Arménsko a Azerbajdžan strieľajú a stúpa napätie

BAKU /  JEREVAN  – Na hranciach Azerajdžanu a Arménska v Náhornom Karabachu zazneli vystrely. Je to v regióne Náhorný Karabach.

Rusko, USA a EÚ majú dostatok nástrojov na to, aby obsahovali obe strany, ale nemajú ani čas, ani silu, ani snahu prinútiť Arménsko a Azerbajdžan, aby uzavreli mier. V Moskve sa medzi sebou dokonca pobili príslušníci arménskej a azerbajdžanskej menšiny. Organizácia pre spoluprácu a rozvoj kvôli nezvládnutiu konfliktu odvolala z funkcií viacerých vrcholových manažerov

Pri poslednom konflikte pred niekoľkými týždňami najmenej 17 ľudí zomrelo – a nikto za to nechce niesť zodpovednosť. V posledných dňoch na severovýchode Arménska, blízko hranice s Azerbajdžanom, došlo k zrážkam s použitím bezpilotných lietadiel a ťažkých zbraní medzi armádami týchto dvoch krajín. Nie je možné s istotou povedať, kto začal nepriateľstvo, prečo na tomto mieste a či išlo o úmyselnú provokáciu alebo chybu. V celej Európe existujú iba dve krajiny, ktoré spolu stále bojujú. Medzi Arménskom a Azerbajdžanom sa nedávno začalo bojovať. Podľa rôznych zdrojov niekoľko desiatok ľudí vrátane azerbajdžanského generála a civilistov zahynulo pri zrážkach v severnej časti hranice medzi mestami Tavuš a Tovuz.

Nanešťastie dvojročný pokoj, ktorý sa dá nazvať „svadobnou cestou“ prezidenta Nikola Pašinjana , skončil veľmi náhle. Situácia sa rýchlo mení a je celkom možné ďalšie stupňovanie konfliktu.

Prvý konflikt v Náhornom Karabachu bol začiatkom deväťdesiatich rokov minulého sotorčia. V rokoch 1992 až 1994 prebiehala o Náhorný Karabach, ktorý tvorí v Azerbajdžane enklávu, oddelenú od Arménska takzvaným Lačinským koridorom, otvorená vojna medzi Arménskom a Azerbajdžanom. Úspešnejší boli v boji Arméni, ktorým sa nielenže podarilo udržať Náhorný Karabach a obsadiť Lačinský koridor, ale navyše dobyli ďalšie časti azerbajdžanského územia. Keď boje 12. mája 1994 utíchli, výsledkom bolo odhadom 17 500 mŕtvych na arménskej a 25  500 na azerbajdžanskej strane, 700 000 až 1 000 000 Azerov a 300 000 Arménov bolo vyhnaných zo svojich domovov. Napríklad Šuša, kedysi druhé najväčšie mesto Náhorného Karabachu, ktoré malo ešte v roku 1989 okolo 17 000 obyvateľov, prevažne Azerov, je dnes poloprázdne, väčšina domov je trvalo neobývaná a zničená.

Ďalší konflikt bol v roku 2016, Bitka o Náhorný Karabach, tiež známa ako Aprílová vojna alebo Štvordňová vojna začala v noci z 1. na 2. apríla 2016 keď medzi arménskou armádou a azerbajdžanskými ozbrojenými silami pozdĺž hraníc so separatickým Náhorným Karabachom vypukli ťažké boje. Ozbrojený stret bol najhorší od ukončenia vojny v Náhornom Karabachu v roku 1994.

Na územín Náhorného Karabachu je nezávislá nikým neuznaná republika.

Náhorná karabašská republika, skrátene často Náhorný Karabach, je medzinárodne neuznaný de facto štát v juhozápadnom Azerbajdžane, z ktorého 150 000 obyvateľov je cca 95 % Arménov. Svoju nezávislosť republika vyhlásila 2. septembra 1991, ale dodnes nebola žiadnym štátom uznaná. Jadro jej územia tvorí územie bývalej sovietskej Náhornej karabašskej autonómnej oblasti Azerbajdžanskej sovietskej socialistickej republiky a z nej je odvodený aj jej názov. Väčšina územia je pod kontrolou špeciálnej podjednotky arménskej armády zodpovednej za NKR (formálne ide o armádu NKR), len asi 15 % územia NKR je pod kontrolou azerbajdžanskej armády. Metropolou oblasti je Stepanakert