Minister hospodárstva radí vymontovať žiarovky v prípade zvýšenia cien energie
V súčasnosti sme svedkami enormného nárastu cien energie na trhoch. Vláda každého štátu EÚ sa snaží riešiť danú situáciu tak, aby to malo najmenší dopad na obyvateľstvo a firmy.
Tak ako sa obchodujú akcie na medzinárodných trhoch alebo rôzne komodity napr. káva, pšenica, či ropa, tak na medzinárodných trhoch sa obchoduje aj s energiami. V tejto súvislosti je potrebné si vysvetliť čo tvorí koncovú cenu napr. elektriny. Koncovú cenu elektriny tvoria tri zložky ceny – cena komodity obchodovateľná na burze tvorí cca 30-40%, cena distribučných poplatkov tvorí ďalších cca 30% a cena ostatných poplatkov cca 30%. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (URSO) ako štátny orgán spadajúci pod MH SR dlhoročne odsúhlasuje cenu komodity v cenových návrhov dodávateľov energie svojim regulačným vzorcom, na základe ktorého sa cena energie pre domácnosti napr. na rok 2022 vypočítava z priemerných cien na burze za prvých 6 mesiacov v roku 2021. Priemerná cena energie (elektrina a plyn) za prvý polrok 2021 dosahovala skokové zvýšenie oproti predchádzajúcemu obdobiu v roku 2020 a rast cien naďalej pokračuje . Samozrejme od takejto priemernej ceny si energetické spoločnosti odvodzujú potom svoje ceny pre spotrebiteľov. Spotrebiteľ nemá žiadnu možnosť ovplyvniť cenu energie na burze. Ale URSO túto možnosť má. Vie zmeniť svoj regulačný vzorec a nastaviť ho tak, aby zmiernil skokové zvýšenie cien energií ovplyvnené nákupom energií na medzinárodnej burze a to v prospech spotrebiteľov, resp. vytvoriť nový regulačný vzorec.
Ak sa pozrieme na ceny za distribučné poplatky aj tam má štátny úrad URSO možnosti ovplyvniť ich cenu. Jednou zo zložiek je tarifa za prevádzkovanie systému (TPS), z ktorej sa financujú obnoviteľné zdroje energie, t. j. firmy, ktoré vyrábajú elektrinu z obnoviteľných zdrojov. Uvedenú výrobu štát dotuje týmto výrobcom a to tak, že im hradí rozdiel medzi jej výkupnou cenou stanovenou vo vyhláške a cenou elektriny na burze. A preto URSO má možnosť vstúpiť a otvoriť tieto cenové konania v zmysle §17 ods. 2 zákona o regulácii v sieťových odvetviach a okamžite upraviť hodnotu TPS, tak, aby sa znížila aj koncová cena za dodávku elektriny pre domácnosti. Ďalšími možnosťami súčasnej vlády by mohlo byť napr. aj zníženie alebo oslobodenie od DPH tovarov a služieb súvisiacich s dodávkou energie ako životne dôležitý tovar, služby, čo je v súčasnosti 20% alebo znížiť primerané zisky energetickým firmám, ktoré sú zahrnuté v cenách pri dodávke elektriny pre domácnosti vo výške max. 8% a pre malý podnik max. 16%, a iné riešenia.
Príležitosť na zníženie, resp. ovplyvnenie koncových cien elektrickej energie malo MH SR (štát) v roku 2020, keď si neuplatnilo predkupné právo na odkúpenie akcií Východoslovenskej energetiky Holding a.s.. Na to sa pozabudlo. Máme za to, že dnes by koncova cena tejto komodity mohla byť iná, nižšia.
Štátny úrad URSO by mal dohliadať na ceny energie a regulovať ich tak, že ak hrozí výrazné zvýšenie cien domácnostiam a malým a stredne veľkým podnikom, musí nastaviť také pravidlá energetickým firmám, aby toto zvýšenie cien nespôsobili spotrebiteľom energetickú chudobu, resp. aby nenabúralo výrazným spôsobom rozpočet domácností a konkurencieschopnosť podnikov na trhu. To znamená, že hlavným účelom kvôli čomu vznikol tento štátny úrad je regulovať ceny energie tak, aby boli na prospech iba slabšej strany – zraniteľných odberateľov ( domácnosti a malý podnik), a nie na prospech energetických monopolov, dodávateľov. Preto sa domnievam, že URSO naďalej nevyužíva dostatočne svoje kompetencie v cenových konaniach, tak ako mu to ukladá zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach, nie je dostatočne dôrazným účastníkom v cenových konaniach voči energetickým firmám. Obávam sa, že aj URSO prispel svojim nedôslednou reguláciou v minulosti k vzniku energetickej chudoby a bude sa podieľať naďalej na jej zvyšovaní, a bude sa podieľať na pomalom rozvoji a podpore malých a stredných podnikov, ktorí sú nosným pilierom nášho hospodárstva. Totižto malí a strední podnikatelia sa nesťahujú do zahraničia, neprenášajú zisky do zahraničia ako nadnárodné spoločnosti, naopak ostávajú doma, tvoria hodnoty, zamestnávajú a platia dane. Taktiež si myslím, že štát by mal v budúcnosti upraviť Zákon o regulácii tak, aby účastníkom cenových konaní by mali byť aj zástupcovia spotrebiteľov a malých, stredných podnikov, keďže URSO rozhoduje o cenách za dodávku energie pre veľkú túto skupinu odberateľov, bez ich možnosti sa vyjadriť k danej problematike.
JUDr. Monika Jankovičová, člen Prezídia SAMP pre energetiku a legislatívu
(Názor autorky sa nemusí zhodovať s názorom redakcie Finančných novín)
