Čo sú lži a ako ich rozpoznať: 15 príznakov

4. februára 20235. februára 2023 Finančné Noviny

Väčšina ľudí niekedy hovorí nepravdy. Niektorí to robia nevedome, iní používajú lož ako prostriedok manipulácie.

Podľa výskumníkov z Massachusettskej univerzity 60 % ľudí počas 10-minútového rozhovoru povie nepravdu približne trikrát. Ako uvádza štúdia Wisconsinskej univerzity, väčšina ľudí – približne 75 % opýtaných – klame až dvakrát denne alebo v 7 % situácií počas rozhovoru. Autori článku v časopise Journal of Psychiatric Research and Clinical Practice tvrdia, že 13 % celkovej svetovej populácie sú patologickí klamári, ktorí hovoria nepravdy najmenej 10-krát denne.

Téma lži bola v osvietených kruhoch vždy kontroverzná. Napríklad nemecký filozof Friedrich Nietzsche tvrdil, že z hľadiska moci a ľudskej prosperity je schopnosť šikovne klamať výhodou. Ďalší nemecký osvietenský filozof Immanuel Kant však veril, že klamstvo je vždy nemorálne.

Prečo človek klame?

Lhanie umožňuje človeku získať vnímanú kontrolu nad situáciou tým, že ňou manipuluje. Je to obranný mechanizmus, ktorý klamárovi umožňuje, aby sa z rôznych dôvodov neotvoril a neodhalil druhému človeku svoje pravé ja.

Klamstvo môže byť nevedomé aj vtedy, keď mal človek problémy s dospievaním a začal si vytvárať svoj svet len na základe vlastných skúseností, bez toho, aby chápal, čo je “dobré” a “zlé”.

Lhanie sa stáva nezdravým, keď má druhá osoba pocit, že jej partner nehovorí pravdu alebo opakovane klame – bez ohľadu na význam samotnej lži alebo argumentov, ktoré za ňou stoja.

Psychológovia tvrdia, že klamstvo v záujme prekvapenia, ako napríklad klamstvo v záujme záchrany života, sa považuje za prijateľné. Každá lož – veľká či malá – však vytvára prekážku v komunikácii.

Človek môže povedať nepravdu z viacerých dôvodov:

chrániť sa pred trestom alebo chrániť niekoho iného pred potrestaním za nesprávne konanie;
vyhnúť sa rozpakom alebo zakryť nepríjemnú situáciu;
zvýšiť svoju vlastnú dôveryhodnosť v očiach ostatných;
získať odmenu a obdiv;
udržať si moc nad ostatnými;
získať pozornosť publika a vyvolať emócie;
vzbudiť dôveru a výmenou za dôveru;
upokojiť alebo získať si sympatie;
utajiť niektoré svoje činy pred ostatnými;
v sebaklame, ak verí tomu, čo hovorí.

Typy lží

Typy lží možno charakterizovať prostredníctvom frázy, ktorá sa bežne vyslovuje pri svedectve na súdnych pojednávaniach: “Prisahám, že budem hovoriť pravdu, celú pravdu a nič než pravdu.” Ležanie teda môžeme rozdeliť na:

Nie, “hovorím pravdu”. Osoba prezentuje čistú lož so skreslenými faktami. Napríklad dodávateľ ubezpečuje, že dodal kvalitný výrobok, hoci v skutočnosti obsahuje chybu;
Nehovorenie “celej pravdy”. Osoba zamlčí skutočnosti, ktoré by radikálne zmenili postoj druhej osoby. Dodávateľ napríklad len uvedie, že materiál dodal, bez toho, aby sa zmienil o závade;
Nehovorí “nič iné ako pravdu”. Osoba sa vyhýba priamej odpovedi na konkrétnu otázku tým, že sa skrýva za všeobecné formulácie. Napríklad na otázku, či bol materiál dodaný v dobrom stave, dodávateľ odpovedá, že má dobrú povesť a nikdy predtým sa mu podobné incidenty nestali.

Ako môžete zistiť, či človek klame?

Existuje niekoľko znakov, ktoré vám pomôžu zistiť, či človek klame.

Nechce alebo odmieta odpovedať. Osoba, s ktorou sa rozprávate, zvyčajne povie: “Na túto otázku neviem odpovedať”, “Pýtate sa na nesprávnej adrese” alebo sa začne vyhýbať otázke.
Používa vyhýbavé úvody. Buďte opatrní, ak niekto začína vety slovami “všeobecne”, “v zásade”, “väčšinou”, “možno” a podobne.
Používa nekonzistentné výroky. Hovoriaci môže vysloviť viacero protichodných výrokov a používať ich postupne.
Poskytuje príliš podrobnú odpoveď. Osoba môže uviesť veľa zbytočných drobností, aby zamaskovala lož. Zvyčajne ide o nacvičený príbeh, takže môžete osobu požiadať, aby ho vyrozprávala odzadu alebo aby sa zamerala na body, ktoré sa rozhodla nevysvetliť.
Opakuje otázku. Táto technika zvyčajne umožňuje respondentovi získať čas na odpoveď. Osoba môže použiť frázy “to je veľmi zaujímavá otázka” alebo “vedel som, že sa na to opýtate”, aby pauza vizuálne nevyzerala príliš dlhá.
“Stratí” pamäť. Respondent sa môže skrývať za frázy “nepamätám si” alebo “neviem”. V niektorých prípadoch je vhodné pripomenúť mu, že takýto druh amnézie je neprípustný, napríklad ak ide o pracovné povinnosti.
Prechádza do útoku. Namiesto odpovede môže partner zahnaný do kúta prejsť do útoku a klásť protiotázky typu “Prečo sa ma na to pýtate?” alebo “Prečo mi neveríte?
Pred odpoveďou sa odmlčí. Ak sa respondent po odpovedi bez koktania náhle odmlčí pred ďalšou odpoveďou, stojí za to sa nad tým zamyslieť. Preto sa skauti učia, že pred odpoveďou sa majú vždy zastaviť.
Používa rezonujúce rečové a neverbálne signály. Ovládať svoje telo je oveľa ťažšie ako reč. Preto s vami niektorí respondenti môžu súhlasiť, ale krútia hlavou alebo sa tvária skľúčene či dokonca znechutene.
Zakrývanie očí a úst. Hovoriaci môže často žmurkať alebo si zakrývať oči či ústa rukou, aby skryl neverbálne signály klamstva.
Pocit sucha v ústach. Osoba môže mať sucho v hrdle v dôsledku silného rozrušenia, čo sa prejaví olizovaním pier, kašľom alebo častým prehĺtaním.
Hovorenie meniacim sa hlasom. Stresovanej osobe sa môže triasť alebo zadrhávať hlas, môže hovoriť hlasnejšie alebo tichšie, náhle meniť tempo reči alebo vydávať cudzie zvuky, ako napríklad “bučanie” alebo “bľabotanie”.
Mení polohu vášho tela. Pri odpovedi na náročnú otázku môže hovoriaci svojvoľne zmeniť polohu tela. Je to obzvlášť viditeľné, ak osoba sedí na polohovateľnom kresle. Bude sa snažiť zväčšiť vzdialenosť medzi sebou a svojím okolím.
Nadväzuje neprirodzený očný kontakt. Osoba môže náhle odvrátiť zrak, ak hovorí o ťažkej téme, hoci sa predtým nebála pozrieť priamo na svojho oponenta. Alebo naopak, môže zachytiť pohľad, aby ukázal pomyselnú otvorenosť.
Poškriabe sa na tvári a hlave. Pri strese sa krv valí do srdca a končatín. To spôsobuje jeho odtok z uší, nosa a iných častí tváre, čo spôsobuje nutkanie poškriabať ich.

Odborníci tvrdia, že na účinné odhalenie klamstva je potrebné vidieť aspoň dva z uvedených znakov v priebehu prvých piatich sekúnd reakcie osoby. Dôležité je tiež sledovať zmeny v správaní, ktoré sú u každého človeka iné.

Treba si uvedomiť, že znaky klamstva nemusia nevyhnutne znamenať, že ide o klamára. Ľudia môžu opakovať určité pohyby, ak sú prirodzene nervózni alebo majú ADHD (poruchu pozornosti s hyperaktivitou). Naopak, človek nemusí dávať žiadne signály, ale napriek tomu hovorí nepravdu, pretože je patologický klamár a verí tomu, čo hovorí, alebo nemá žiadne pocity viny či úzkosti z toho, čo hovorí.