Status: kto, kde, kedy a kam sa postaví a zaradí

Na Slovensku sa v minulosti skúmalo triedne rozvrstvenie, alebo ak chcete triedna stratifikácia. Za základ sociálnej stratifikácie sociológovia pokladajú najčastejšie ekonomické postavenie, moc a prestíž.  Najnovšia štúdiu Jána Bunčáka, Anny Hrabovskej a Jána Sopóciho “Statusové usporiadanie slovenskej spoločnosti” zverejnil vedecký časopis Sociológia č. 1. Vydáva ho Sociologický ústav SAV. Adresu časopisu nájdete tu.  Autori pri skúmaniu problematiky využili teoretické a metodologické púrístupy O. E. LKaumanna, J. H. Golthorpea, T. W. Chana a ďalších autorov.

Sociálny status je spoločenská pozícia, ktorú zaujíma spoločenská osoba alebo sociálna skupina v spoločnosti alebo v samostatnom spoločenskom subsystéme spoločnosti. Je určený charakteristikami špecifickými pre konkrétnu spoločnosť, ako sú ekonomické, národné, vekové a iné charakteristiky. Sociálny status je charakterizovaný naliehavými a / alebo materiálnymi príležitosťami, menej často špecifickými zručnosťami alebo schopnosťami, charizmou, vzdelaním.

Pojem v sociologickom zmysle bol prvýkrát použil anglickým historik a právnik Sir Henry James Sumner Maine. Sociálny status – miesto alebo postavenie jednotlivca, korelované s situáciou iných ľudí;  je to miesto jednotlivca v hierarchicky organizovanej sociálnej štruktúre, jeho objektívna pozícia v ňom; nevyčerpateľné ľudské zdroje, čo daná osoba možnosť ovplyvňovať spoločnosť a dostať sa cez to výsadné postavenie v systéme napájania a distribúciu bohatstva. Každý človek má rad pozícií v spoločnosti, z ktorých každá zahŕňa rad práv a povinností. Sociálne statusy sú štrukturálnymi prvkami sociálnej organizácie spoločnosti a zabezpečujú sociálne väzby medzi subjektmi sociálnych vzťahov. Spoločnosť vytvára nielen spoločenské postavenie – stavy, ale tiež poskytuje sociálne mechanizmy rozdelenie členov spoločnosti na tieto pozície. Sociálny status je miesto, ktoré jednotlivec zaberá v sociálnom systéme (spoločnosti) a vyznačuje sa určitým súborom práv a povinností.

Vedci si položili otázku: Existuje v súčasnej slovenskej spoločnbosti aj empiricky indentifikovateľné statusové usporiadanie? Odpoveď na položenú otázku bola pozitívna.  Predpoklady štúdie boli nasledovné:

1. predpoklad, že ľudia sa združujú diferencovane – najmä v závislosti od svojho sociálneho statusu, ale tiež v závislosti od svojej sociálnej triedy, rodu etnicity, vzdelania, veku a ďalších charakteristík;

2. predpoklad, že ľudské združovanie sa v najväčšej miere uskutočňuje na základe rovnakého, alebo podobného sociálneho statusu; inými slovami, partnerský am manželský vzťah, rovnako ako priateľský vzťah sú najčastejšie postavené na statusovej rovnosti participantov a zhriedkavejšie vznikajú a pretrvávajú bez ohľadu na ich  statusové rozdiely;

3. predpoklad, že jednou z najvýznamnejších, najreprezentatívnejších charakteristík a ukazovateľov statusu človeka v súčasnej modernej spoločnosti je jeho zamestnanie.

Sociológovia prišli k záveru, že statusové usporiadanie spoločnosti je odlišné od  triednej diferenciácie.  Sociológovia odhalili hierarchiu sociálnych statusov. Najvyššie postavenie medzi statusmi má nemanuálna práca, riadiaca či iná práca s ľuďmi, práca so symbolmi a všeobecnými informáciami., ktoré si vyžadujú najvyššie vzdelanie a kvalifikáciu.  Na stredných pozíciách rebríčka sa umiestnili ľudia, ktorí pracujú nemanuálne, ale činnosť je rutinná. Najnižšie sa umiestnili ľudia z oblasti rutinnej ručnej, manuálnej práce.

Podľa sociológov toto statusové usporiadanie nie je zhodné s hierarchickým usporiadaním členov spoločnosti na základe socioekonomického statusu, ani so stupnicou prestíže povolaní a nie je ani odvodeninou hierarchockého usporiadania podľa dosiahnutého vzdelania a príjmu.