Čo znamená slovné spojenie košpiračná teória


Výskum naznačuje, že konšpiračné myšlienky – viera v konšpiračné teórie – môžu byť psychologicky škodlivé alebo patologické a že sú vysoko korelované s psychologickou projekciou, paranoiou a machiavellianizmom. Konšpiračné teórie, ktoré sa kedysi obmedzovali na okrajové publikum, sa v masmédiách stali bežným javom a objavujú sa ako kultúrny fenomén koncom 20. a začiatku 21. storočia.
V oblasti psychológie osobnosti je machiavellianizmus psychologickou črtou zameranou na medziľudské manipulácie, emocionálny chlad  a ľahostajnosť k morálke. Aj keď nesúvisí s historickou postavou alebo jeho dielami, táto črta je pomenovaná podľa politickej filozofie Niccolò Machiavelliho, pretože psychológovia Richard Christie a Florence Geis používali upravené a skrátené vyhlásenia inšpirované jeho dielami na skúmanie odchýlok v ľudskom správaní.
Paranoia  je duševná porucha, vyznačujúca sa bludmi, chorobnými představami o vlastnom ohrození a stihomamom. Stihomam je predsatava, že niekto mi škodí, alebo niekto ma prenasleduje. Prehnané obavy o vlastnú bezpečnosť sa spájajú práve s konšpiračnýi teóriami sa nazývajú paranoidné obavy. Tie môžu mať neurotický a psychotický pôvod.

Blud je nevyvrátiteľné a mylné presvedčenie, ktoré si pacient udržiava aj napriek tomu, že okolie sa s jeho predstavami nestotožňuje. Je voči nim nekritický a nevyžaduje pre ne dôkazy. Je to jedna zo závažných porúch myslenia. Zaraďuje sa medzi kvalitatívne poruchy myslenia, alebo tiež medzi poruchy obsahu myslenia.

Blud je nepravdivé a nevyvrátiteľné presvedčenie založené na nesprávnom odvodení záveru z vonkajšej reality. Sú to myšlienkové predstavy, o správnosti ktorých je chorý celkom presvedčený. Môže to byť napríklad predstava o jeho vznešenom pôvode, či jeho žiarlivosť.

Bludy ako klinické symptómy sú spravidla výsledkom psychopatologického procesu. Majú nepravdivý, často bizarný obsah, sú nezávislé od mienky okolia, súkromné, nevyvrátiteľné a majú silne motivačný charakter, na základe ktorého výrazne ovplyvňujú správanie pacienta. Obsah bludu závisí nie len na type a akútnosti poruchy, ale tiež na pacientovom vzdelaní, informovanosti, záujmoch, na jeho hodnotovom systéme, na aktuálnych témach, o ktorých sa vedie spoločenská diskusia, a podobne.

(Spracované z verejne zodpotupných informačných zdrojov)