Cenu Sveriges Riksbank za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela trom ekonómom

ŠTOKHOLM – Cenu Sveriges Riksbank za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobelabola rozdelelili trom ekonómom.

Jedna polovica bola udelená Davidovi Cardovi „za jeho empirické zásluhy o ekonomiku práce“, druhá polovica spoločne Joshuovi D. Angristovi a Guidovi W. Imbensovi „za metodiku príspevky k analýze príčinných vzťahov.

Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela (po šv. Sveriges Riksbanks pris i ekonomisk vetenskap till Alfred Nobels minne), omylom nazývaná Nobelova cena za ekonómiu sa odlišuje od ostatných cien udeľovaných pri ceremónii udeľovania Nobelových cien, pretože nie je súčasťou dedičstva Alfreda Nobela. Zaviedla ju Švédska ríšska banka pri jej 300. výročí roku 1969.

David Card je z Kalifornskej univerzity, Berkeley, USA, Joshua D. Angrist je z Massachusetts Institute of Technology, Cambridge, USA A Guido W. Imbens
zo Stanfordskej univerzita, USA.

 

Tohtoroční laureáti – David Card, Joshua Angrist a Guido Imbens – nám poskytli nové poznatky o trhu práce a ukázali, aké závery o príčine a následku je možné vyvodiť z prírodných experimentov. Ich prístup sa rozšíril do ďalších oblastí a priniesol revolúciu v empirickom výskume.

Mnoho veľkých otázok v sociálnych vedách sa zaoberá príčinou a následkom. Ako imigrácia ovplyvňuje platy a zamestnanosť? Ako dlhodobé vzdelávanie ovplyvňuje budúci príjem niekoho? Na tieto otázky je ťažké odpovedať, pretože na porovnanie nemáme čo použiť. Nevieme, čo by sa stalo, keby došlo k menšiemu prisťahovalectvu alebo keby táto osoba nepokračovala v štúdiu.

Tohtoroční laureáti však ukázali, že na tieto a podobné otázky je možné odpovedať prírodnými experimentmi. Kľúčom je používať situácie, v ktorých náhodné udalosti alebo zmeny politík vedú k odlišnému zaobchádzaniu so skupinami ľudí spôsobom podobným klinickým skúškam v medicíne.

David Card pomocou prírodných experimentov analyzoval vplyv minimálnych miezd, imigrácie a vzdelávania na trh práce. Jeho štúdie zo začiatku 90. rokov spochybnili konvenčnú múdrosť, čo viedlo k novým analýzam a ďalším poznatkom. Výsledky okrem iného ukázali, že zvýšenie minimálnej mzdy nemusí nevyhnutne viesť k zníženiu počtu pracovných miest. Teraz vieme, že príjmy ľudí, ktorí sa narodili v krajine, môžu ťažiť z nového prisťahovalectva, zatiaľ čo ľuďom, ktorí sa prisťahovali skôr, hrozí negatívne postihnutie. Tiež sme si uvedomili, že zdroje v školách sú oveľa dôležitejšie pre budúci úspech študentov na trhu práce, než sa pôvodne predpokladalo.

Údaje z prírodného experimentu je však ťažké interpretovať. Napríklad predĺženie povinného vzdelávania o rok pre jednu skupinu študentov (ale nie pre inú) neovplyvní všetkých v tejto skupine rovnako. Niektorí študenti by pokračovali v štúdiu aj tak a pre nich hodnota vzdelania často nie je reprezentatívna pre celú skupinu. Je teda vôbec možné vyvodiť nejaké závery o vplyve roka v škole navyše? V polovici 90. rokov minulého storočia Joshua Angrist a Guido Imbens vyriešili tento metodologický problém a ukázali, ako je možné z prírodných experimentov vyvodiť presné závery o príčine a následku.

„Cardove štúdie základných otázok pre spoločnosť a metodické príspevky Angrist a Imbens ukázali, že prírodné experimenty sú bohatým zdrojom znalostí. Ich výskum podstatne zlepšil našu schopnosť odpovedať na kľúčové príčinné otázky, čo bolo pre spoločnosť veľkým prínosom, “hovorí Peter Fredriksson, predseda Výboru pre ceny ekonomických vied.