Aj v ére vírusu majú zá­klad­né prá­va chrá­niť člo­ve­ka

BRATISLVA – Aj v co­vi­do­vej ére zá­klad­né prá­va ma­jú chrá­niť člo­ve­ka je titulok rozsiahlej analýzy Ján Drgonca, emeritného sudu Ústavného súdu Slovenskej republiky. Zverejnil ju 28. februára 2021 portál www.pravnelisty.sk. 

“Chr­bti­cou ma­te­riál­ne­ho práv­ne­ho štá­tu je súd­na moc. Keď súd neup­lat­ní zá­kon, do­kon­ca ani Ústa­vu, je ma­te­riál­ny práv­ny štát ne­dos­tup­ný. Ani to­to nej­de bez sud­cov a sú­dov,” napísal Ján Drgonec.

Poznamenáva, že sud­co­via všeo­bec­ných sú­dov pr­vé­ho i dru­hé­ho stup­ňa roz­ví­ja­jú svo­ju smut­ne zná­mu ne­zá­vis­losť na zá­ko­noch k ne­zá­vis­los­ti na Ústa­ve. Dá sa po­ve­dať, že sa roz­hod­li „vy­mlá­tiť“ slo­bo­du zhro­maž­ďo­va­nia z Ústa­vy aj z me­dzi­ná­rod­ných do­ho­vo­rov as­poň v roz­sa­hu, v akom ga­ran­tu­jú ľud­ské prá­va a zá­klad­né slo­bo­dy na úze­mí Slo­ven­ska.

Renomovaný právnik analyzuje prípad zhromažďovania sa ľudí počas pandémie. V tejto súvislosti poznamenáva: “Ústav­nop­ráv­ne neob­sto­jí ná­zor, že štát­ny or­gán, v tom­to prí­pa­de vlá­da, uz­ne­se­ním mô­že za­ká­zať up­lat­ňo­va­nie jed­né­ho zo zá­klad­ných práv len na zá­kla­de zá­ko­na. Zá­klad­né prá­va a slo­bo­dy po­ží­va­jú zvý­še­nú ochra­nu a mu­sia byť ga­ran­to­va­né nie­len za štan­dar­dných pod­mie­nok, ale prá­ve a naj­mä vo vý­ni­moč­ných si­tuáciách, ke­dy je ná­chyl­nosť ich po­ru­šo­va­nia zvý­še­ná. Vy­jad­re­né pla­tí aj po­čas vy­hlá­se­né­ho nú­dzo­vé­ho sta­vu na úze­mí Slo­ven­skej re­pub­li­ky. Je po­vin­nos­ťou sú­du strá­žiť dodr­žia­va­nie zá­klad­ných práv a slo­bôd zo stra­ny štá­tu vo­či svo­jim oby­va­te­ľom a aj to akým spô­so­bom (for­mou) sú tie­to prá­va a slo­bo­dy ob­me­dzo­va­né/za­ka­zo­va­né a či ta­ké­to ob­me­dzenia a zá­ka­zy sú dô­vod­né, pri­me­ra­né, či sú dodr­ža­né zá­sa­dy pro­por­cio­na­li­ty a či je to ne­vyh­nut­né.

Uz­ne­se­nie vlá­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 718 z 11.11.2020, kto­rým bo­lo za­ká­za­né up­lat­ňo­va­nie prá­va po­koj­ne sa zhro­maž­ďo­vať v poč­te nad 6 osôb a na hro­mad­né po­ru­šo­va­nie tej­to po­vin­nos­ti mal ve­rej­ne vy­zý­vať, nie je reali­zo­va­né spô­so­bom sú­lad­ným s Ústa­vou Slo­ven­skej re­pub­li­ky, Char­tou zá­klad­ných práv Európ­skej únie a Európ­skym do­ho­vo­rom o zá­klad­ných ľud­ských prá­vach a slo­bo­dách, le­bo neš­lo zá­kon.“

Doc. JUDr. Ján Drgonec, DrSc. (1952) je slovenský ústavný právnik, emeritný sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky, bývalý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky za ANO a bývalý člen Súdnej rady Slovenskej republiky.

Napísal rozsiahly komentár k Ústave Slovenskej republiky (vyd. 2004, 2007, 2012, 2015) a diela týkajúce sa práv a slobôd ľudí (Základné práva a slobody podľa Ústavy Slovenskej republiky. Zväzok 1, 1997; Základné práva a slobody podľa Ústavy Slovenskej republiky. Zväzok 2, 1999; Sloboda prejavu a sloboda po prejave, 2013), slovenského ústavného súdnictva (Konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, 2008, 2012; Ochrana ústavnosti Ústavným súdom Slovenskej republiky, 2010), mediálneho práva (Tlačové právo na Slovensku, 1995; Základy masmediálneho práva, 2008).