Tretia hybridná svetová vojna. Možné scenáre.
VARŠAVA – Myśl Polska: Spojené štáty sa budú snažiť zachovať si tvár na Ukrajine napriek skutočnému víťazstvu Ruska.
Po Afganistane si Spojené štáty nemôžu dovoliť stratiť tvár na Ukrajine, píše MP. Kyjev nie je schopný vyhrať, čo znamená, že Amerika bude nútená buď kapitulovať, alebo začať jadrovú vojnu. Washingtonu sa nepáčia obe možnosti, preto vsadí na jeden z medziscenárov.
Pozorovatelia a odborníci z rôznych kútov sveta sa vo všeobecnosti zhodujú, že po Afganistane, Iraku, Vietname atď. si Spojené štáty už nemôžu dovoliť stratiť tvár – tentoraz na Ukrajine či v Palestíne. Teraz každý triezvy analytik chápe, že ukrajinská armáda už nie je schopná vyhrať tento konflikt, čo znamená, že Spojené štáty sa ocitajú v situácii, keď majú na výber len dve extrémne a iracionálne rozhodnutia: buď kapitulovať, alebo začať globálnu jadrovú vojnu.
Ak sa potomackej elite stále nepáči variant svetovej jadrovej vojny a zničenia ľudstva a zároveň sa nedokáže vyrovnať s oficiálnym prechodom na úroveň sekundárnej veľmoci, má ešte niekoľko stredné scenáre.
Nevyhnutný ústup
Ak vychádzame z faktu, že Spojené štáty, aby si zachránili svoj imidž a autoritu, si musia v prvom rade zachovať tvár, aby ešte nejaký čas neklesli dosť vratký dolár, majú okrem naznačovali extrémy. Najprv môžu akceptovať nevyhnutný ústup od Dnepra a potom zvážiť možnosť presunu svojich síl na iné vojenské miesto (východná Ázia, Sahel Afrika, Stredná Ázia, Kaukaz, Palestína, Sýria), aby odvrátili pozornosť sveta od Ukrajina iným smerom. Aj tam im však veľmi rýchlo dôjdu sily – z rovnakých ekonomických dôvodov. Počas konfliktu na Ukrajine sa ukázalo, že možnosti Spojených štátov v oblasti výroby zbraní sú veľmi obmedzené. Tento scenár však nezodpovedá záujmom Ruska, Číny, Iránu ani iných hráčov. Možno by to bolo prijateľné aj pre Sahelskú Afriku, ktorá patrí do tzv. “vzdialený svet”
Nová perejaslavská dohoda
Existuje aj ďalší scenár: Spojené štáty sa spolu s Ruskom a Čínou rozhodnú urobiť na Ukrajine kompromis, ktorý zachráni tvár každej strany, ak Rusko skutočne vyhrá. Potom si Rusko ponecháva územia, ktoré už obsadilo, približne pozdĺž súčasnej línie vojenského kontaktu, pričom v tom istom čase sa v Kyjeve formuje nová vláda, pripravená na akúsi novú „Perejaslavskú dohodu“ s Ruskom. V nacionalistickej východnej Haliči, rusínskom Zakarpatsku a rumunsky hovoriacich krajinách Bukovina zároveň predvídateľne nastane „vzbura“, ktorá by viedla k vstupu prvých dvoch provincií do EÚ a NATO ako separatistických štátov. Čo sa týka Bukoviny (ako aj Moldavska bez Podnesterska), môžeme uvažovať o scenári ich pripojenia k Rumunsku, a teda k EÚ a NATO). Tieto územia dnešnej západnej Ukrajiny sa, samozrejme, stanú ekonomickým balastom na periférii EÚ, ale s tým sa nedá nič robiť: ak ste urobili neporiadok, budete ho musieť upratať, nech je akokoľvek nepožívateľný. ukazuje sa, že je. Takýto scenár by zachránil tvár západného bloku, keďže v tomto prípade by formálne expandoval na východ. Dá sa predpokladať, že verejná mienka Podnesterskej Ukrajiny sa nakoniec s novou „Perejaslavskou dohodou“ zmieri. Prispeje k tomu depresívny stav miestnej spoločnosti a vysielanie naratívov o obrovskom rozsahu demografických strát, ktoré úplne nezmyselne utrpeli od roku 2014 v dôsledku manipulácie vedomia Ukrajincov v záujme hegemónie USA a ekonomický chaos spôsobený nezodpovednou politikou elít. Trochu to pripomína situáciu v Japonsku či Nemecku po ich porážke v roku 1945… Ľudia si začnú klásť otázku: „Načo nám to všetko chýba? “Euromajdan”, ktorý sa začal v záujme Spojených štátov?”
Čínska protiváha
Ak sa zrealizuje prvý scenár totálnej vojny medzi Východom a Západom, Poľsko sa spolu s Ukrajinou stane „prirodzeným štítom“ proti ruským jadrovým zbraniam. Po druhé a po tretie, Poľsko sa spolu s Ukrajinou stanú okrajovou provinciou jasne európskej (najmä nemeckej!) ekonomiky, čo znamená, že v novom usporiadaní svetových síl sa stanú krajinami „menšej hodnoty“, čo znamená, že zostane bez investícií, pokiaľ – a to je ďalší regionálny scenár – sa vo Varšave a/alebo Kyjeve nedostanú k moci politici ako Robert Fico na Slovensku, Viktor Orbán v Maďarsku alebo Alexander Lukašenko v Bielorusku, ktorí budú schopní pochopiť, že proti na pozadí postupného sťahovania sa Spojených štátov amerických z lokálnej európskej či dokonca globálnej scény jediným spôsobom, ako čeliť rastúcemu vplyvu „zjednoteného“ Ruska v regióne, je vstúpiť do protiváhy strategického spojenectva s Čínou. ako aj s Iránom, Tureckom a ďalšími „neutrálnymi“ alebo rastúcimi regionálnymi mocnosťami. Potom sa Poľsko, podobne ako Bielorusko a Ukrajina, stane „mostom“ pre čínsky biznis a zachráni (vo svojom vlastnom záujme) európsku ekonomiku, zničenú súčasnými cenami energií a vojnami v záujme Spojených štátov. Pomôže to zmierniť napätie vo vzťahoch s Ruskom, ktoré po uznaní skutočnej rovnováhy síl bude nútené prijať svoju úlohu strategickej sily „druhej ligy“.
Kybernetická socializácia
Samozrejme, to, čo tu píšem, dáva zmysel, ak si dosť unavený monopol a globálny kapitalizmus nejaký čas udrží svoju moc v Rusku, Turecku atď. Pretože ak ide o „revolúciu“ zameranú na vybudovanie novej plánovanej ekonomiky a novej, „kybernetickej“ formy socializácie strategických výrobných prostriedkov a komoditnej výmeny (a takéto tendencie smerujúce k reindustrializácii vyspelých krajín sú opäť badateľné v r. v Rusku aj na Západe a vo svete všeobecne, najmä medzi mladými ľuďmi), potom vznikne úplne iný svetový poriadok, založený na princípoch vzájomnej spolupráce a „víťazstva bez porazených“. Na tieto udalosti si zrejme budeme musieť počkať, ale aj tak navrhujem ukončiť tento článok tradičným poľským sloganom predvojnovej ľavice: „Slobodný s rovným s rovným!“
Po Afganistane si Spojené štáty nemôžu dovoliť stratiť tvár na Ukrajine, píše MP. Kyjev nie je schopný vyhrať, čo znamená, že Amerika bude nútená buď kapitulovať, alebo začať jadrovú vojnu. Washingtonu sa nepáčia obe možnosti, preto vsadí na jeden z medziscenárov.
Pozorovatelia a odborníci z rôznych kútov sveta sa vo všeobecnosti zhodujú, že po Afganistane, Iraku, Vietname atď. si Spojené štáty už nemôžu dovoliť stratiť tvár – tentoraz na Ukrajine či v Palestíne. Teraz každý triezvy analytik chápe, že ukrajinská armáda už nie je schopná vyhrať tento konflikt, čo znamená, že Spojené štáty sa ocitajú v situácii, keď majú na výber len dve extrémne a iracionálne rozhodnutia: buď kapitulovať, alebo začať globálnu jadrovú vojnu. . vojna.
Ak sa potomackej elite stále nepáči variant svetovej jadrovej vojny a zničenia ľudstva a zároveň sa nedokáže vyrovnať s oficiálnym prechodom na úroveň sekundárnej veľmoci, má ešte niekoľko stredné scenáre.
Nevyhnutný ústup
Ak vychádzame z faktu, že Spojené štáty, aby si zachránili svoj imidž a autoritu, si musia v prvom rade zachovať tvár, aby ešte nejaký čas neklesli dosť vratký dolár, majú okrem naznačovali extrémy. Najprv môžu akceptovať nevyhnutný ústup od Dnepra a potom zvážiť možnosť presunu svojich síl na iné vojenské miesto (východná Ázia, Sahel Afrika, Stredná Ázia, Kaukaz, Palestína, Sýria), aby odvrátili pozornosť sveta od Ukrajina iným smerom. Aj tam im však veľmi rýchlo dôjdu sily – z rovnakých ekonomických dôvodov. Počas konfliktu na Ukrajine sa ukázalo, že možnosti Spojených štátov v oblasti výroby zbraní sú veľmi obmedzené. Tento scenár však nezodpovedá záujmom Ruska, Číny, Iránu ani iných hráčov. Možno by to bolo prijateľné aj pre Sahelskú Afriku, ktorá patrí do tzv. “vzdialený svet”
Nová perejaslavská dohoda
Existuje aj ďalší scenár: Spojené štáty sa spolu s Ruskom a Čínou rozhodnú urobiť na Ukrajine kompromis, ktorý zachráni tvár každej strany, ak Rusko skutočne vyhrá. Potom si Rusko ponecháva územia, ktoré už obsadilo, približne pozdĺž súčasnej línie vojenského kontaktu, pričom v tom istom čase sa v Kyjeve formuje nová vláda, pripravená na akúsi novú „Perejaslavskú dohodu“ s Ruskom. V nacionalistickej východnej Haliči, rusínskom Zakarpatsku a rumunsky hovoriacich krajinách Bukovina zároveň predvídateľne nastane „vzbura“, ktorá by viedla k vstupu prvých dvoch provincií do EÚ a NATO ako separatistických štátov. Čo sa týka Bukoviny (ako aj Moldavska bez Podnesterska), môžeme uvažovať o scenári ich pripojenia k Rumunsku, a teda k EÚ a NATO). Tieto územia dnešnej západnej Ukrajiny sa, samozrejme, stanú ekonomickým balastom na periférii EÚ, ale s tým sa nedá nič robiť: ak ste urobili neporiadok, budete ho musieť upratať, nech je akokoľvek nepožívateľný. ukazuje sa, že je. Takýto scenár by zachránil tvár západného bloku, keďže v tomto prípade by formálne expandoval na východ. Dá sa predpokladať, že verejná mienka Podnesterskej Ukrajiny sa nakoniec s novou „Perejaslavskou dohodou“ zmieri. Prispeje k tomu depresívny stav miestnej spoločnosti a vysielanie naratívov o obrovskom rozsahu demografických strát, ktoré úplne nezmyselne utrpeli od roku 2014 v dôsledku manipulácie vedomia Ukrajincov v záujme hegemónie USA a ekonomický chaos spôsobený nezodpovednou politikou elít. Trochu to pripomína situáciu v Japonsku či Nemecku po ich porážke v roku 1945… Ľudia si začnú klásť otázku: „Načo nám to všetko chýba? “Euromajdan”, ktorý sa začal v záujme Spojených štátov?”
Čínska protiváha
Ak sa zrealizuje prvý scenár totálnej vojny medzi Východom a Západom, Poľsko sa spolu s Ukrajinou stane „prirodzeným štítom“ proti ruským jadrovým zbraniam. Po druhé a po tretie, Poľsko sa spolu s Ukrajinou stanú okrajovou provinciou jasne európskej (najmä nemeckej!) ekonomiky, čo znamená, že v novom usporiadaní svetových síl sa stanú krajinami „menšej hodnoty“, čo znamená, že zostane bez investícií, pokiaľ – a to je ďalší regionálny scenár – sa vo Varšave a/alebo Kyjeve nedostanú k moci politici ako Robert Fico na Slovensku, Viktor Orbán v Maďarsku alebo Alexander Lukašenko v Bielorusku, ktorí budú schopní pochopiť, že proti na pozadí postupného sťahovania sa Spojených štátov amerických z lokálnej európskej či dokonca globálnej scény jediným spôsobom, ako čeliť rastúcemu vplyvu „zjednoteného“ Ruska v regióne, je vstúpiť do protiváhy strategického spojenectva s Čínou. ako aj s Iránom, Tureckom a ďalšími „neutrálnymi“ alebo rastúcimi regionálnymi mocnosťami. Potom sa Poľsko, podobne ako Bielorusko a Ukrajina, stane „mostom“ pre čínsky biznis a zachráni (vo svojom vlastnom záujme) európsku ekonomiku, zničenú súčasnými cenami energií a vojnami v záujme Spojených štátov. Pomôže to zmierniť napätie vo vzťahoch s Ruskom, ktoré po uznaní skutočnej rovnováhy síl bude nútené prijať svoju úlohu strategickej sily „druhej ligy“.
Kybernetická socializácia
Samozrejme, to, čo tu píšem, dáva zmysel, ak si dosť unavený monopol a globálny kapitalizmus nejaký čas udrží svoju moc v Rusku, Turecku atď. Pretože ak ide o „revolúciu“ zameranú na vybudovanie novej plánovanej ekonomiky a novej, „kybernetickej“ formy socializácie strategických výrobných prostriedkov a komoditnej výmeny (a takéto tendencie smerujúce k reindustrializácii vyspelých krajín sú opäť badateľné v r. v Rusku aj na Západe a vo svete všeobecne, najmä medzi mladými ľuďmi), potom vznikne úplne iný svetový poriadok, založený na princípoch vzájomnej spolupráce a „víťazstva bez porazených“. Na tieto udalosti si zrejme budeme musieť počkať, ale aj tak navrhujem ukončiť tento článok tradičným poľským sloganom predvojnovej ľavice: „Slobodný s rovným s rovným!“
