Architektúra a hlavné pojmy teórie finančných kríz

Globálna finančná a ekonomická kríza má vždy dopad na slovenskú ekonomiku.

Napriek tomu, že tento fakt sa v rokoch 2007 až 2008 spochybňoval verejnými činiteľmi, dnes je nespochybniteľný.  Cieľom príspevku je zovšeobecniť poznatky o finančných krízach a odhaliť ich mechanizmus.

Finančná kríza: pojmový aparát

 

V rokoch 1970 až 2000 finančné krízy v desiatkach krajín viedli  k stratám, od 10% do 30 % národných finančných aktív. Medzinárodný menový fond zaregistroval v rokoch 1975 až 1997 viac ako 150 devízových a 54 dlhových / bankových kríz v 50 krajinách. Na formujúcich sa trhoch, medzi ktoré patrí Slovensko, časové rozstupy oddeľujúce jednu krízu od druhej približne 5 – 10 rokov.

Charakter finančnej krízy

Finančná kríza – kríza, ktorá systémovo zasahuje finančné trhy a inštitúcie finančného sektoru, obrat peňazí a úvery, medzinárodné financie, štátne, komunálne a podnikové financie. Finančná kríza má strednodobý a dlhodobý negatívny vplyv na ekonomickú aktivitu v krajine. Finančná kríza sa prejavuje:

a) vo finančnom sektore a na finančných trhoch – prudkým rastom úrokov, rastúcim podielom problémových bánk a nebankových inštitúcií, problémových aktív, podstatné zmenšenie poskytovaných úverov poskytovaných ekonomike a domácnostiam, reťazové bankroty, prechod k stratovému modelu bankovej a inej finančnej činnosti, prevládanie špekulácií na finančnom trhu nad investičnou finančnou činnosťou, veľký prepad cien akcií, spomalenie platieb a rastúcim kolapsom finančného platobného systému, vznik masových strát na trhu, zmenšenie likvidity finančných trhov a finančných inštitúcií a „domino“ efektom, banková panika;

b) v medzinárodných inštitúciách – neokontrolovaný pád kurzu národnej meny, masový odliv kapitálu z krajiny, neriadený rast zahraničného dlhu a zlyhanie platieb verejných a súkromných inštitúcií, prenos systémového rizika na medzinárodný trh a finančné inštitúcie iných krajín;

c) v oblasti finančného obratu – prudký neriadený rast cien, s prechodom do chronickej inflácie; únik od národnej meny a prechod na inú zahraničnú menu v domácich platbách, objav odvodených a náhradných mien;

d) v oblasti verejných financií – prudký pokles devízových rezerv a veľkosti štátnych rezervných aktív, vznik deficitov, alebo zväčšenie rizika deficitu, ktorú prináša so sebou kríza, prudké zmenšenie výberu daní, pokles financovania výdavkov verejných rozpočtov, rast vnútorného dlhu štátu.

Finančná kríza ako realizácia systémového rizika

Počas finančnej krízy sa realizuje systémové riziko – riziko strát, spojených s nepriaznivými zmenami na trhu ako celku, ktoré sú vyvolané:

a) „dominovým“ efektom na finančnom trhu, v tom prípade, ak kríza jednej alebo skupiny finančných inštitúcií / firiem reálneho sektora, kríza segmentu trhu alebo systému platieb a distribuuje v rastúcom objeme a prostredníctvom krížových platieb záväzkov, na iné skupiny finančných inštitúcií / firiem  reálneho sektora, segmenty trhu a systém platieb, postupne sa rozširuje na čoraz väčšiu časť trhu;

b) krízou dôvery medzi investormi, ktorá vytvára situáciu celkového nedostatku likvidity na trhu.

Mechanizmus finančnej krízy: od čiastkových prípadov k všeobecnej

Systémové riziká, ktoré vznikajú v jednom reťazci finančného trhu (čiastkové krízy) rozširujúce sa na jeho ostatné reťazce, spúšťa sa mechanizmus systémového rizika a vyvoláva – v  tých najproblematickejších situáciách efekt „domino“ kolaps celého finančno-úverového trhu. Medzi čiastkové krízy patria:

1. krízy kapitálového trhu – trhové šoky na trhoch cenných papierov (veľké pády kurzov cenných papierov, prerušovanie likvidity trhu, prudký rast úrokov), ktoré vedú k ďalšiemu rozrastaniu krízových javov do celkovej finančnej krízy. Môžu byť spojené s „mydlovými bublinami“, špekulatívnymi hrami zameranými na rast, alebo pokles trhu cenných papierov, so zvýšením cien trhových aktív, ktoré vysoko prevyšujú reálne trhové ceny podnikov, ktoré reprezentujú. Môžu vznikať v dôsledku špekulatívnych útokov na paralelných trhoch podkladových a odvodených (derivátov) aktív.
2. dlhové krízy sú prvotnou príčinou finančných kríz (finančná situácia, v ktorej skupina najväčších dlžníkov (napríklad skupina krajín – ak hovoríme o medzinárodnej dlhovej kríze, alebo najväčších komerčných, alebo investičných bánk) nie je schopná splácať pôžičky a / alebo formuje straty, ktoré ich privádzajú na hranu defaultu (verejného vyhlásenia dlžníka za neschopného splácať úvery); najväčšia medzinárodná dlhová kríza bola na konci 80. rokov XX. storočia (neschopnosť splácať dlhy skupinou rozvojových krajín, ktoré dostali úvery z krajín s vysokou úrovňou príjmov).
3. devízové krízy, ktoré vytvárajú narastajúce krízové javy v iných segmentoch finančného trhu (prudká zmena devízového kurzu jednej meny voči druhej mene), ktoré vedú k podstatnej zmene, alebo reštrukturalizácii systému ekonomických záujmov v medzinárodných financiách a vo vnútornej ekonomike v sfére financií krajín, ktoré sú dotknuté finančnou krízou, krízy platobnej bilancie);
4. bankové krízy, založené na dominovom efekte, pri ktorých akumulácia problémových aktív v obmedzenom počte bánk a ich platobná neschopnosť vedie k bankovej panike, k masovému výberu vkladov, k prudkému zníženiu vzájomného úverovania sa bánk. V atmosfére rozvíjajúcej sa krízy nedôvery sa začína masové zastavenie platieb bankám s následným kolapsom platobného systému a finančných trhov.
5. krízy likvidity. Kríza likvidity znamená neschopnosť uskutočňovať platby s nástupom rizika likvidity, s negatívnym stavom financií.

Každá z týchto kríz, ktorá sa môže udiať popri relatívne dobrom stave iných segmentov sféry financií, peňažného obehu a úverov, a môže sa premeniť na „spúšťajúci mechanizmus“, ktorý prenáša čiastkové krízové javy do celého systému a vytvára celkovú finančnú krízu. Napríklad devízové krízy môžu vyvolávať bankové krízy. Rýchle minutie devízových rezerv v rámci režimu fixovaného devízového kurzu môže nabádať centrálnu banku k zmenšeniu peňažnej zásoby, k zmenšeniu peňažných agregátov a týmto spôsobom iniciuje samotnú bankovú krízu. Bankové krízy naopak, môžu vyvolať devízové krízy. Keď sú investori presvedčení o nevyhnutnosti bankovej krízy, núti ich to revidovať svoje portfóliá, čo znamená, že vymieňajú aktíva v národnej mene za zahraničné aktíva. Keď centrálne banky premiestňujú likviditu do bankového sektora, kvôli tomu, aby udržali problémové banky pri živote, prebytočné peniaze môžu vyvolať devízové špekulácie a vytvoriť tlak na devízové rezervy.

Hĺbka finančnej krízy

Predpovedané dôsledky krízy – založené na analýze praxi mnohých krajín – vychádzajú z pádu objemov reálneho hrubého domáceho produktu, zmenšenia výdavkov domácností a investícií do formovania základného kapitálu. Tieto typy krízy trvajú od jedného do troch rokov a hrubý domáci produkt klesá od 3-5 do 15-20% hodnoty kapitálu.

Vo finančno-úverovej sfére sa mení pohyb zahraničného kapitálu tak, že namiesto prílevu sa pozoruje odliv kapitálu, to znamená, že únik kapitálu z krajiny trvá od jedného do troch rokov. Hĺbka finančnej krízy sa prejavuje aj v tom, že extrémne padá kurz národnej meny vo vzťahu k iným konvertibilným menám priemyselných krajín. Hodnoty pádu kurzu môžu dosiahnuť niekoľko desiatok percent ročne. Rast inflácie sa prejavuje v nekontrolovateľnom raste cien, ktorý dosahuje desiatky, a v niektorých výnimočných prípadoch stovky percent ročne.

Finančná kríza na typickom novom trhu sa môže prejavovať najmenej tromi spomedzi uvádzaných nižšie parametrov:

a) zníženie kapitalizácie trhu aktív je nie menej ako 20%; b) zníženie pôžičiek a objemu obligácií na domácom a zahraničnom trhu nie menej ako o 15%; c) rast trhovej úrovne úročenia nie menej ako 20%; d) inflácia nie menej ako 20%; e) rast odlivu kapitálu do zahraničia nie menej ako 10%; f) pád kurzu národnej meny nie menej ako o 15%; g) zmenšenie úverovania podnikov a domácnosti nie menej ako 10%; h) rast bankrotov podnikov nie menej ako 10%.

Počas krízy sa dá v oblasti verejných financií predpokladať:

a) pád reálnych príjmov a výdavkov rozpočtu o 5-20% v porovnaní so stavom pred krízou. To znamená pravdepodobnosť zmenšenia verejných príjmov a výdavkov v nominálnom vyjadrení; b) nepružnosť verejných výdavkov vo vzťahu k negatívnej ekonomickej dynamike, ich zníženie v reálnom vyjadrení v podstatne menšej miere v porovnaní so zmenšením príjmov rozpočtu; c) rast deficitu verejných rozpočtov, vznik najvyšších hodnôt deficitu rozpočtu v porovnaní s úrovňami, ktoré sa dosiahli pred krízou; d) nárast veľkosti štátneho dlhu o desiatky percent v porovnaní s hodnotami pred krízou.

Definícia systémových rizík finančnej a úverovej sféry

 

Riziká finančných kríz sa dajú opísať ako systémové riziká finančnej a úverovej sféry môžu mať nasledovnú klasifikáciu:

1) systémové riziká krátkodobých výkyvov kurzov mien cenných papierov, úrokov, derivátov, tempa inflácie, likvidity, príjmov a výdavkov, ktoré sa formujú vo finančno-úverovej sfére, ktoré vedú k rastu krátkodobých masových deficitov štátu, domácností, podnikového sektora, finančných inštitúcií a iných účastníkov finančného obratu. Krátkodobý vplyv, ktorý majú vymenované riziká na ekonomiku, sa obmedzujú veľkosťou niekoľkých percent reálnych a finančných aktív nevedú k podstatným deštrukciám v ekonomickej aktivite a v majetkovom potenciáli domácností, štátu a podnikového sektora.

2) strednodobé a dlhodobé systémové riziká (riziká finančných kríz) V tomto prípade realizácia systémových rizík sa dotýka značnej (niekoľko desiatok percent) časti finančných a reálnych aktív a prejavuje sa v strednodobom horizonte na ekonomickej aktivite v krajine. Systémové riziká nie je možné úplne absorbovať finančnými rezervami, ktoré existujú v štátnom a podnikovom sektore, v domácnostiach; nie je možné ich pohltiť opatreniami finančnej politiky štátu pri odlaďovaní finančnej a úverovej sféry do stabilného rozvoja a nie je možné aby napomáhali stabilnému. Analýza porúch finančnej stability v rokoch 1900 – 2007 dáva možnosť definovať riziká finančných kríz ako systémové riziká, ktoré sa prejavujú v nasledovných faktoroch:

a) súčasne zahrňujúce finančný sektor, finančné trhy, peňažný obrat a úver, medzinárodné financie, štátne, komunálne a podnikové financie;

b) majúce strednodobý a dlhodobý negatívny vplyv na ekonomickú aktivitu v krajine a na dynamiku blahobytu obyvateľstva.

c) vo finančnom sektore a na finančných trhoch – prudký rast úrokov, zvyšujúci sa podiel problémových bánk a nebankových finančných inštitúciu, problémových úverov, podstatné zmenšenie objemu poskytovaných úverov domácnostiam a podnikom, reťazové bankroty, prechod k stratovému modelu bankovej a inej finančnej činnosti, prevládanie špekulatívnej finančnej činnosti nad investičnou, celkový pokles kurzov cenných papierov, zadržiavanie platieb s nastupujúcim kolapsom platobného systému, vznik masových strát na trhu derivátov, poruchy v likvidite finančných trhov.