Čo týždeň dal: na akciové trhy prišla mierna stagnácia
NEW YORK – Akcie nedokázali nadviazať na predchádzajúci týždeň a postupne korigovali svoje zisky, a to aj napriek klesajúcej trajektórií počtu nových prípadov koronavírusu vo svete a prebiehajúcemu schvaľovaniu nových vakcín.
Dôvodom boli najmä obavy z energetickej krízy, ktorej čelili Spojené štáty začiatkom týždňa. Extrémne chladné počasie spôsobilo výpadky elektrickej energie v nevídanom rozsahu, keď až päť miliónov odberateľov zostalo bez prúdu. Rekordne nízke teploty zasiahli prevažne južné štáty USA, ako napríklad Texas, kde je rozvodná sieť stavaná skôr na odolnosť voči vysokým teplotám ako hlbokým mrazom. To viedlo k de facto úplnému zastaveniu leteckej dopravy, ťažby ropy a zemného plynu, a k masívnemu výpadku produkcie nafty a benzínu v mnohých rafinériách. Situácia pomohla najmä cenám ropy, ktorej zásoby v USA poklesli už štvrtý týždeň v rade. Severoamerická ropa WTI prekonala magickú hranicu 60 dolárov za barel po vyše 13 mesiacoch.
Bitcoin opäť lámal historické rekordy, keď jeho cena prekonala úroveň 50 000 dolárov a ďalej raketovo rástla. Jeho trhová kapitalizácia dosiahla prvýkrát 1 bilión dolárov. Najväčšia kryptomena od začiatku tohto roka zväčšila svoju hodnotu o viac ako 450 miliárd dolárov. Kryptomenový index Bloomberg Galaxy, ktorý zahŕňa Bitcoin a ďalšie štyri digitálne meny sa viac ako zdvojnásobil. Predpokladá sa, že práve špekulanti, korporácie a inštitucionálni investori vyvolali nestabilný vzostup Bitcoinu. Tí, čo kryptomenám veria, bojujú so skeptikmi o dominantný príbeh okolo rastu – prví vidia rast aktíva v jeho schopnosti zaistiť sa pred rizikami, ako je inflácia, zatiaľ čo tí druhí hovoria o nestabilite a mánií, ktorá sa vezie na vlne monetárnych a fiškálnych stimulov. Zároveň sa uvádza argument, že priradenie trhovej kapitalizácie nie je presným vyjadrením, pretože Bitcoin nie je spoločnosť alebo dokonca aktívum. Skeptici tvrdia, že bez skutočných aktív, ktoré majú spoločnosti, sú všetci investori, ktorí skutočne nakupujú, poháňaný iba vierou.
V piatok mali zasadnutie lídri skupiny G-7, ktoré virtuálne usporiadal britsky premiér Boris Johnson. Vedúci predstavitelia sa počas rokovania zaviazali udržať vládne výdavky, aby pomohli ekonomikám zotaviť sa z pandémie koronavírusu. Svoj debut v rámci skupiny zažil nový americký prezident USA Joe Biden. Skupina sa zaviazala riešiť otázku nadmerného zadlženia rozvojových krajín, odstrániť uhlíkovú stopu do roku 2050, posilniť postavenie WHO a vyzdvihla význam spolupráce, ktorá musela ustúpiť do úzadia počas éry Donalda Trumpa.
Capital Markets, o.c.p. www.capitalmarkets.sk
