Profesor Moskovskej štátnej univerzity M. V. Lomonosova Alexej Semenov matematika je dôležitá pre riešenie úloh v spoločnosti
Profesor Moskovskej štátnej univerzity Michaila Vasiljeviča Lomonosova Alexej Semenov, vedúci Katedry matematickej logiky a a teórie algoritmov prednášal na pôde Bratislavskej medzinárodnej školy liberálnych štúdií, n. o. (BISLA) a Bratislavského inštitútu humanizmu (BIH).
Katedra pána profesora Alexeja Semenova je na Fakulte mechaniky a matematiky Moskovskej štátnej univerzity Michaila Vasiljeviča Lomonosova.
Finančné noviny mu položili niekoľko otázok.
Prečo je matematika dôležitá pre absolventov stredných škôl, vôbec pre spoločnosť?
Matematika je tým predmetom, ktorým sa človek naučí riešiť úlohy, o ktorých nie je známe ako ich vyriešiť. Súčasná školská matematika, alebo matematika XIX. storočia, je skonštruovaná iným spôsobom. Tam dieťa trénujú na to, aby vyriešilo úlohy, o ktorých je známe ako ich vyriešiť. Potom ide pracovať ako úradník, počtár, alebo účtovník. Je to dobre platená práca. S tým je všetko v poriadku.
A aký je stav týchto profesií v súčasnosti?
V súčasnosti profesia počtára, úradníka alebo účtovníka už takmer vôbec neexistujú Všetko to dnes robia osobné počítače.
Aký typ matematiky by mal byť v budúcnosti?
Mal by to byť taký typ matematiky, ktorá je vynálezom samotného dieťaťa. Keď ma učili skutočnej matematike na strednej škole, my sme tú matematiku sami vytvárali. Matematiku nám ponúkali v podobe úloh. Neboli žiadne varianty. Matematiku bolo treba jednoducho vymýšľať, vytvárať ju. Matematika to je vlastne vyriešenie úlohy, o ktorej nie je známe ako ju vyriešiť.
Určite dobre poznáte knihu bratov Arkadija Natanoviča Strugackého a Borisa Natanoviča Strugackého “Pondelok sa začína v sobotu.” Je tam diskusia dvoch veľkých čarodejníkov. Jeden hovorí druhému. Táto úloha nemá riešenie. Nemá to zmysel. Preto sa ňou netreba zaoberať. Treba sa zaoberať ako úlohou, ktorá sa dá vyriešiť.
Toto je pravý zmysel matematiky.
V Rusku žije fenomenálny matematik Alexander Pereľman, ktorý vyriešil hypotézu Henriho Poincaré: Je dôkaz bol správny. Dostal na ňu Fieldsovu cenu. Neprevzal si ju, a ani 1 milión amerických dolárov. Ako Vy osobne hodnotíte jeho prácu a ruských matematikov vôbec…
V Rusku je veľmi veľa silných matematikov. Grigorij Pereľman je jednoducho “molodec” slovensky “chlapík”!. Učil sa vo veľmi dobrej škole. Je to škola číslo 239 v Sankt Petersburgu. Aj v Moskve sú také školy. Je to napríklad škola číslo 2. Ja som sa učil v škole číslo 7.
V súčasnosti vediem katedru, ktorú kedysi viedol Andrej Nikolajevič Kolgomorov. Keď prednášal v internátnej škole pri Moskovskej štátnej univerzite Michaila Vasilieviča Lomonosova, chodil som na jeho hodiny geometrie.
Ako vidíte spoluprácu ruských, európskych vedcov a svetových vedcov?
Domnievam sa, že za obdobie, ktoré prešlo od skončenie komunizmu, vedci si už zvykli vôbec si nevšímať hranice. Okrem toho sa objavili technológie, napríklad program Zoom. Tieto technológie ukazujú, že akékoľvek hranice nemajú zmysel. Vo vnútri Ruska sa podnikajú kroky, aby sa táto spolupráca obmedzila. Ešte viac krokov sa podniká zo strany druhých krajín. Bohužiaľ. Nemyslím si, že toto úsilie bude dlhodobé a efektívne.
Budúcnosť vedy vidím optimisticky.
Poznámka Finančných novín. Román Pondelok sa začína v sobotu (1965) – fantastický humoristický príbeh bratov Strugackých, jedno z najosobitejších stelesnení sovietskej utópie 60. rokov, umelecká realizácia sna autorov o možnosti moderného talentovaného človeka sústrediť sa na vedeckú tvorbu a poznávanie tajomstiev vesmíru. Román je aj výrazne satirický; zosmiešňuje oportunistov, byrokratov a vedeckých podvodníkov.
Docent Samuel Abrahám, PhD., rektor Bratislavskej medzinárodnej školy liberálnych štúdií, n. o. diskutuje s profesorom Alexejom Semjonovom.
Finančné noviny prinesú skrátenú verziu prednášky Alexeja Semjonova.
