TREXIMA analyzovala efekty minimálnej mzdy

BRATISLAVA – S rastom minimálnej mzdy o 1 euro sa počet zamestnancov pod novou úrovňou minimálnej mzdy zvýši o 1 465. Vyplýva to z analýzy súkromnej firmy TREXIMA.

Pri náraste minimálnej mzdy zo súčasných 750 EUR na 825 EUR sa tento rast bude týkať približne 204 tisíc zamestnancov.

Pozrime sa na základné závery štúdie firmy TREXIMA.

V súčasnosti celé náklady na rast minimálnych miezd znášajú zamestnávatelia. Ako sme ukázali v empirickej časti, nárast primárnych nákladov zamestnávateľov na rast minimálnych miezd sa pohybuje na úrovni niekoľkých desiatok miliónov EUR ročne v závislosti od úrovne rastu minimálnych miezd (pri náraste na 825 EUR by to bolo približne 140 miliónov EUR). Z týchto nákladov zamestnávateľov sa však do nárastu čistého príjmu zamestnanca premietne len približne polovica, druhá polovica ide štátu prostredníctvom odvodov a dane z príjmu.

Keď zohľadníme skutočnosť, že s rastom nákladov zamestnávateľov rastie aj pravdepodobnosť „prepustenia zamestnanca v dôsledku rastu minimálnej mzdy“ a súčasne, že ročný nárast príjmu štátu (a poisťovní) na úrovni 67,4 miliónov EUR (pri raste minimálnych miezd na 825 EUR) z odvodov a daní a ďalší nárast o približne 15 milióny EUR ročne z DPH  je prakticky zanedbateľný, tak štát by mal odbremeniť podnikateľov od platenia odvodov z rastu minimálnej mzdy.

Zvýhodniť ohrozené skupiny osôb pri poberaní minimálnej mzdy

Jedna z dôležitých nevýhod rastu minimálnej mzdy je skutočnosť, že oslabuje zamestnateľnosť uchádzačov o zamestnanie s nízkou produktivitou práce. Pokiaľ uchádzač o zamestnanie, resp. zamestnanec nedokáže vyprodukovať hodnotu aspoň na úrovni nákladov zamestnávateľa, stáva sa nezamestnateľným. Samozrejme pri prijímaní zamestnanca môže zamestnávateľ len odhadovať úroveň produktivity uchádzača o zamestnanie a riadi sa aj podľa svojho zdravého úsudku.

Medzi osoby, ktoré majú vo väčšej miere nízku produktivitu práce patria predovšetkým dlhodobo nezamestnaní, starší a mladší, absolventi bez pracovných skúseností a pracovných návykov, zdravotne postihnutí a osoby s iným znevýhodnením.

Keďže táto skutočnosť je všeobecne známa, zamestnávateľ bude preferovať osoby mimo týchto skupín keďže má na základe takejto voľby vyššiu pravdepodobnosť prijatia uchádzača s vyššou produktivitou. Samozrejme, aj v týchto skupinách môže byť množstvo uchádzačov, ktorí majú vysokú produktivitu práce avšak aj ich prijatie do zamestnania je ovplyvnené „predsudkami“ zamestnávateľa.

V tomto prípade však nemôžeme hovoriť o diskriminácii, pretože zamestnávateľ má právo rozhodnúť, koho príjme do pracovného pomeru. Tieto skupiny osôb tak možno chápať za znevýhodnené a štát by mal zabezpečiť, aby rastom minimálnej mzdy nebola znižovaná ich zamestnateľnosť, resp. snažiť sa dosiahnuť rovnosť pracovných príležitostí aj pre tieto osoby.

Dosiahnuteľné by to bolo, keby minimálna mzda neplatila pre tieto znevýhodnené skupiny osôb (čo by zvýšilo záujem zamestnávateľov o ich zamestnanie). Takýto krok by však nebol „populárny“ v širokej verejnosti a preto aj ťažšie politicky priechodný. Existuje však aj iné riešenie ako tieto ohrozené skupiny zvýhodniť. Pre zamestnávateľa totiž nie je dôležitá výška mzdy, ale náklady na zamestnanca.

Riešením je poskytnutie zvýhodnenia pre zamestnávateľa (zníženie nákladov) pri zamestnávaní týchto ohrozených skupín (napríklad znížením odvodov za zamestnanca). Analogická myšlienka už v súčasnosti funguje v praxi pri zdravotne postihnutých osobách, znevýhodnených skupín je však viac. Toto zvýhodnenie by sa vzťahovalo len do určitého pásma od minimálnej mzdy a len na odvodoch zamestnávateľa za zamestnanca. Je však potrebné zabezpečiť aby s rastom hrubej mzdy klesalo zvýhodnenie spojito (kľudne aj lineárne), aby nebola vytvorená pasca, ktorá by domotivovala zamestnávateľa k ďalšiemu rastu miezd.

Výrazne nezvyšovať minimálnu mzdu v roku 2025

Po rokoch najdlhšej ekonomickej expanzie prichádza v rokoch 2020 a 2021 recesia spojená s pandémiou koronavírusu a inflácia vyvolaná nárastom cien energií po invázií Ruska na Ukrajine. Situácia sa čiastočne stabilizovala hoci inflácia na Slovensku je stále jedna z najvyšších v eurozóne. Zvyšovanie cien bude vplývať na rast miezd a rast priemernej mzdy sa odhaduje na úrovni 10%. V prvej fáze budú prepúšťaní predovšetkým jednoducho nahraditeľní zamestnanci s nízkou kvalifikáciou. Práve týchto zamestnancov sa týka aj minimálna mzda. Jej rast preto môže umocniť počet prepustených osôb s nízkou mzdou, ako aj spomaliť regeneráciu ekonomiky a ich opätovné zamestnanie.

Odpojenie minimálnej mzdy ako referenčnej hodnoty 

Minimálna mzda je zakotvená ako referenčná hodnota vo viac ako 20-tich zákonoch. Jej rast má preto množstvo pridružených efektov v rôznych oblastiach ekonomického a spoločenského života. To znižuje efektivitu diskusie o jej zmenách, pretože nie je možné určiť všetky jej potenciálne vplyvy. Naviazaná je však aj na rôzne príplatky (práca v sobotu, práca v nedeľu a i.) a stupne náročnosti práce, čím rastú náklady aj pre zamestnávateľov, ktorí nezamestnávajú osoby s minimálnou mzdou. Na druhej strane, nárast minimálnej mzdy spôsobuje súčasne aj rast príjmov osôb s vyššími mzdami.

Je potrebné odpojiť minimálnu mzdu ako referenčnú hodnotu v ďalších právnych predpisoch, pretože to môže viesť k neželaným pridruženým vplyvom na ekonomický a spoločenský život.