V. Dvořáček k Správe o finančnej stabilite k máju

Vážené dámy, vážení páni, dovoľte aby som na úvod tlačovej konferencie stručne zhodnotil vývoj finančnej stability na Slovensku v nedávnom období. Situáciu v externom prostredí formovalo zrýchlenie svetovej ekonomiky, ktorá zaznamenala najrýchlejšiu dynamiku rastu od finančnej a ekonomickej krízy. Pozitívnou črtou tohto rastu je jeho plošný charakter, nakoľko sa odohráva naprieč regiónmi a vo väčšine krajín. Pod zvýšenú ekonomickú aktivitu sa podpísal jednak nárast investičného dopytu ako aj akcelerácia spotreby. Rovnako pozitívne zostávajú vyhliadky globálneho ekonomického rastu pre nasledujúci rok až dva, počas ktorých by sa tempo rastu malo udržovať na porovnateľnej úrovni ako v uplynulom roku.

Rovnako ekonomika Slovenska zažíva priaznivé časy, keď už tri roky rastie na medziročnej báze tempom prevyšujúcim 3 %. Zdrojom jej rastu bol v druhom polroku 2017 domáci a v závere roka aj zahraničný dopyt. V nasledujúcom období sa dá očakávať ďalšie zrýchľovanie jej rastu.

Priaznivé podmienky v svetovej alebo domácej ekonomike však so sebou nesú riziká ohľadom ich dlhodobej udržateľnosti. Prvým dôvodom možného ochladenia je postupné odznievanie podporných prorastových programov, najmä v oblasti menových politík v rozvinutých krajinách.

Viaceré ekonomiky sa  priblížili k úrovni svojho potenciálu, takže ďalší udržateľný rast je možný zvyšovaním produktivity práce alebo demografickým rastom. Táto skutočnosť sa týka aj slovenskej ekonomiky, ktorá postupne začína vykazovať znaky prehrievania. Domáci pracovný trh začína čoraz výraznejšie pociťovať nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily.

Negatívny vplyv nedávnych protekcionistických opatrení, napr. v oblasti colnej politiky môže v prípade ich ďalšej eskalácie výrazne zhoršiť situáciu v medzinárodnom obchode, a tým aj spomaliť globálny ekonomický rast.

Zároveň z hľadiska externých vplyvov na finančnú stabilitu sa stále významnejšími stávajú riziká na finančných trhoch. Riziko je spojené s možným nadhodnotením aktív, a to na akciových aj dlhopisových trhoch. Dôležité je, že riziko nadhodnotenia sa týka aj rizikovejších aktív. Citlivosť finančných trhov potvrdzuje aj nedávny vývoj na finančných trhoch vo februári 2018,  keď náhla zmena postoja investorov môže rýchlo spustiť vlnu turbulencií.

Vážené dámy, vážení páni, Správa o finančnej stabilite tento raz prináša jednu hlavnú tému – rýchly nadmerný rast úverov domácnostiam, ktorý patrí medzi najvýraznejšie trendy a zároveň najdôležitejšie riziká z hľadiska finančnej stability.

Situácia v domácom bankovom sektore je dlhodobo charakteristická intenzívnym rastom úverov sektoru domácnostiam. Slovensko viac ako šesť rokov zaznamenáva najvyšší medziročný rast úverov v celej EÚ. V priebehu tohto obdobia sa objem úverov takmer zdvojnásobil. Od marca 2017 vidíme určitú stabilizáciu rastu úverov.

S rastúcim objemom úverov poskytnutých domácnostiam úzko súvisí riziko zadlženosti domácností. Aj tempo, ktorým sa domácnosti zadlžujú je jedno z najrýchlejších v EÚ. Rast zadlženosti na Slovensku je výrazne spojený najmä s výrazným poklesom úrokových sadzieb. Klesajúce úrokové sadzby tak podporovali dopyt a zároveň vytvárali tlak na finančné subjekty kompenzovať klesajúce marže výraznou úverovou aktivitou. Tým sa však výrazne zvyšuje citlivosť bánk a domácností na prípadný nepriaznivý ekonomický vývoj. Na nárast rizika spojeného s rýchlym tempom zadlžovania domácností sprevádzaným rastúcim dlhom podnikov upozorňujú aj viaceré medzinárodné inštitúcie, vrátane Európskej centrálnej banky a Medzinárodného menového fondu, a ratingové agentúry.

Dámy a páni, rád by som pokračoval pohľadom na ďalšie aktuálne riziká vo finančnom sektore.

Popri zvyšovaní zadlženosti domácností rástla aj zadlženosť podnikov. Priaznivá ekonomická situácia spolu s prostredím nízkych úrokových sadzieb naďalej podporovali dynamiku úverov podnikovému sektoru. Popri úveroch od bánk zohrával dôležitú úlohu aj dlh získaný prostredníctvom emisie cenných papierov. Táto situácia sa premietla do pokračovania rastu zadlženosti podnikového sektora a postupne presiahla strednú hodnotu krajín strednej a východnej EÚ.

Bankový sektor bol v období uplynulých rokov schopný kompenzovať klesajúce úrokové marže prostredníctvom silnej úverovej aktivity, a tým si zachovať relatívne stabilnú mieru zisku. Po odpočítaní mimoriadnych vplyvov vzrástol čistý zisk medziročne o 8 % k decembru 2017. Ziskovosť aj pokrytie zlyhaných úverov opravnými položkami zostáva na jednej z najvyšších úrovní v rámci bankovej únie. Rýchly rast úverov však vytvára zvýšené požiadavky na vlastné zdroje aj likvidné aktíva.

Dámy a páni, napriek tomu, že sa zvýšila citlivosť finančného sektora na negatívne šoky, odolnosť domáceho finančného sektora môžeme hodnotiť ako dostatočnú.

Ukazovatele kapitálovej primeranosti aj finančnej páky bánk počas roka 2017 mierne vzrástli. Hlavným faktorom bolo zvýšenie časti zisku vo vlastných zdrojoch. Plnenie rastúcich kapitálových požiadaviek si však bude naďalej vyžadovať konzervatívnejšiu dividendovú politiku.

Banková rada NBS na svojom rokovaní v apríli 2018 potvrdila zvýšenie výšky proticyklického kapitálového vankúša na 1,25 % od 1. augusta 2018. Toto nastavenie miery proticyklického kapitálového vankúša je aktuálne pod úrovňou referenčných hodnôt. NBS zváži jej ďalšie zvýšenie.

Vážení prítomní, druhou dôležitou časťou dnešnej tlačovej konferencie je predstavenie navrhovaných opatrení Národnej banky Slovenska ako reakciu na riziká v oblasti poskytovania úverov domácnostiam.

Národnej banke Slovenska záleží na tom, aby bola zadlženosť spotrebiteľov v súlade s ich finančnými možnosťami. Ďalším krokom v tejto snahe bolo prijatie novely opatrení o úveroch na bývanie a spotrebiteľských úveroch. Niektoré existujúce podmienky poskytovania úverov sú stále relatívne mierne. Týka sa to najmä absencie limitu pre zadlženosť vo vzťahu k príjmu domácnosti a nastavenia limitu pre maximálnu výšku úveru vo vzťahu k hodnote nehnuteľnosti, nazývaného LTV. Práve tieto dve oblasti sú preto predmetom postupného dodatočného sprísnenia podmienok poskytovania úverov od júla 2018. Sprísnenie sa týka len nových úverov, a to tak úverov na bývanie, ako aj spotrebiteľských úverov. Zmeny sa nedotknú už existujúcich úverov. Implementácia bude postupná, preto sa neočakáva výrazný jednorazový dopad na trh úverov.

Dovoľte mi v krátkosti predstaviť schválené znenie noviel spomínaných opatrení. Prvou zmenou je zrušenie možnosti poskytovania úverov presahujúcich 90 % hodnoty nehnuteľnosti, čiže takzvaných „100 %-ných hypoték“. Zároveň sa postupne zníži podiel úverov presahujúcich 80 % hodnoty nehnuteľnosti. Od 1. júla 2018 sa tento podiel mierne zníži na 35 % a v ďalších krokoch postupne klesne až na 20 % od 1. júla 2019.

Druhou zmenou je zavedenie limitu na zadlženosť klienta v pomere k jeho čistému ročnému príjmu na úrovni 8. Nejde ale o absolútny úverový strop. Naďalej bude možnosť poskytnúť istú časť úverov presahujúcich túto hodnotu, podobne ako pri LTV. Od 1. júla 2018 bude môcť túto hodnotu presahovať až 20 % nových úverov, čo je to prakticky aktuálny stav pri poskytovaní úverov. Od 1. júla sa teda neočakáva v podstate žiaden dopad zavedenia úverového stropu. Tento podiel úverov, ktoré presahujú limit, sa bude postupne znižovať na končených 10 %, z čoho polovica bude vyhradená pre mladých klientov. Týchto mladých budú banky rozlišovať rovnako, ako to už poznáme pri daňovom bonuse.

Nové limity sa dotknú predovšetkým vysoko príjmových domácností. Naopak, nedotknú sa nízko príjmových domácností, pre ktoré bude aj naďalej dôležitý najmä ukazovateľ schopnosti splácať. V dôsledku sprísnenia podmienok poskytovania úverov sa predpokladá mierne spomalenie rastu retailových úverov, približne o 0,5 až 1,4 percentuálnych bodov Opatrenia tak prispejú k stabilizácií nadmerného rastu zadlženosti domácností a to práve u tých klientov, pri ktorých by zadlženosť mohla narásť do neprimeranej výšky.

V poslednej dobe sme svedkami rôznych marketingových kampaní. Informácie v nich nie sú vždy korektné. Účelové kalkulácie, majú ľudí presvedčiť, že v druhej polovici roka si už nebude možné zobrať úver. Tieto prepočty sú účelové, kontraproduktívne a navyše aj úplne zbytočné. Chcel by som uistiť všetkých, ktorí si budú chcieť zobrať úver, že aj v druhom polroku 2018 to bude možné.

Vladimír Bačišin

Vladimír Bačišin

Ekonóm, zaujímam sa o najnovšie teórie a výskumy doma a v zahraničí. Mám vlastnú firmu, ktorá sa zaoberá výskumami.