Fake, falošná správa, polopravda, lož 1. diel
Fake news, alebo falošné (falzifikované, klamlivé) správy sú informačnými mystifikáciami, alebo zámerným rozširovaním dezinformácií v sociálnych sieťach, alebo aj v tradičných médiách, ktorých cieľom je uvedenie do omylu. To má za cieľ získať politický alebo ekonomický úžitok.
Autori falošných správ používajú chytľavé titulky alebo úplne vymyslené, vyfabrikované príbehy kvôli zväčšeniu počtu čitateľov, prípadne kvôli citovaniu média.
Zisky médií sa vytvárajú na základe toho, že ľudia veľmi veľa navštevujú určitý odkaz s sieti, bez ohľadu na to, či ho dočítajú, alebo nie. Tento fenomén sa nazýva „clickbait“. Slovo klik sa prekladá ako cvaknutie, slovo bait ako návnada. Tento fenomén by sme mohli nazývať čítanie na základe falošnej návnady. Clickbait je hanlivé slovo, ktoré ktorý je prejavom pohŕdania, znevažovania, záporného postoja k niekomu, alebo niečomu. Je to ponižujúci termín, ktorý opisuje obsah internetových stránok, ktorého cieľom je za každú cenu, aj za cenu falošných správ, nízkej kvality obsahu, senzačných titulkov deformujúcich zmysel článkov, čo príťažlivých obrázkov, získať peniaze za reklamu, takpovediac za každú cenu.
Cieľom nie je najlepším spôsobom prinášať kvalitný obsah, ale presvedčiť maximálne množstvo užívateľov, aby vyhľadali stránku s „novinárskym materiálom.“ Možnosti anonymne si prenajať priestor v internete, alebo autori píšuci pod pseudonymami, sťažujú ochranu ľudí pred dezinformáciami a ohováraním, či klebetami, pohľad na tieto materiály ako dezinformáciu
Pojem Fake News, čo v slovenčine znamená falošné správy, je spojený so spojením slov post truth politics, čo môžeme preložiť ako postpravdivá politika, alebo politika nasledujúca po pravde. Dá sa povedať, že politika nasledujúca po pravde pracuje s emóciami, ktoré nemajú skoro žiadnu väzbu na realitu. Postpravda, alebo polopravda veľa razy používa niektoré emocionálne silné tvrdenia a úplne ignoruje vzájomne protirečivé fakty, ba dokonca vzájomne sa vylučujúce tvrdenia.
Hlavnou črtou politiky nasledujúcej po pravde je to, že účastníci určitej komunikačnej kampane pokračujú v opakovaní falošných informácií dokonca aj vtedy, keď informácie nezodpovedajú faktom v reálnom svete alebo médiách, prípadne sa vôbec nezhodujú s faktmi, ktoré prinášajú nezávislí experti. Vedie to k tomu, že trh zdrojov informácií je rozdrobený na rozmanité kúsky, kde sa prostredníctvom sociálnych sietí súčasne stretávajú pravdivé, ale aj lživé informácie. Väčšina z nich neprešla rukami editora, teda profesionála, ktorý v štandardných médiách pozerá na to, či zverejňované informácie zodpovedajú kritériám pravdivosti, alebo prinajmenej vyváženosti. V prípade sociálnych sietí sa lož, klebety a fámy rozširujú rýchlosťou svetla. Lož, ktorú rozširujú politici a ich priaznivci, môže nahrádzať pravdu. Ale len dočasne!
A preto si pripomeňme výroky šéfa úradu propagandy Josepha Geobelsa (1897 – 1945) nacistickej Nemeckej ríše. “Stokrát opakovaná lož sa stane pravdou! Čím väčšia lož, tým hlasnejšie ju treba kričať do sveta!”
