P. Krugman: brexit nezohľadnil gravitáciu obchodu

Ekonóm, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Paul Krugman vysvetľuje,prečo tvrdý Brexit, na ktorom trvali ministi, ktorí opustili vládu Terezy Mayovej, by bola katastrofa pre britskú ekonomiku.Posobí ako profesor ekonómie a medzinárodných vzťahov na Princeton University, pravidlelne publikuje svoje komentáre v denníku The New York Times. Nobelovu cenu za ekonómiu získal za „analýzu obchodných vzorcov a lokalizacie ekonomickej aktivity“.

Paul Krugman poznamenáva, že teraz sa Spojené kráľovstvo sa blíži k vyvrcholeniu rozchodu s Európskou úniou, ktorú si sama usporiadala. Nositeľ Nobelovej ceny tvrdí, že by sme sa mali “pokúsiť vysvetliť niektoré ekonomické aspekty, ktoré by mali byť zrejmé – a mnohí britskí ekonómovia ich pravdepodobne veľmi dobre vidia – ale prívrženci Brexitu a široká verejnosť sotva pochopia.” Ekonóm píše prečo Theresa May sa snaží, aby výstup z EÚ bol na čisto nominálnej úrovni. Už objavila redukcia skratky Brexit  BINO — Brexit in Name Only, teda Brexit, ktorý sa len tak volá . Dôvody pre Brexit boli najčistejšie klamstvá. Avšak vyhlásenia o obchode, ktoré sa uskutočnili pred referendom a po tom, sa dali vnímať nielen ako priamy podvod, ale ako prípad nedorozumenia.

Brexit in Name Only

Obraz sveta namaľovaný priaznivcami výstupu hovorí o tom, že Veľká Británii nemusí veľa čo stratiť vystúpením z EÚ, pretože by to mohlo ešte uzavrieť dohodu o voľnom obchode so zvyškom Európy, alebo v najhoršom prípade, že bude musieť vysporiadať s nízkymi clami, ktoré Európska únia používa v obchode s inými nečlenskými krajinami. Zároveň bude mať Británia príležitosť uzavrieť  obchodné dohody s ktoroukoľvek treťou stranou, najmä s USA, čo kompenzuje všetky straty v obchode s EÚ. Čo sa tu deje? Prvá vec, ktorú treba pochopiť, je, že EÚ nie je dohodou o voľnom obchode, akou je napríklad NAFTA. Ide o colnú úniu, ktorá je oveľa silnejšia a poskytuje viac obchodných výhod. Aký je rozdiel? V NAFTA sa väčšina mexických tovarov dováža do USA bez cla. Mexiko a Spojené štáty však nestanovili všeobecné tarify za dovozy z tretích krajín. To znamená, že mexické tovar dovážaný do Spojených štátov, ešte musí prejsť colnú kontrolu, ktorá potvrdzuje, že sú naozaj mexické, skôr než, povedzme, čínske. To by znamenalo, že niekto by ich priviezol do Mexika a prepravil cez hranicu, čim by obišiel clá USA. A v skutočnosti je to ešte horšie, pretože vzniká otázka: čo sa všeobecne považuje za mexickú komoditu? V NAFTA existujú pravidlá, ktoré určujú, aké by malo byť percento mexických zložiek v produkte, aby spadalo pod nulové clo. Toto pridáva veľké množstvo dokumentov a vytvára trenie v obchode v rámci NAFTA.

EÚ na druhej strane stanovila spoločné vonkajšie clá, čo znamená, že tovar, ktorý sa dostal do jednej z krajín, už vstúpili do colej únie; to, čo sa vykladá v prístave Rotterdam, sa môže prepravovať do Francúzska alebo Nemecka bez ďalších colných kontrol. Preto je oveľa menej treníc. A sa začína Brexit, spoločnosti začínajú sťažovať nie na clá, ale práve na tieto napätia. Napríklad britský automobilový priemysel pracuje na báze “just in time” a nepodporuje veľké zásoby súčiastok, pretože sa môže spoľahnúť na ich rýchlych dodávok z Európy. Ak Británia opustí colnú úniu, stane sa to nemožné z dôvodu rizika oneskorenia colného režimu a nákladová cena sa podstatne zvýši. Vzhľadom na podobné trenice spojené s Brexitom budú menšie v porovnaní s odhadmi škôd spôsobenými globálnymi colnými vojnami. Predpokladané zníženie objemu obchodu bude oveľa menšie.

Brexit nemá význam

Paul Krugman sa pýta, či by si mohla Veľká Británia nahradiť straty z Brexitu obchodmi s USA? Jeho odpoveď znie nie. Je to preto, lebo už niet mak znižovať clá, ktoré sú aj tak veľmi nízke.”A čo britsko-americká colná únia? Je to veľmi problematické, pretože Británia, vzhľadom na veľkú asymetriu, v tomto prípade skutočne dá Washingtonu plnú kontrolu nad svojimi politikami. Navyše žiadna dohoda so Spojenými štátmi nebude pre Veľkú Britániu rovnako cenná ako colná únia so svojimi susedmi – kvôli závažnosti. Čo je to? V ekonómii, tam sú dobre známe postoje, nazvané gravitačné rovnice pre obchod medzi oboma krajinami: objem obchodu je v priamej úmere k veľkosti oboch ekonomík, a nepriamo úmerný vzdialenosti medzi nimi. To je veľmi jasne vidieť na príklade britského vývozu. Paul Krugman ilustruje objemom britského vývozu do jednotlivých krajín, ako percentom HDP dovážajúcej krajiny, v porovnaní s rozdielom medzi Britániou a tou, ktorou krajinou.

“Faktom je, že aj keď Amerika môže ponúknuť trh porovnateľný s trhom EÚ, nachádza sa oveľa ďalej od Británie, a preto, aj keby Spojené kráľovstvo podpísalo neuveriteľnú dohodu s USA, neprinesie ho toľko, koľko dostane od existujúcich colnej únie. To všetko vysvetľuje, prečo sa May pokúša dohodnúť dohodu, ktorá by zachovala celú úniu neporušená. To však samozrejme nie je úplne podobné ako cesta: Brusel bude naďalej vytvárať britskú obchodnú politiku; Jediným rozdielom je, že už nebude mať právo voliť. Tak aký význam má Brexit vo všeobecnosti? To je dobrá otázka. Je škoda, že mnohí o tom neuvažovali pred referendom,” píše v závere komentára Paul Krugman.