Boom v obrane zmení svetové hospodárstvo

WASHINGTON – Politici míňajú viac peňazí, ale keď míňajú viac peňazí, musia sa vyhýbať použitiu jedného zdroja financovania na dosiahnutie mnohých cieľov.

Napísal týždenník The Economist.

Po prvýkrát za desaťročia sa rozvinutý svet púšťa do masívneho prezbrojenia. Konflikty na Ukrajine a Blízkom východe, hrozba konfliktu o Taiwan a impulzívny prístup prezidenta Donalda Trumpa k alianciám urobili z posilnenia národnej obrany naliehavú prioritu. Členské štáty NATO sa 25. júna dohodli na zvýšení cieľových vojenských výdavkov na 3,5 percenta HDP a vyčlenení ďalších 1,5 percenta na položky súvisiace s bezpečnosťou (Španielsko trvalo na medzere v zákone). Ak dosiahnu tento cieľ v roku 2035, budú v reálnom vyjadrení ročne míňať o 800 miliárd dolárov viac ako pred bojmi na Ukrajine. Tento boom presahuje rámec NATO.

Podľa jedného odhadu minul bojujúci Izrael v minulom roku na obranu viac ako 8 percent svojho HDP. Dokonca aj mierumilovné Japonsko plánuje vynaložiť veľa peňazí. Takéto obrovské sumy by mohli pretvoriť globálnu ekonomiku, stlačiť verejné financie a presmerovať aktivity na domácom trhu. Pri presvedčovaní voličov o výhodách prezbrojenia budú mnohí politici tvrdiť, že vojenské výdavky prinesú ekonomické výhody, ako aj bezpečnosť. Sir Keir Starmer, britský premiér, sľubuje, že obrana prinesie „ďalšiu generáciu dobrých, bezpečných a dobre platených pracovných miest“. Európska komisia tvrdí, že prinesie „výhody pre všetky krajiny“. Nech sú takéto argumenty akokoľvek politicky lákavé, sú nesprávne. Využívanie výdavkov na obranu na ekonomické účely by bolo nákladnou chybou. Tlak na verejné financie Najzrejmejším ekonomickým dopadom veľkých rozpočtov na obranu bude zaťaženie verejných financií. Dlhy sú už teraz vysoké a finančný tlak na vlády spôsobený starnúcou populáciou a vyššími úrokovými sadzbami sa zvyšuje.

Priemerný člen NATO, s výnimkou Ameriky, bude musieť zvýšiť ročné výdavky na obranu o 1,5 % HDP. V dôsledku toho budú iné časti rozpočtu, ako napríklad sociálne výdavky, obmedzené, čím sa zníži mierová dividenda z konca studenej vojny. A znižovanie výdavkov alebo zvyšovanie daní v plnej výške bude pravdepodobne politicky nemožné, čo znamená, že mnohé vlády budú mať vyššie deficity. Výdavky na obranu budú mať teda tendenciu zvyšovať úrokové sadzby a zvyšovať krehkosť verejných financií, aj keď to krajiny robí bezpečnejšími pred ich nepriateľmi.

Vplyv na hospodársky rast

Aké sú dôsledky pre rast? Výdavky financované z deficitu budú predstavovať keynesiánsky fiškálny stimul, ktorý však bude pravdepodobne mierny – a v čase nízkej nezamestnanosti a pretrvávajúcej inflácie vo vyspelých krajinách nevítaný. Okrem toho sú výdavky na obranu drahé a priamo nezvyšujú životnú úroveň nikoho.

Naopak, obranný výskum a vývoj môžu byť výnosnejšie. Inovácie financované z verejných zdrojov často stimulujú súkromné inovácie; podľa jedného z nedávnych odhadov, keď obranný výskum a vývoj predstavuje dodatočné 1 % pridanej hodnoty priemyslu, jeho ročný rast produktivity sa zvýši o 8,3 %. Spomeňme si len na internet alebo jadrovú energiu – obe vznikli na základe vojenského výskumu.

Obmedzený vplyv na zamestnanosť

Výdavky na zbrojenie tiež presmerujú dopyt v ekonomike. Politici dúfajú, že to môže pôsobiť proti účinkom deindustrializácie, ale pravdepodobne budú sklamaní. Obranná výroba, podobne ako väčšina ostatných výrob, je v súčasnosti vysoko špecializovaná a automatizovaná. To znamená, že prezbrojenie pravdepodobne vytvorí oveľa menej pracovných miest, ako sa ich stratí v dôsledku nových technológií alebo zahraničnej konkurencie. Podľa jedného odhadu by vyššie výdavky na obranu v európskych krajinách NATO mohli vytvoriť 500 000 pracovných miest – čo je v porovnaní s 30 miliónmi pracovníkov vo výrobe v EÚ mizivé číslo.

Charakter modernej vojny len znižuje pravdepodobnosť masívneho vytvárania pracovných miest. Ukrajina ukazuje, že krajina nepotrebuje širokú priemyselnú politiku na prípravu na vojnu. Výroba bezpilotných lietadiel, ktoré spôsobujú väčšinu obetí na bojisku, je pomerne jednoduchá. A čím dôležitejšia sa umelá inteligencia stáva napríklad pri navádzaní a ovládaní týchto dronov, tým menej pracovných miest sa vytvára na montážnych linkách a tým viac renty idú technologickým firmám.

Kompromisy medzi cieľmi

Veľké rozpočty na obranu postavia vlády pred kompromisy medzi bezpečnosťou, efektívnosťou a spravodlivosťou. S rastúcimi rozpočtami môžu miestni úradníci, spoločnosti a odbory požadovať, aby peniaze plynuli ich smerom. Ale ustúpiť by bolo chybou. Jedným z problémov s európskymi výdavkami na obranu je, že príliš veľa krajín si chce vyrábať vlastné vybavenie. EÚ napríklad prevádzkuje 12 typov bojových tankov, zatiaľ čo Amerika vyrába iba jeden. Duplikácia je nehospodárna a bráni armádam v spolupráci. Vlády nemajú väčšiu zodpovednosť, ako chrániť svojich občanov. Krehkosť verejných financií znamená, že musia byť čo najefektívnejšie v tom, ako míňajú peniaze daňových poplatníkov. Hádzanie peňazí na obľúbené miesta a odvetvia povedie len k ďalšiemu zvýšeniu daní alebo zníženiu sociálnych výdavkov. Aby vlády uspeli v prezbrojovaní, budú musieť voličom čestne predložiť argumenty pre výdavky na bezpečnosť. Ak sa snažia dosiahnuť všetko s jedným rozpočtom, neurobia nič dobre. Nemá zmysel stimulovať rast, ak je dôsledkom invázia.

(S vyžitím materiálov týždenníka The Economist)