Čučhce, milovaný vodca Kim Ir Sen a rock´n´roll
PCHONGJANG – Skladba kultúry Kórejskej ľudovodemokratickej republiky mohlo by sa zadať, že je veľkou neznámou. Novinári a turisti, ktorí navštívili túto krajinu, však tento mýtus odmietajú. Tradičná ľudová kultúra koexistuje s modernými typmi popkultúry – hudobnými skupinami, mydlovými operami, filmovými festivalmi, komiksmi. Obsahovym prvkom mnohých relácií je úprimné vlastenectvo.
V oficiálnej verejnej televízii nevysielajú len politické, stranícke spravodajstvo a relácie s folklórnymi prvkami. Okrem toho, to v krajine nie je až také zlé, s prijatím západných vplyvov, akoby sme si mysleli. Obyvatelia Kórejskej ľudovodemokratickej republiky majú radi Mickey Mousa a citujú Danteho preloženého do kórejčiny.
V Kórejskej ľudovodemokratickej republike je len jedna politická strana Kórejská strana práce. Lídrom krajiny je dnes Kim Čong-un, vnuk zakladateľa Kórejskej strany práce. V rokoch 1996 aź 2000 študoval spolu so sestrou Kim Jo Čong v Berne vo Švajčiarsku.
Strana a spoločnosť sa riadi ideológoiu ČuČche. Je to ako keď sa tvrdilo, že Československá socialistická republika, sa riadila ideológoiu marxizmu-leninizmu.
Čučche je , doslova “hlavná časť”, prekladané tiež voľne ako “absolútna sebestačnosť” a mnohými ďalšími spôsobm, je oficiálna štátny ekonomická doktrína a ideológie Severnej Kórey . Jej hlavným princípom je podľa severokórejských zdrojov nasledovná téza ” človek všetko vedie a o všetkom rozhoduje “. V Sovietskom zväze téza znela. Všetko v mene človeka, všetko pre človeka. Niektorí dodávali. Aj som videl toho človeka, súdruha Brežneva.
Hoci existuje len jedna ideológia Čučche, celkom dobre si nažíva s modernými žánrami modenej kultúry. V Severnej Kórei sa natáčajú seriály o živote krajiny, minulých ťažkých časoch, milovaných vodcoch a boji proti kapitalistickým špiónom.
V krajine neexistuje disidentská kultúra. Nie je to kvôli prísnemu režimu, ale kvôli tomu, že na mentalitu obyvateľov Kórejskej ľudovodemokratickej republiky má podstatný vplyv konfuciánstvo.
V tomto nábožensko-filozofickom smere inteligencia pôsobí ako sprostredkovateľ medzi vládou o pracujúcim ľudom. Činitelia kultźry cez svoje diela vystvetľujú ako sa treba správať, aby bola moc spokojná. Severokórejská vláda preto umelcov dobre odmeňuje.
Cieľom spravodajských, dokumentárnych a hraných diel je vytvorenie pozitívneho obrazu o štáte. Sérialy a knihy hovoria o tom, ako severokórejskí superhrdinovia, ktorí nepotrebujú veĺkú silu, porazia nepriateľov národa s menom veĺkého vodcu na perách. Populárne príbehy o vzťahu medzi ľuďmi – láska medzi pracovníkmi a pracovníkmi v odvetviach, ktoré presahujú plány. Nevyzerá veľmi moderne, ale funguje efektívne – „boj dobra so zlom“.
V Kórejskej ľudovodemokratickej republike je obmedzený prístup k Internetu.
Plagát k 7. zjazdu Kórejskej strany práce.
Autorom termínu Čučche je Kim Ir-sen. Ten bol politickým vodcom Severnej Kórey od jej vzniku v roku 1948 až do svojej smrti v roku 1994. V rokoch 1948-1972 bol premiérom , potom až do smrti prezident . V roku 1946 založil a až do konca života bol generálnym tajomníkom Kórejskej strany práce.
Plagát
Plagát vydaný Ústredným výborom Kórejskej strany práce pri príležitosti VII. zjzazdu.
Prvýkrát pojem Čučhce použil v prejave zo 28. decembra 1955 , nazvanom ” O odstránení dogmatizmu a formalizmu a zavedení Čučche v ideologickej práci “. Boli formulované v Kim Ir-Šenov prejavu ” O socialistickom budovaní a juhokórejské revolúciu v Kórejskej ľudovodemokratickej republike ” zo dňa 14. augusta 1965 .
Ideológia Čučche pozostáva z troch prvkov. Prvým je čadžu, teda nezávislá politika, druhým čapri, teda ekonomická sebestačnosť, čavi, teda sebaobrana vo vojenskej politike.
Aktuálne a zrejme definitívne podoba Čučche vychádza z Kim Ir Senovoho dokumentu z roku 1982 . Ako najvyššou autorita do dokumentu v roku 1996 pridala Kórejská strana prace ešte princíp songun , teda prednostňovanie armády. Táto doktrína zároveň značne pripomína názory vyznávané v Japonsku v medzivojnovom období a až do konca vojny.
Najvýznamnejším sviatkami je Deň slnca, ktorý sa oslavuje pri prílžitosti narodením Kim Ir Sena. Okrem neho je to aj sviatok Oriran. Prvý raz sa oslavoval v roku 2002, keď si pracujúci, roľníci a pracujúca inteligencia pripomenuli 100 nedožitých rokov Kim Ir Sena.
Nesie názov Ariran. Prekladá sa ako Ó! Riran! Riran je hrdinom ľudovej piesne, ktorá hovorí o prípbehu zamilovaných, ktorí sa museli rozísť poćas vojny proti japonských okupantov. Riran nechal milovanú a odišiel do boja s okupantmi. Tým sa stal symbolovom národnoslobodzovacieho boja. Ako tvrdia severokórejské média, príbeh a hrdinu majú radi aj obyvatelia južnej ćasti poloostrova.
Prehliadka ksviatlu sa prvýkrát konala v roku 2002 na štadióne 1. mája, pričom sa kryla so stým výročím milovaného vodcu krajiny, súdruha Kim Ir Sena. Na predstaveniach sa zúčastnili tanečníci, atléti, akrobati rôzneho veku – vrátane školákov. Sviatku sa prizeralo 100 000 divákov.
