Čína uprednostňuje Turkménsko pred Ruskom v projekte plynovodu, ale môže urobiť oba projekty

PEKNIG / AŠCHBAD – Si Ťin-pching vyzýva na urýchlenie výstavby stredoázijského plynovodu. Predtým projekt ropovodu na roky zastavili cenové a technické prekážky

Čína urýchľuje výstavbu dlho odkladaného stredoázijského plynovodu, ktorý má privádzať plyn z Turkménska, zatiaľ čo Rusko presadzuje svoj vlastný nový projekt Power of Siberia 2, keďže Peking spája svoje potreby energetickej bezpečnosti s diplomatickými prioritami.
Peking sa snaží posilniť väzby so Strednou Áziou v rámci svojej iniciatívy “Jeden pás, jedna cesta”, ale takmer desať rokov po začatí výstavby sa projekt línie D pozastavil pre komplikované rokovania o cene a technické prekážky pri pokládke plynovodu, ktorý prechádza cez ďalšie tri stredoázijské krajiny, uviedli čínski štátni ropní predstavitelia.

Podľa čínskych ropných úradníkov a priemyselných konzultantov však nedávna snaha Moskvy o prepojenie Číny s druhým ropovodom, Power of Siberia-2, ktorý má kompenzovať znížený predaj v Európe v dôsledku ukrajinskej krízy, dáva Pekingu páky na presadenie stredoázijského projektu.

“Stredoázijské plynovody sa považujú za základný kameň investícií do čínskeho energetického a geopolitického priestoru. Je to dodávateľský kanál so strategickou hodnotou, ktorá prevyšuje obchodné záujmy,” povedal agentúre Reuters štátny ropný úradník oboznámený s globálnou stratégiou spoločnosti China National Petroleum Corporation (CNPC).

Čína môže nakoniec uzavrieť obe dohody, aby uspokojila svoje obrovské dlhodobé potreby plynu, ale podľa predstaviteľov priemyslu dáva prednosť Turkménsku, pretože Peking už dlho považuje Strednú Áziu za hranicu pre rozšírenie obchodu, zabezpečenie dodávok energie a udržanie stability vo svojom kedysi nepokojnom západnom regióne Sin-ťiang.

Viacročné zmluvy na dva plynovody v hodnote desiatok miliárd dolárov by spolu zabezpečili 20 % súčasného dopytu Číny. Plynovody sú kľúčom k cieľu Pekingu využívať plyn ako medziprodukt, aby splnil svoje ciele v oblasti uhlíkovej neutrality, a tiež mu pomáhajú izolovať sa od nestabilného trhu so skvapalneným zemným plynom (LNG) prepravovaným tankermi.

Podľa odhadov v roku 2014 bude línia D prepravovať 30 miliárd metrov kubických plynu ročne.

V minulotýždňovom prejave na prvom osobnom samite vedúcich predstaviteľov stredoázijských krajín v starobylom meste Si-an na Hodvábnej ceste prezident Si Ťin-pching vyzval zúčastnené strany, aby urýchlili výstavbu línie D, ktorá bude štvrtým čínskym plynovodom do regiónu, takmer desať rokov po začatí výstavby v Tadžikistane.

V roku 2022 Čína doviezla prostredníctvom troch plynovodov z Turkménska plyn v hodnote 35 miliárd kubických metrov alebo 10,3 miliardy dolárov v porovnaní so 16 miliardami kubických metrov prostredníctvom jedného plynovodu z Ruska v hodnote približne 4 miliardy dolárov.

Ako odraz zvýšenej naliehavosti začala spoločnosť CNPC minulý týždeň vypracovávať štúdiu uskutočniteľnosti 200-kilometrového prepojenia z hranice Sin-ťiangu s Kirgizskom do čínskeho mesta Wuqia ako prvého prijímacieho bodu, uviedol vysokopostavený zdroj zapojený do hodnotenia projektu.

Predstaviteľ spoločnosti CNPC minulý týždeň pre agentúru Reuters uviedol, že obchodné tímy spoločnosti sú “v pohotovosti”, kým im bude udelený mandát na pokračovanie v projekte, pričom nešiel do podrobností.

Podľa tohto úradníka spoločnosť CNPC bez konečnej zmluvy o dodávkach plynu vybudovala len časť prvého tunela v hornatom tadžickom hlavnom meste Dušanbe, kde sa začína línia D.

Konzultačné spoločnosti SIA Energy a Rystad Energy predpokladajú, že nový turkménsky plyn na línii D by mohol začať prúdiť okolo roku 2028, zatiaľ čo nová ruská línia, navrhnutá na 50 mld. m3 plynu ročne zo západnej Sibíri, by mohla začať fungovať začiatkom roka 2030.

Čína platí za turkménsky plyn dodávaný tromi existujúcimi plynovodmi od roku 2009 približne o 30 % viac ako za plyn z Ruska, ktoré začalo čerpať palivo z východnej Sibíri koncom roka 2019, ukázali čínske colné údaje.

Spoločnosť CNPC, ktorá čelila dlhoročným stratám z dovozu v dôsledku neschopnosti preniesť náklady na regulovaný domáci trh, nebola schopná vyjednať nižšiu cenu za turkménske palivo v kolách prehodnocovania cien, uviedol pre agentúru Reuters druhý zdroj z odvetvia oboznámený so situáciou.

Ašchabad chcel, aby sa mu platilo “v súlade so svetovými cenovými postupmi”, uviedol turkménsky úradník oboznámený s rokovaniami.

Zdroje a úradníci odmietli uviesť svoje mená, pretože nemajú oprávnenie hovoriť s médiami.

Rokovania o cene však budú pravdepodobne náročné, keďže Čína má viacero možností dodávok, medzi ktoré patrí aj domáca ťažba a nové dlhodobé zmluvy na skvapalnený zemný plyn s Katarom a Spojenými štátmi, uviedol Jason Feer, vedúci oddelenia obchodných informácií poradenskej spoločnosti Poten & Partners so sídlom v Houstone.