Deviaty deň festivalu Symfónia umenia:”Sila nádeje – nezabúdame!” dnes symfonický kinokoncert

BRATISLAVA – Dnes je Symfonický koncert s hudbou z najsilnejších filmov o holokauste pri príležitosti pamätného Dňa obetí holokaustu a rasového násilia.

Koncert bude dnes 19:00 na námestí pred Pradiarňou 1900, Páričkova ulica, Bratislava

Tento koncert bude opäť výnimočný. Festival už po druhý krát pri príležitosti  Pamätného dňa boja proti rasovému násiliu a spomienky na  obete holokaustu a vojnových zločinov, vytvorí kompilovaný autorský program špeciálne pre túto príležitosť. Po slovenskej premiére Kinokoncert Obchod na korze  opätovne cez umenie poukážeme na hrôzy, ktoré sa diali a dejú z nenávisti.

Vypočujete si krásnu hudbu z melancholických a smutných  pravdivých filmov ako Pianista, Život je krásny, Denník Anny Frankovej a ďalšie.

Zámerom bolo vytvorenie unikátneho diela špeciálne pre túto príležitosť. Moderne, ľahko a populárne no napriek tomu vo vysoko profesionálnej a umeleckej úrovni priblížime širokej verejnosti toto trpké obdobie v našich nedávnych dejinách.

Cez filmové a hudobné umenie opätovne otvárame témy hodnoty života, spolupatričnosti a tolerancie. Silné filmového a dokumentárne  príbehy s touto tematikou v sprievode umelecky vysoko hodnotnej hudby ako prejav hlbokej úcty, bolesti a zármutky nad utrpením tejto menšiny. Holokaust si treba stále pripomínať práve teraz v dobe nárastu extrémizmu, popierania holokaustu, či vzmáhajúceho sa rasového násilia.

Pojem holokaust z gréckeho slova holokauston a anglického holocausthebrejský  ekvivalent je šoa (zničenie, záhuba) bola „štátom programovo riadená a plánovaná perzekúcia a genocída európskych Židov uskutočňovaná 1933–1945 nacistickým Nemeckom a jeho satelitmi“.Nemci ju nazývali „konečné riešenie Židovskej otázky“ (Endlösung der Judenfrage).

V širšom zmysle je slovom holokaust označovaný i celý nacistický perzekučný systém väzníc a táborov ako celok, respektíve nacistická perzekúcia všetkých etnických, náboženských a politických skupín. Tj. (chronologicky): politických odporcov (najmä komunistov a sociálnych demokratov), Svedkov Jehovových, telesne či mentálne postihnutých, homosexuálov, Židov, Rómov, Poliakov a občanov Sovietskeho zväzu. V rámci genocídy namierenej na židovské etnikum bolo vyvraždených okolo 6 miliónov Židov. Pokiaľ pod pojmom holokaust chápeme nacistickú perzekúciu ako celok, hovoríme o počte obetí holokaustu medzi 11 až 17 miliónmi ľudí.

Pôvodné grécke i latinské slovo, z ktorého je odvodené moderné slovo holocaust, doslova znamenalo celkom spáliť, úplné spálenie – celopal (t.j. celá zápalná obeta – obeť spaľovaná celá bola typická napr. pre Židov). Takto je uvádzané i v gréckom alebo latinskom texte Biblie. Nie je to však význam moderného termínu holocaust / holokaust.

Autorom termínu holocaust je nositeľ Nobelovej ceny mieru Elie Wiesel (1928-2016), ktorý ho použil vo svojom románe Noc (La Nuit, 1958). Slovo šoa, uvedené do spojenia s vyhladzovaním Židov Claudom Lanzmannom v dokumente Shoah (1985) znamenajúce Katastrofa nebolo prijaté, aj keď by lepšie vyjadrovalo skutočnosť.

Ideovým východiskom boli rôzne antisemitské teórie vrátane predstáv o biologickej menejcennosti židovskej rasy paradoxne prepojené s predstavou o mimoriadnej schopnosti Židov vytvárať sieť celosvetového sprisahania s cieľom zmocniť sa vlády nad Nemeckom a nad svetom.