Čína: snaha zaviesť digitálny jüan aj medzinárodne
PEKING – Americké úrady zintenzívňujú monitorovanie čínskych plánov na zavedenie digitálneho jüanu. Administratíva prezidenta Bidena sa obáva, že sa Peking môže pokúsiť „pripraviť dolár o jeho úlohu primárnej svetovej rezervnej meny“.
Skúma sa tiež otázka pravdepodobnosti použitia digitálneho jüanu na obchádzanie sankcií USA. Čína plánuje využiť digitálny jüan, čo vážne vyvolalo obavy v USA. Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena znepokojená tým, že tento krok Pekingu by mohol byť začiatkom dlhodobého pokusu zbaviť dolár jeho statusu dominantnej svetovej rezervnej meny. Americkí predstavitelia zatiaľ nemajú v úmysle oponovať čínskym krokom. A nejde im ani tak o priamu výzvu pre súčasnú štruktúru globálneho finančného systému, ako skôr o to, ako zistiť, ako sa bude digitálny jüan šíriť a či sa dá použiť na obídenie amerických sankcií.
Čínska národná banka medzitým zaviedla v mestách po celej krajine proces digitálneho jüanu, čím sa stala prvou významnou centrálnou bankou, ktorá vydala virtuálnu menu. Očakáva sa, že vo februári budúceho roku sa na zimných olympijských hrách v Pekingu uskutoční rozsiahly experiment s ich uplatňovaním, vďaka ktorému bude mať digitálny jüan medzinárodné postavenie.
Zatiaľ čo kľúčové detaily digitálneho jüanu sú stále vo vývoji, Výskumný ústav digitálnej meny Čínskej ľudovej banky a spoločnosť SWIFT nedávno založili spoločný podnik, ktorý skúma možnosti integrácie digitálneho jüanu do cezhraničných platieb. To naznačuje, že Čína sa aktívne pripravuje na preukázanie svojho prvenstva v monetárnych technológiách svetu.
Výsledkom takéhoto spoločného podniku by mohol byť dôkaz, že digitálny jüan je schopný fungovať v rámci súčasnej finančnej architektúry. Súčasné vedenie dolára v medzinárodných transakciách umožňuje ministerstvu financií USA podľa sankcií blokovať väčšinu obchodov alebo dokonca prístup krajiny do globálneho finančného systému. Digitálna verzia renminbi však môže v konečnom dôsledku umožniť krajinám ľahšie vyhnúť sa sankciám USA, ako aj previesť peniaze prostredníctvom účtov, čím sa zabráni kontrole zo strany fiškálnych orgánov USA. Aj keď je takýto výsledok podľa analytikov stále nepravdepodobný.
Ešte v roku 2019 spustila Čínska ľudová banka použitie e-jüanu vo veľkých mestách krajiny. Občania pomocou aplikácií stiahnutých do inteligentných telefónov môžu pomocou týchto digitálnych účtov platiť za tovar a služby. Čínsky regulačný úrad uviedol, že experiment bol úspešný. Napríklad samotní obyvatelia Shenzhenu už uskutočnili takmer 140-tisíc nákupov v celkovej hodnote troch miliónov dolárov.
Ďalším krokom je, že by sa v krajine mala objaviť štátom riadená elektronická peňaženka. A potom – uvoľnenie digitálneho jüanu na svetových platformách pre dohody so zahraničnými partnermi.
Podľa medializovaných informácií šéf Čínskej ľudovej banky Mu Čchang-čchun uviedol, že vydávanie digitálnej meny centrálnou bankou jednej krajiny by nemalo obmedzovať podobné možnosti regulačných orgánov v iných krajinách. Pokiaľ ide o dôvernosť vyrovnaní v digitálnych juanoch, potom sú podľa neho oveľa bezpečnejšie ako existujúce spôsoby platby.
Digitálne meny sa stávajú témou číslo jeden na globálnom finančnom trhu. Podobné čínske „digitálne“ experimenty uskutočňujú Japonsko, Južná Kórea, Švédsko. V súčasnosti sa rokuje o Bank of England, Bank of Canada a Európska centrálna banka. Nad tým uvažujú aj USA, už sa tam realizuje výskum možného využitia digitálneho dolára.
Medzinárodní analytici tvrdia, že prvá digitálna mena, ktorá získa globálne akceptovanie, bude lídrom na trhu cezhraničných platieb za niekoľko rokov.
