Pozemky na Devíne sa stali predmetom manipulácie verejnoprávnych médií

BRATISLAVA –  Prinášame vám rozhovor s Branislavom Ranincov,  jedného z aktérov sporov o pozemky v katastri obce Devín.  Reportáž na túto tému odvysielala 1. marca 2021 RTVS v relácii Reportéri.  Autorom je Ivan Brada. Poďme k veci. Na otázky Finančných novín odpovedá Branislav Raninec.

Akú máte v spore pozíciu?

Spoločnosť Finpoint “družstvo“ zastupujem ako predseda predstavenstva družstva od roku 2020. Teda 20 rokov odvtedy, ako spoločnosť nadobudla pozemky v Devíne na základe zmluvy o kúpe časti podniku a iných kúpnych zmlúv.  Tie Finpoint odkúpila od spoločnosti  STAVOINDUSTRIA-INVEST, a.s., ktorá podľa mne dostupných informácií z obchodného registra bola kedysi Investičný fondom.  STAVOINDUSTRIA-INVEST, a.s. tieto pozemky odkúpila od dvoch fyzických osôb, ešte niekedy v roku 1999 a 2000, od môjho otca Prof. Doc. PhDr. Jozefa Raninca, CSc. a môjho strýka Ing. Františka Raninca, ktorý časť pozemkov nadobudli vydržaním a časť dedičstvom.

V spoločnosti Finpoint „družstvo“ má spoločnosť Svoradove, s.r.o., kde som spolumajiteľ od roku 2014, teda 14 rokov od nadobudnutia pozemkov, menší členský podiel.

Je spoločnosť Finpoint „družstvo„ v súdnych sporoch, napríklad so štátom a akých?

Áno, už zhruba 15 rokov je spoločnosť v súdnom spore so Slovenským pozemkovým fondom (SPF) a tiež niekoľko rokov v súdnom spore s Družstvom podielnikov Devín.

Žalobu vnímame ako absolútne nespravodlivú. Žalujú nás napríklad o pozemky, ktoré môj otec pred predajom preukázateľne nadobudol dedičstvom. Súdia sa s nami o neexistujúce a lesné pozemky, ktorých SPF nemôže byť ani ich vlastníkom ani ich správcom.

Argumentuje sa tu takzvanými konfiškátmi. Neboli však doteraz ani zďaleka predložené listiny, ktoré by reálne dosvedčovali, že sa jednalo o konfiškáty pri všetkých žalovaných pozemkoch. Bolo to doložené len čiastočne a listiny sú nekompletné a veľakrát nesedia na nich údaje. Na vysvetlenie treba uviesť, že podľa našich právnych zástupcov, na to, aby bolo možné bez akýchkoľvek pochybností skonštatovať, že pozemok je takzvaný konfiškát je potrebné nielen preukázať túto skutočnosť, pečiatkou konfiškát v pozemkovej knihe, ale treba predložiť aj takzvanú konfiškačnú listinu ku konkrétnemu pozemku a tiež lustráciu z archívov, že k tomuto pozemku nebol vydaný aj takzvaný dekonfiškát. Veľa krát sa totiž stávalo, že štát skonfiškoval niekomu majetok, s tým, že ide o nepriateľa republiky, ten sa následne odvolal a o niekoľko rokov sa konfiškácia zrušila. Teda sa nedá len tak zovšeobecniť, že všetky nadobudnuté pozemky sú konfiškát. Nie je to jednoduché na posúdenie a toto by rozhodne mal posudzovať súd z komplexných materiálov.

Zásadným problémom tejto žaloby ale nie je či sa pri niektorých pozemkoch jedná o konfiškát alebo nie, ale skutočnosť že žalobca nie je správne uvedený v žalobe. V reportáži sa to právny zástupca SPF snažil bagatelizovať ako formálnu chybu, je to však zásadná procesná chyba. Toto po našom odvolaní sa voči rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, konštatoval aj Krajský súd v Bratislave, ktorý rozhodnutie prvej inštancie zamietol a zaviazal ju svojim právnym názorom. Toto však Okresný súd Bratislava IV neakceptoval a opätovne rozhodol, podľa našich právnikov, úplne v rozpore s platnou legislatívou. Preto sme sa odvolali opätovne na Krajský súd v Bratislave.

Táto chyba zo strany žalobcu je taká závažná, že súd v normálnej, civilizovanej krajine, kde sa rozhoduje nestranne, bez tlaku novinárov, ani nemôže rozhodnúť inak, ako už raz rozhodol.

Čo sa týka súdneho sporu s Družstvom podielnikov, tam tiež Okresný súd rozhodol v náš neprospech, pričom toto rozhodnutie sa dá diplomaticky povedané považovať minimálne za podivuhodné, keďže toto družstvo, ako žalobca sa písomnou dohodou podpísanou zo spoločnosťou Finpoint „družstvo“ písomne vzdal všetkých svojich práv k žalovaným pozemkov, čo sa zapísalo aj v katastri nehnuteľností. Toto však súd absolútne odignoroval . V civilizovanej krajine by sa toto určite nestalo. Krajský súd v Bratislave to vrátil späť a momentálne to zas rieši ten istý okresný súd. Doplnili sme tam ďalšie dôkazy, uvidíme, či aj tie bude súd ignorovať.

Prečo podľa vás takto reaguje právny zástupca SPF?

V prvom rade každý nestranný právnik by jeho postup označil ako zvláštny, pretože mu musí byť jasné, že takúto zásadnú procesnú chybu nie je možné opraviť a teda súdny spor nemôže nemôže byť úspešný. Správne by mal žalobu stiahnuť a podať nanovo so správnym označením žalobcu.

Môžem sa iba domnievať, čo je jeho motiváciou. Asi by bolo zaujímavé vedieť ako dlho už vie o tejto zásadnej procesnej chybe a či o nej SPF informoval. Tiež by bolo zaujímavé vedieť, koľko si zatiaľ na základe zmluvy s SPF účtoval a dostal aj zaplatené, napriek tomu, že vedel, že so žalobou nemôže byť úspešný. Určite ide o nemalé sumy a toto môže byť aj motiváciou prečo si takúto jednostrannú reportáž v RTVS objednal, aby tlačil na verejnú mienku a tým na nestranné rozhodnutie súdu. Lebo priznajme si, v súčasnosti je doba, keď máloktorý sudca má odvahu ísť svojim rozhodnutím proti verejnej mienke. Vzdávam česť tým sudcom, ktorý to dokážu.

Argumentuje sa však, že ide o verejný záujem?

Osobne si myslím, že skôr ide o záujem pozemkovej mafie, pravdepodobne napojenej na SPF. Všetci predsa poznáme množstvo pozemkových káuz z minulosti, súvisiacich s SPF. Možno už niekto má tieto pozemky „pridelené“. Určite niekto silný, kto by teoreticky mohol vyvíjať vplyv na súdy a novinárov.

Ešte sa vrátim k samotnému nadobudnutiu pozemkov Jozefom a Františkom Ranincom – ako mohli vydržať takéto pozemky?

Absolútne dôverujem tvrdeniam otca a strýka. Z ich rozprávania viem, že pozemky po vojne, po odsune občanov nemeckej národnosti, skutočne nemal kto obhospodarovať a skutočne ich aj obhospodarovali. Treba si uvedomiť, že až do vojny sa Devín volal Theben a bola tam silná nemecky hovoriaca menšina. Tá bola po vojne násilne odsúvaná cez rôzne zhromažďovacie tábory. Z nich ich otec môjho strýka a otca tajne odvážal na voze a pomáhal im zachrániť majetok a život. Za to bol aj potrestaný trestnými prácami v kameňolome. Teda pozemky im v podstate týmito odsunutými boli zverené, pretože oni vedeli, že sa už nikdy nevrátia. Tiež treba vysvetliť, že sa v podstate jednalo o pasienky a jednu roľu, vinohrady tam vtedy neboli. To, že na nich naša rodina hospodárila potvrdil aj svedok v reportáži aj keď sa ho niekoľkokrát položenou tou istou, zavádzajúcou otázkou, snažil redaktor Brada nalomiť. Rozhodne nešlo o deväť hektárov vinohradov, ako tvrdil Brada, to by skutočne nebolo v ich silách obhospodarovať. Naša rodina patrila v Devíne medzi najbohatšie, mali veľa dobytka a husí. Pasienky sa teda hodili. Na roli sa pestovali zemiaky, po vojne bolo málo jedla. Otec aj zo strýkom sa chystajú o tomto napísať aj knihu.

Akú majú pozemky hodnotu?

Veľmi som sa potešil, keď pán redaktor z Aktuality.sk ohodnotil pozemky na tridsať až tridsať päť miliónov eur. Treba však veci uviesť na pravú mieru. Na liste vlastníctva je jednoznačne uvedené, že sa jedná o pozemky v chránenej krajinnej oblasti, teda nie je možné tam napríklad stavať.

Ako teda pán redaktor prišiel na takúto vysokú hodnotu? Nuž, zrejme bol úmyselne zavedený redaktorom Bradom, aby reportáž vyzerala zaujímavejšie a nespravil si svoju novinársku prácu a jeho tvrdenia si neoveril z verejne dostupných zdrojov. Ale inak, ak nám vie sprostredkovať takúto vysokú cenu, sme ochotní ju okamžite akceptovať a ponúkame mu verejne sprostredkovateľskú odmenu desať percent.

Aký súvis má s týmto všetkým spoločnosť Devinex, a.s.?

V spoločnosti Devinex, a.s. som predsedom predstavenstva a spolumajiteľom. Spoločnosť mala v minulosti na pozemky záložné právo, pretože požičala peniaze. Ešte pred predajom pozemkov bola však pôžička vyrovnaná a záložné právo zrušené. Inak by ich samozrejme kupujúci nekúpil.

Spoločnosť Devinex, a.s. teda nikdy pozemky nevlastnila, nemohla ich teda ani kupovať alebo predávať.

Právnym zástupcom SFP  bola umelo vytvorená schéma, kde zaradili aj Devinex a to napriek tomu, že sa ma reportér Brada písomne emailom na toto pred reportážou pýtal a ja som mu odpísal, kde som mu všetko vysvetlil. Úplne to odignoroval, pretože sa mu to asi nehodilo do jeho plánov kriminalizácie mojej osoby a rodiny.

Motiváciou, prečo bol Devinex umelo dosadený do schémy, bola snaha právneho zástupcu SPF preukázať akési „rodinné väzby“ v rámci nadobudnutia pozemkov, čo by mu mohlo pomôcť v žalobe. Ak z tejto schémy totižto vyradíte Devinex, tak zistíte, z verejne dostupných zdrojov, že:

František Raninec ani Jozef Raninec nemali žiadnu väzbu na kupujúceho spoločnosť Stavoindustria-Invest, a.s.

V čase predaja (2000) neexistovala žiadna väzba medzi Stavoindustria-Invest, a.s. a Finpoint „družstvo“

Túto väzbu sa snažia preukázať cez moju osobu, úplne ignorujúc fakt, že malý podiel ako spoluvlastník Svoradove, s.r.o. som nadobudol až po štrnástich rokoch a v orgánoch spoločnosti som až po dvadsiatich rokoch.

Ak teda dáte zo schémy von Devinex, tak táto umelá schéma sa im úplne rozpadne.

Motiváciou nasilu tam včleniť Devinex, je aj snaha kriminalizovať celý súdny proces a akýmsi spôsobom zastrašiť sudcu a to aj v súvislosti s kauzou na Okresnom úrade v Bratislave, kde síce spoločnosť bola obvinená, ale súd zamietol žalobu. Ignoruje sa takto prezumpcia neviny v snahe vec čo najviac škandalizovať.

Keď som Vás oslovil, tak ste spomínali, že veľmi nedôverujete novinárom?

Mám na to reálny dôvod z minulosti aj súčasnosti. V súčasnosti, aj minulosti ma redaktor RTVS Ivan Brada doslova prenasledoval ako aj moju rodinu. Tiež nás tajne a bez nášho súhlasu snímali na kameru, čo bolo vidieť aj v relácii. Došlo to tak ďaleko, že som na neho musel zavolať policajnú hliadku, keď na nás ako na súkromné osoby vyslovene „poľovali“ s kamerou v odstavenom aute neďaleko nášho rodinného domu., ktorú ale tiež ignoroval a naďalej tajne a bez môjho súhlasu ďalej „natáčal“. V predmetnej veci sme boli nútení podať na neho aj trestné oznámenie, pre porušenie § 194a Trestného zákona- Ochrana súkromia v obydlí.

Vladimír Bačišin

Vladimír Bačišin

Ekonóm, zaujímam sa o najnovšie teórie a výskumy doma a v zahraničí. Mám vlastnú firmu, ktorá sa zaoberá výskumami.