ABECEDA EKONOMIKY A EKONÓMIE – Antoine Montchrestien de Watteville
Antoine Montchrestien de Watteville (1576-1621) – francúzsky dramatik a ekonóm, ktorý ako prvý navrhol termín “politická ekonómia”.
Syn lekárnika Montchretien už v ranom veku osirel a od mladosti sa venoval literárnej tvorbe. Viedol hektický životný štýl; Po zabití svojho protivníka v súboji bol nútený utiecť do Anglicka, kde ho srdečne prijal kráľ Jakub I., syn lekárnika, Montchretien v ranom veku osirel a od mladosti sa venoval literárnej tvorbe. práca. Viedol hektický životný štýl; Po zabití svojho súpera v súboji bol nútený utiecť do Anglicka, kde ho srdečne prijal kráľ Jakub I., syn Márie Stuartovej, hrdinky najznámejšieho Montchretienovho diela. Jakub I. dokonca poslal list kráľovi Henrichovi IV., v ktorom ho žiadal o odpustenie Antoina.
O niekoľko rokov neskôr sa Montchretien vrátil do Francúzska ako zmenený muž. Zanechal poéziu a venoval sa inej činnosti – prekladaniu žalmov a písaniu Dejín Normandie. V Châtillon-on-Marne založil železiarsku dielňu špecializujúcu sa na výrobu príborov. Postavil sa na stranu protestantov; zomrel v boji; jeho telo bolo spálené.Mária Stuartová – hrdinka najslávnejšieho z Montchretienových diel. Jakub I. dokonca poslal list kráľovi Henrichovi IV., v ktorom ho žiadal o odpustenie Antoina. O niekoľko rokov neskôr sa Montchretien vrátil do Francúzska ako zmenený muž. Zanechal poéziu a venoval sa inej činnosti – prekladaniu žalmov a písaniu Dejín Normandie. V Châtillon-on-Marne založil železiarsku dielňu špecializujúcu sa na výrobu príborov. Postavil sa na stranu protestantov; zomrel v boji; jeho telo bolo spálené.
Dramatik Montchretien je považovaný za jedného z Corneillových predchodcov a zároveň dediča javiskových tradícií francúzskej renesancie. Ako dvadsaťročný skomponoval prvú zo svojich tragédií Sophonisbe (1596); vychádza z rovnomennej Trissinovej hry a potom bola radikálne prepracovaná na radu Françoisa Malherbeho. V roku 1601 vydal zbierku tragédií: „Lacedaemonské ženy“ (Les Lacènes), „David“ (Dávid), „Aman“, „Škótska žena alebo Mária Stuartová“ (L’Ecossaise ou Marie Stuart) a množstvo iných. Okrem toho Montchretien napísal prózu „Pastoral“ (La Bergerie) a báseň „Susanna“. Posledná z Montchretienových tragédií, Hektor (1604), sa vyznačuje zrelým dramatickým umením.
Záujem o ekonómiu vzrástol počas jeho pobytu v Anglicku, kam Montchretien v roku 1605 utiekol po súboji, ktorý sa skončil smrťou jeho protivníka.
V roku 1615 vydal Montchretien svoje Pojednanie o politickej ekonómii (Traite d’economie politique), v ktorom ho venoval Márii de’ Medici. Montchretien nenapísal ekonomické diela ani predtým, ani potom. Charakterizujúc stupeň nezávislosti traktátu, v roku 1911 Encyclopedia Britannica dospela k záveru, že „bolo založené najmä na dielach Jeana Bodina“[3]. Pojednanie obsahuje množstvo odporúčaní pre začínajúcich podnikateľov. Ekonomika krajiny je považovaná za objekt verejnej správy. Zdrojom bohatstva krajiny je zahraničný obchod, najmä export priemyselných a remeselných výrobkov. Cudzincov prirovnávali k pumpe pumpujúcej bohatstvo z Francúzska. Navrhovalo sa ich vyhnanie a rozvoj domáceho priemyslu, schvaľovali sa zásahy štátu do hospodárskeho života, vyberanie daní a privlastňovanie si aj obchodných ziskov.
Montchretien pripisoval primárnu dôležitosť „prírodnému bohatstvu“ (chlieb, soľ, víno atď.), pretože štát nie je bohatý na množstvo zlata, ale na „prítomnosť predmetov nevyhnutných pre život“.
Montchretien zaviedol pojem „politická ekonómia“ na označenie ekonomickej vedy, keďže podľa Xenofónta a Aristotela sa výraz „ekonómia“ používal predovšetkým v zmysle domácej ekonomiky a osobnej správy domácnosti. Bolo potrebné poukázať na problémy riadenia štátneho hospodárstva, vedy, ktorá študuje procesy prebiehajúce v meradle celého národného hospodárstva. Po Montchretienovi a do konca 19. storočia politická ekonómia znamenala vedu o štátnom hospodárstve, hospodárstve jednotlivých štátov. Politickú ekonómiu však Montchretien prezentuje ako súbor pravidiel ekonomickej činnosti.
