Bývalý veľvyslanec Vince Obsitnik behá plný energie

GEORGIA – Bývalý veľvyslanec Spojených śtátov amerických v Slovenskej republike Vince Obsitnik je aktívny športovec. Je vzorom pre mnohých američanov. Finančné noviny preložili rozhovor s pánom veľvyslancom na internetovej stránke americkej Národnej asociácie seniorských hier.

Keď sa starší ľudia zapoja do Národnej asociácie seniorských hier, stávajú sa vzormi pre svoje okolie. Svojim spôsobom sú všetci starší športovci vyslancami aktívneho a zdravého starnutia. Je však iba jeden športovec, o ktorom vieme, že v skutočnosti oficiálne slúžil našej krajine ako veľvyslanec – bežec Vince Obsitnik, ktorý v rokoch 2007 až 2009 reprezentoval USA v Slovenskej republike a drží sa jedinečného vyznamenania ako pravdepodobne jediný americký veľvyslanec, ktorý zabehol maratón v krajine kde pôsobil.

Vince sa narodil v roku 1938 v Moravanoch na Slovensku. Ten istý rok pred okupáciou Československa nacistickým Nemeckom emigroval so svojimi rodičmi. Jeho otec pracoval ako baník na uhlie v Pensylvánii, potom sa rodina presťahovala do New Jersey. Rodina udržiavala svoj jazyk a tradície nažive a vždy cítil spojenie so svojou rodnou krajinou. Dostal menovanie na Námornú akadémiu USA a potom päť rokov pôsobil ako dôstojník slúžiaci na torpédoborcoch a ponorkách.

Vince mal potom dlhoročnú kariéru na vedúcich pozíciách v spoločnostiach IBM, Unisys a Litton a občas riadil až 3 000 zamestnancov v oblastiach marketingu, predaja, výroby, strojárstva a programového riadenia v medzinárodnom meradle. Jeho vedomosti a vášeň pre jeho dedičstvo viedli k menovaniu prezidenta Georga W. Busha do americkej komisie pre záchranu amerického dedičstva v zahraničí v roku 2001 a potom so zvláštnymi delegáciami pri príležitosti výročia rakúskej štátnej zmluvy a 65. výročia tragédie v Babyne. Yar na Ukrajine. Počas služby v komisii Vince upriamil medzinárodnú pozornosť na kritickú situáciu gréckokatolíckych drevených kostolov 17. a 18. storočia na Slovensku. Obnovené sú dva z najohrozenejších kostolov.

Prvá katolícka slovenská únia (First Catholic Slovak Union), oslava  125. výročia. Prameň: stránka v soiálnej sieti Vince Obsitnika.

Vince si počas rušného života udržiaval kondíciu tenisom, squashom a občasným behaním, kým sa v polovici 50. rokov začal zaujímať o maratóny. Je hrdý na to, že dokončil 100. bostonský maratón, ale ako sa dočítate v nasledujúcom rozhovore, vrcholom bude vždy veľvyslanec so svojimi ochrankami, ktorí klusali popri maratóne mieru v Košiciach v roku 2008, ktorý je najstarším maratónom v Európe. a tretí najstarší na svete.

Vince v štýle veľvyslanca oslovil VGA NSGA, aby sa podelil o svoj príbeh ako posolstvo povzbudenia pre ostatných, aby vám prekážky a strach nebránili zostať v hre. Ako senior športovec narazil na ustavičnú sériu zdravotných problémov a prostredníctvom každého z nich pracoval na dosiahnutí svojho ďalšieho cieľa v pretekoch. Jedným z týchto cieľov bolo rozbehnutie Road Races na Národných hrách seniorov, ktoré dosiahol v roku 2019. V tom čase však vedel, že bude potrebovať operáciu, ktorá by o šesť týždňov nahradila mitrálnu srdcovú chlopňu. Po prvých skúsenostiach s fitnes, zábavou a priateľstvom plánuje Vince pravidelne súťažiť v The Games.

Prebiehajúca cesta osobného rekordu Vince Obsitnika pozitívne ovplyvnila životy mnohými spôsobmi, v neposlednom rade sú to jeho štyria synovia a dvanásť vnúčat, z ktorých väčšina nasledovala jeho príklad praktizovaním aktívneho životného štýlu. To je to, čo robia veľvyslanci!

Športovci v Národnej asociácii seniorských hier  sú veľvyslancami zdravého starnutia, ale je to prvýkrát, čo môžem formálne povedať: „Ďakujem za účasť, pán veľvyslanec.“

Ďakujem, bolo mi cťou slúžiť USA, najmä v krajine, kde som sa narodil. Bolo mi tiež veľkou cťou zúčastniť sa Národných hier seniorov a vidieť počet a kvalitu aktívnych pretekárov seniorov !!!

K tomu sa ešte trochu dostaneme, ale dôvodom tejto funkcie je to, že ste písali na NSGA s túžbou zdieľať dôležité posolstvo pre ostatných. Prosím vysvetlite…

Môj príbeh je, že v behu a športe môžete pokračovať, aj keď máte zdravotné problémy. V súčasnosti mám 83 rokov a maratón som začal behať v roku 1994. Odvtedy som zabehol tridsaťštyri pretekov vrátane siedmich maratónov, ale musel som cestou prekonať zdravotné problémy. Moja správa znie: „Vyriešte problém so zdravím a potom sa zaviažte vrátiť k chodu, pretože je to možné a vy to dokážete!“

V máji 2000 som podstúpil operáciu otvoreného srdca, kde mi dali opraviť mitrálnu chlopňu. Pred chirurgickým zákrokom som požiadal svojho chirurga, či budem môcť opäť behať maratóny. Povedal: „Choďte do toho!“ Urobil som a bežal som Columbus Marathon v roku 2001. V roku 2004 som mal prasknutý disk a potom som bežal Marathon Flying Pig v roku 2006. V máji 2007 som podstúpil abláciu srdca na korekciu fibrilácie predsiení a potom som bežal maratón v Košiciach v roku 2008. A v roku 2012 som podstúpil operáciu resurfacingu bedrového kĺbu a v roku 2014 som bežal neapolský polmaratón. Nasledovali polmaratóny Sarasota Half, Galloway Half a Tomoka Half v rokoch 2017 a 2018.

Slovenské preteky boli špeciálne preteky, o ktorých si povieme viac. A mali ste skutočne tesný hovor aj pred národnými hrami seniorov 2019?

Áno. Kvalifikoval som sa na národné hry seniorov 2019 v Georgii a Louisiane, ktoré sa uskutočnili v roku 2018. Potom mi v marci 2019 moji kardiológovia povedali, že si musím nechať vymeniť mitrálnu chlopňu. Odpovedal som, že som bol naplánovaný na národné hry seniorov v júni a môžem pokračovať v behu? Poradili mi, že je v poriadku bežať, ale zastaviť, ak mi dôjde dych. Takže s vedomím, že sa v auguste chystám na operáciu otvoreného srdca, som bežal 5K na hrách 21. júna a potom 10K 23. júna. Všetko prebehlo dobre a ja som späť v behu po mojej úspešnej operácii srdca. Nechal som si urobiť všetky zákroky na srdci na klinike v Clevelande, kde majú skvelých chirurgov.

Je typické pre športovcov, že musia čeliť zraneniam a fyzickým výzvam. Niektoré vychádzajú z ich súťažného úsilia. Je zrejmé, že ste videli, že odmena za tieto snahy stojí, keď ich prekonáte.

Všetci v priebehu života zisťujeme, že máme rôzne zdravotné problémy, ktoré si musíme prežiť, zvládnuť a dúfajme, že ich aj vyriešiť. Možno môj príbeh povzbudí seniorov, aby boli aktívni, aj keď majú zdravotné problémy.

Hovoríte ako veľvyslanec, pretože vaša vynikajúca kariéra zahŕňa dva roky pôsobenia ako veľvyslanec USA v Slovenskej republike, krajine vášho pôvodu. Skutočne skvelá časť vášho času na Slovensku bolo to, že ste tam skutočne bežali maratón. To musí byť váš najväčší závodný zážitok!

Bola to určite veľká skúsenosť, že som to dokázal, a je to tam hore s Bostonským maratónom. Na 100. výročie som zabehol Boston do štyroch hodín a bol to len rozprávkový zážitok, pretože to bol Boston. Beh Košického maratónu mieru bol pre mňa na úrovni porovnania s dokončením Bostonského maratónu.

Maratón v Košiciach sa nazýva Maratón mieru a je to najstarší maratón v Európe. Ak nerátame legendu o prvom gréckom maratónecovi, teda. [Smiech] Ľudia prichádzajú z celého sveta, aby to riadili, vrátane elít. Skutočnosť, že som bola veľvyslankyňou a bežkyňou, som si povedala len: „Musím to bežať, keď som tam.“

 

Najzábavnejšie na tom je, že keď som povedal svojim ochrankárom, že to idem urobiť, povedal som: ‚Vy, chlapci, budete musieť so mnou trénovať a pretekať, pretože vždy musíte byť pri mne, nech je to čokoľvek. ‘ Nikdy predtým neutekali na veľké vzdialenosti. Neboli Američania, boli to Slováci, ktorých poskytla slovenská vláda. Takže so mnou trénovali mnoho mesiacov, kým som sa pripravil. Zostali so mnou do konca. Príbeh mal však vtipný koniec. Miestna vláda, znepokojená tým, že sa to veľvyslancovi USA nepodarí, nechala za mnou ísť sanitku asi posledné tri míle.

Rezignovali potom vaši ochrankári na svoj post?

[Smiech] Nie. Pre nich to bola veľká skúsenosť. Len to urobilo zaujímavejším ako bežný typ bezpečnostnej práce, ktorú robia. Boli teda z toho veľmi nadšení. Tí dvaja chlapci sa stali mojimi synmi v čase, keď som tam bol. Hovorím tiež jazykom, takže som s nimi hovoril po slovensky aj anglicky.

Vince, veľvyslanec, ktorý beží maratón vo svojej rodnej krajine, musí byť akýmsi rekordom!

Neviem, že by už niekedy niekto sedel maratón ako sediaci veľvyslanec USA. Väčšina ľudí, ktorí sa stanú veľvyslancami, sú spolu v rokoch, väčšinou v 50., 60. a 70. rokoch. Je zrejmé, že v neskoršom veku nebieha veľa ľudí, najmä bežeckých maratónov. Myslím, že som prvý, kto to urobil vo funkcii veľvyslanca USA.

Teraz ste u nás bežali 5K a 10K. Aká bola vaša skúsenosť?

Dosť na mňa zapôsobilo nadšenie a emócie všetkých ľudí, ktorí sa tam prišli zúčastniť. Bolo to pekné, ako byť súčasťou tímu. Stretli sme niekoľko príjemných ľudí a zdieľali sme s nimi príbehy.

Na pretekoch sa stala jedna zábavná vec. Na konci 10K miestna televízna stanica robila rozhovory s ľuďmi v okolí. Reportér za mnou prišiel a spýtal sa ma, ako to prebiehalo, a ja som odpovedal: „Dobre. Žiadne problémy. “Pretože v štáte zostali zvyšky dymu z niektorých lesných požiarov, opýtali sa ma:„ Vadil vám dym? “Odpovedal som:„ Nie, nič som si nevšimol, ale na druhej strane, keďže som dobehol pomalším tempom, možno to bol dym! “ Rozhovor sa ukázal v televízii.

Čo ste si mysleli o kondícii vašej konkurencie?

Viem, že nie som najrýchlejší človek na svete a moje skóre bolo skromné, zhruba v strede peotónu. Na slávnostnom odovzdávaní cien bolo neuveriteľné, keď vyzvali časy a tempy najlepších ôsmich chlapcov, najmä najlepších troch. Úroveň atletickej kondície v našej vekovej skupine na mňa urobila obrovský dojem a bola som hrdá na to, že vidím ľudí v takom veku bežať tak rýchlo. Určite to pre mňa bolo výzvou, aby som sa mal lepšie.

Mali ste šťastie, že ste videli svet na vysokej úrovni vo vojenských, obchodných a vládnych službách. Súťažili ste na ikonických udalostiach. Je skvelé, že teraz považujete národné hry seniorov za skvelý zážitok.

Súhlasím s vami, bola to veľmi skvelá udalosť. Stretli sme tam pár príjemných ľudí, úžasných bežcov. Určite chcem prísť do Fort Lauderdale a plánujem sa zúčastňovať každé dva roky, pokiaľ budem mať kvalifikáciu.

 

Skutočnosť, že máte dosť silné telo na to, aby ste znášali zdravotné ťažkosti, naznačujú, že ste boli vždy aktívny.

Keď som bol dieťa, na starom bicykli som doručoval noviny, ktoré mi niekto dal. Každý deň som šliapal do pedálov so 100 novinami v taške na prednej strane bicykla. Nedávno som o tom premýšľal, pretože každodenné jazdenie na tom bicykli bolo skvelým cvičením. Verím, že táto skúsenosť mi posilnila nohy.

Na strednej škole som bol vo futbalovom tíme a potom som navštevoval Námornú akadémiu, kde sa celý rok venujete športu. Keď som odchádzal z akadémie, hrával som squash. Nehral som vysokoškolský squash za akadémiu, ale naučil som sa tam šport. Pred tým, ako som začal behať na diaľku, som hral asi 30 rokov a súťažil som na turnajoch. Squash je určite vhodný na udržanie aeróbnej kondície.

Až do veku 56 rokov som si myslel, že beh je nuda, stačí behať krok za krokom a potom ste hotoví. Ale akonáhle si stanovíte cieľ a začnete pracovať na svojom tréningovom programe, stane sa z neho skutočný projekt a výzva. Je to vzrušujúce. Beh pre mňa začal byť vzrušujúci a zaujímavý kvôli výzve časov a vzdialeností pretekov. Nakoniec sa stanete výzvou pretekania proti iným ľuďom.

Potom som sa nadchol pre beh maratónu a premýšľal som, či to naozaj dokážem. Predtým som rekreačne bežal a odchádzal. Keď som sa raz zameral na beh maratónu, naučilo ma to, čo je to trénovať a tiež ma to nadchlo. Maratón námornej pechoty bol môj prvý a narazil som tam do svojej prvej a jedinej steny.

Čo si myslí tvoja rodina o tvojej činnosti? Malo to na nich pozitívny dopad?

Samozrejme. Máme štyroch synov a všetci sú veľmi fit. Traja zo štyroch majú za sebou všetky maratóny! Neviem, že to bol môj príklad úplne, ale určite to bola súčasť. Všetci športovali a všetci štyria hrali na svojich vysokých školách squash. Môj najstarší hrával na univerzite Penn na univerzite, syn číslo 4 hral na Princetone na univerzite a ďalší dvaja šli na námornú akadémiu a hrali tam squash. Všetci odvtedy zostali fyzicky fit a aktívni. Môj najstarší vstáva ráno o 4:30 a hodinu jazdí na bicykli vo svojom suteréne. Nedávno som mala text od svojej vnučky, prváčky na vysokej škole. Bolo tam napísané: „Dedko, práve som prebehol 7 míľ!“ Bol som skutočne hrdý! Navyše robila negatívne rozchody, ktoré pre mňa boli vždy ťažké.

Ste skromný….

Naučil som ich, keď boli mladí, a začal som sa s nimi hrať. V určitom okamihu, keď som cítil, že sa im darí, a potrebovali lepšie tréningy, ako som im mohol dať, sme sa pripojili k squashovému klubu a profesionáli ich chytili a začali trénovať v mládežníckom programe. Mali hodiny párkrát týždenne a my by sme jazdili po krajine a hrali squashové turnaje, niektoré národné. Z tohto dôvodu urobili dobre. Myslím si, že záverom je, že rodičia by sa mali so svojimi deťmi aktívne venovať športu.

Keď už hovoríme o mojej rodine, behanie Newyorského maratónu 7. novembra 1999 bol môj najneobvyklejší bežecký zážitok. Bežal som to s dvoma mojimi synmi. Predtým som im však nepovedal, že už mám naplánovaný nasledujúci rok na operáciu otvoreného srdca na opravu mitrálnej chlopne. Nechcel som ovplyvniť ich postoj a nechať ich zostať pri mne alebo sa o mňa starať. Všetci sme skončili v poriadku a potom som im o tom povedal. Počas pretekov som však určite dosť myslel na stav svojho srdca. Ale išlo to dobre.

Aké sú teda vaše ciele teraz? Ešte nejaké maratóny?

Mám za sebou sedem maratónov, ale dúfam, že zabehnem najmenej tri ďalšie za desať. Chcem tiež, aby môj príbeh povzbudil seniorov, aby boli stále aktívni, aj keď majú zdravotné problémy. Všetci v priebehu života zisťujeme, že máme rôzne zdravotné problémy, ktoré si musíme prežiť, zvládnuť a dúfajme, že ich aj vyriešiť. Bez ohľadu na to, aké problémy sa objavia, ľudia to musia riešiť a pracovať na ich vyriešení a zachovaní chodu.

Titulná forogfia: www.kosice.sk

Ilustračné fotografie: www.pexels.com

(Finančné noviny zverejnili preklad rozhovoru s láskavým dovolením pána Vince Obsitnika)