ABECEDA EKONOMIKY A EKONÓMIE – Claudia Dale Goldinová
Claudia Dale Goldinová (14. mája 1946) je americká ekonomická historička a ekonómka práce. Je profesorkou ekonómie Henry Lee na Harvardskej univerzite.
V októbri 2023 jej bola udelená cena Sveriges Riksbank za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela „za to, že pokročila v našom chápaní výsledkov trhu práce žien “, ako aj základných príčin rodových rozdielov v odmeňovaní . Bola treťou ženou, ktorá vyhrala cenu, a prvou ženou, ktorá získala cenu solo.
Je spoluriaditeľkou Národného úradu pre ekonomický výskum (NBER) Gender in the Economy Study Group a v rokoch 1989 až 2017 bola riaditeľkou programu NBER Development of the American Economy. Goldinov výskum pokrýva široké spektrum tém vrátane ženskej pracovnej sily, rodových rozdielov v zárobkoch, príjmovej nerovnosti , technologických zmien, vzdelávania a prisťahovalectva. Väčšina jej výskumov interpretuje súčasnosť optikou minulosti a skúma pôvod súčasných problémov. Jej najnovšia kniha Career & Family: Women’s Century-Long Journey toward Equity bola vydaná 5. októbra 2021. Jej prínos k štúdiu práce žien a výsledkov na trhu práce dokazuje jej vplyv na oblasti ekonómie a ekonomická história, vrátane štúdia úlohy žien v hospodárskom rozvoji .
Claudia Dale Goldinová bol prezidentkou Americkej ekonomickej asociácie v akademickom roku 2013-14. V roku 1990 sa stala prvou ženou, ktorej bolo udelené funkčné miesto profesora na katedre ekonómie na Harvarde.
Goldinová je známa najmä svojou historickou prácou o ženách a ekonomike. Jej najvplyvnejšie práce v tejto oblasti sa týkali histórie hľadania žien na kariéru a rodinu, koedukácie vo vysokoškolskom vzdelávaní, vplyvu antikoncepčných tabletiek na kariérne a manželské rozhodnutia žien, ženských priezvisk po sobáši ako sociálneho ukazovateľa, dôvodov, prečo ženy sú teraz väčšina vysokoškolákov a nový životný cyklus zamestnanosti žien.
Claudia Dale Goldinová začala svoju kariéru skúmaním histórie ekonomiky juhu USA. Jej prvou knihou Urban Slavery in the American South bola dizertačná práca na Chicagskej univerzite.
Spolu so zosnulým Frankom Lewisom napísala široko citovaný článok „Ekonomické náklady americkej občianskej vojny!(1978).
Neskôr spolupracovala s Kennethom Sokoloffom na ranej industrializácii v USA a úlohe robotníčok, detskej práce a rodín prisťahovalcov a robotníckej triedy. V tom momente si uvedomila, že pracovníčky boli v ekonomickej histórii do značnej miery prehliadané a rozhodla sa študovať, ako sa vyvíjala ženská pracovná sila a jej úloha v ekonomickom raste. Medzi jej hlavné práce z tohto výskumného úsilia patria „Monitorovanie nákladov a segregácie v zamestnaní podľa pohlavia (1987), „Účasť vydatých žien na pracovnej sile životného cyklu” (1989) a „Úloha 2. svetovej vojny pri náraste zamestnanosti žien“. (1991).
Jej kniha Understanding the Gender Gap: An Economic History of American Women (1990) rozprávala príbeh o vzostupe zamestnanosti žien v USA od osemnásteho storočia do konca dvadsiateho storočia, o jej úlohe v ekonomickom raste a o tom, prečo existujú rodové rozdiely. v zárobkoch a zamestnaní a naďalej existujú.
Po napísaní svojej knihy o ekonomickej histórii ženskej pracovnej sily sa Goldin pustila do výskumu histórie školstva v USA. Začala sériou článkov o stredoškolskom hnutí a formovaní vysokoškolského vzdelávania v USA, ktoré vyvrcholili jej prezidentským prejavom Asociácie ekonomickej histórie „Storočie ľudského kapitálu a americké vedenie: Cnosti minulosti (2001).
Spolupracovala s Lawrencom Katzom , aby pochopila históriu ekonomickej nerovnosti v USA a jej vzťah k pokroku vo vzdelávaní. Ich výskum priniesol mnoho článkov na túto tému a bol zavŕšený publikáciou The Race between Education and Technology (2008), v ktorej sa tvrdí, že Spojené štáty sa stali najbohatším štátom sveta vďaka svojim školám. Kniha bola hodnotená ako „monumentálny úspech, ktorý poskytuje jednotný rámec pre interpretáciu toho, ako dopyt a ponuka ľudského kapitálu formovali distribúciu zárobkov na americkom trhu práce v priebehu dvadsiateho storočia“, a Alan Krueger z Princetonskej univerzity povedali, že „predstavuje to najlepšie, čo ekonómia ponúka“.
Ona a Katz tiež spolupracovali pri určovaní hodnoty vysokoškolského vzdelania na trhu práce prostredníctvom svojej práce z roku 2016 „Hodnota postsekundárnych kvalifikácií na trhu práce: Experimentálna štúdia“.
Goldin pokračovala v práci na rôznych témach a mnohé sa stali súčasťou zväzkov, ktoré spoločne upravovala. Patrí medzi ne úloha tlače pri znižovaní korupcie, výhoda poskytovania čistej vody a účinných kanalizačných systémov na zníženie dojčenskej úmrtnosti (v „Watersheds in Child Mortality: The Role of Effective Water and Sewerage Infrastructure, 1880 to 1920“), Pôvod obmedzenia prisťahovalectva alebo vytvorenie poistenia v nezamestnanosti v USA.
Počas týchto rokov vydala aj sériu dôležitých prác o rode. “Orchestring Impartiality: The Effect of ‘Blind’ Auditions on Female Musicians” (s Rouse, 2000) patrí medzi jej najcitovanejšie práce. “The Power of the Pill: Oral Contraceptives and Women’s Career and Marriage Decisions” (s Katz, 2002) a “The U-Shaped Female work Force Function in Economic Development and Economic History,” (1995) sú niektoré z jej priekopníckych prác.
Potom sa začala zameriavať na skúmanie kariéry a rodín vysokoškolských žien a na dôvody pretrvávajúceho rodového rozdielu v zárobkoch. Jej prezidentský prejav Americkej ekonomickej asociácie „Veľká rodová konvergencia: jej posledná kapitola“ uviedol, čo musí obsahovať posledná kapitola, aby na trhu práce existovala rovnosť medzi mužmi a ženami. Jej kniha Career & Family: Women’s Century-Long Journey toward Equity obsahuje celú históriu a končí dopadom pandémie na kariéru žien a rovnosť párov.
Ivana Lennerová, katedra ekonómie Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave, ORCID iD 0000-0002-0786-4288, Vladimír Bačišin, Comenius Analytica, s. r. o. Bratislava , ORCID iD 0000-0002-8634-3295.