Absolventky doktorandského štúdia neplodia deti
Za posledné štvrťstoročie sa na Slovensku prebehli jedinečné zmeny v reprodukčnom správaní sa obyvateľstva. V budúcnosti podľa prognózy až pätina žien nemusí mať žiadne deti. Ináč povedané Slováci sa menej rozmnožujú.
Prakticky sa to prejavuje tak, že poklesol počet pôrodov detí, ale aj počet prvých pôrodov. Vyplýva to z analýzy údajov zo sčítania obyvateľstva, ktoré zverejnili v časopise Sociológia Branislav Šprocha z Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej Akadémie vied, Anna Šťastná z INFOSTAT) a Luďek Šídlo z Katedry demografie a geodemografie Přírodovědeckéfaklulty Univerzity Karlovy v Prahe.
Štúdia hovorí o tom, že čoraz viac žien je na Slovensku bezdetných. Tento jav v minulosti vedci neskúmali preto, lebo na Slovensku bolo veľmi málo žien, ktoré za svoj život nesplodili žiadne dieťa. Autori súčasne predpokladajú, že v budúcnosti bude rásť počet slobodných matiek. Poznamenávajú, že v západných krajinách v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch sa pôrodnosť menila takým spôsobom, že čím viac boli ženy ekonomický aktívne, tým, menej alebo neskôr rodili.
Ak majú ženy rovnaké možnosti vzdelávať sa a uplatniť sa na trhu práce ako muži, odkladajú plodenie detí a stúpa počet bezdetných žien. Autori sa v štúdii odvolávajú na Catherine Hakim, ktorá tvrdí, že v spoločnosti fungujú dva typy žien – jedny sú orientované na kariéru a druhé na rodinu.
Štúdia prišla k záveru, že najviac bezdetných žien je medzi skupinou, ktorá sa narodila v prvej polovici sedemdesiatych rokov minulého storočia, v prvej polovici osemdesiatych rokov sa situácia stabilizovala. Autori prišli k záveru, že čím vyššie je vzdelanie žien, tým menej budú mať detí. Najviac bezdetných žien je medzi tými, ktoré absolvovali tretí stupeň vysokoškolského vzdelania – doktorandské štúdium a získanie vedeckého titulu PhD.
