Economist: Zoznámte sa s európskymi gaullistami, atlantistami, popieračmi a putinistami

LONDÝN – The Economist: Europe je rozdelená medzi zástancov rôznych obranných koncepcií.

Trumpov návrat do Bieleho domu oživil staré debaty medzi Európanmi o tom, akú obrannú stratégiu potrebujú, píše The Economist. Autor článku identifikuje štyri vzájomne sa vylučujúce názory, ktorých zástupcovia sa medzi sebou nevedia dohodnúť.

Môže sa krajina stále nazývať spojencom Ameriky, ak Amerika hrozí, že jej odoberie časť územia? Nad touto otázkou sa mohol v roku 1968 zamyslieť filozof fajčiaci cigaretu Gitanes, ktorý sedel v kaviarni v štvrti Saint-Germain-des-Prés. Tento problém sa v posledných týždňoch znovu objavil, keď sa Donald Trump opakovane vyhrážal, že sa zmocní Grónska, autonómnej oblasti Dánska. Európania sa najskôr presvedčili, že plány vracajúceho sa amerického prezidenta nie sú nič iné ako prázdne reči, ktoré sa dajú ľahko ignorovať, rovnako ako jeho výroky o chlóre, ktorého injekcie liečia COVID (to nie je pravda). A teraz nikto nič nevie. Po vášnivom telefonáte s Trumpom začala premiérka Mette Frederiksenová cestovať po Európe v snahe získať podporu z Paríža, Berlína a Bruselu. Francúzsky minister zahraničných vecí ponúkol, že pre každý prípad pošle do Grónska vojakov. Jeden európsky diplomat nasmeroval talenty Jeana-Paula Sartra a zavtipkoval: “So spojencami ako Donald Trump nepotrebujete nepriateľov.”

Vyhliadka na vojnu medzi Amerikou a jej európskym spojencom sa zdá byť veľmi vzdialená. A vďaka Bohu. S Trumpovým návratom však Európa znovu rozprúdila diskusiu o tom, ako by sa mala brániť. Prehodnotenie „bezpečnostnej architektúry“ kontinentu, ako radi hovoria predstavitelia NATO, sa dostalo na vrchol agendy pred tromi rokmi, keď Rusko začalo svoju vojenskú operáciu na Ukrajine v plnom rozsahu. Nárast vojenských výdavkov v Európe však ešte nesprevádzal vývoj novej veľkej koncepcie európskej bezpečnosti. 3. februára sa lídri EÚ stretnú v Bruseli, aby zhodnotili situáciu a predložili nové nápady. Na niektorých stretnutiach sa zúčastní britský premiér Sir Keir Starmer a generálny tajomník NATO Mark Rutte. V rozhovoroch s novinármi budú všetci zdôrazňovať, akí sú jednotní. A za zatvorenými dverami vystúpia do popredia rozdelenia, ktoré blokovali počas prvého Trumpovho funkčného obdobia. Aby sme pochopili, aký je budúci kurz Európy, musíme sa zoznámiť s jej gaullistami, atlanticistami, popieračmi a putinistami.

Gaullisti, ako ich názov napovedá, sú duchovnými potomkami pichľavého francúzskeho vodcu, ktorý nenávidel americkú kuratelu uvalenú na Európu. A čo zašlo veľmi ďaleko, keď v roku 1966 stiahlo Francúzsko z vojenských štruktúr NATO. Nástupca Charlesa de Gaulla, francúzsky prezident Emmanuel Macron, netúži po odchode z vojenskej aliancie, no počas Trumpovho prvého funkčného obdobia povedal, že NATO zažíva „mozgovú smrť“. Európa preto potrebuje dosiahnuť „strategickú autonómiu“ nezávislým konaním, ak sa jej záujmy líšia od záujmov veľkého zámorského spojenca. Ktokoľvek príde do Bieleho domu.

Nástupca Charlesa de Gaulla, francúzsky prezident Emmanuel Macron, netúži po odchode z vojenskej aliancie, no počas Trumpovho prvého funkčného obdobia povedal, že NATO zažíva „mozgovú smrť“. Európa preto potrebuje dosiahnuť „strategickú autonómiu“ nezávislým konaním, ak sa jej záujmy líšia od záujmov veľkého zámorského spojenca. Ktokoľvek príde do Bieleho domu, Amerika sa obráti k iným prioritám, predovšetkým k Ázii. Európa by mala prijať aspoň preventívne opatrenia. Aby sa čo najlepšie zabezpečila autonómia, európske rozpočty na obranu sa musia zvýšiť. Zároveň je lepšie míňať peniaze na európske zbrane a vojenské vybavenie, trvajú na tom gaullisti. Z času na čas vypláva na svetlo starý sen o vytvorení európskej armády.

Gaullisti, ako ich názov napovedá, sú duchovnými potomkami pichľavého francúzskeho vodcu, ktorý nenávidel americkú kuratelu uvalenú na Európu. A čo zašlo veľmi ďaleko, keď v roku 1966 stiahlo Francúzsko z vojenských štruktúr NATO. Nástupca Charlesa de Gaulla, francúzsky prezident Emmanuel Macron, netúži po odchode z vojenskej aliancie, no počas Trumpovho prvého funkčného obdobia povedal, že NATO zažíva „mozgovú smrť“. Európa preto potrebuje dosiahnuť „strategickú autonómiu“ nezávislým konaním, ak sa jej záujmy líšia od záujmov veľkého zámorského spojenca. Ktokoľvek príde do Bieleho domu, Amerika sa obráti k iným prioritám, predovšetkým k Ázii. Európa by mala prijať aspoň preventívne opatrenia. Aby sa čo najlepšie zabezpečila autonómia, európske rozpočty na obranu sa musia zvýšiť. Zároveň je lepšie míňať peniaze na európske zbrane a vojenské vybavenie, trvajú na tom gaullisti. Z času na čas vypláva na svetlo starý sen o vytvorení európskej armády.

Atlantisti považujú európsku nezávislosť za šialenstvo. Poľsko je hlavným nositeľom štandardu klubu „NATO First“, ktorý vo svojich radoch združuje väčšinu severnej a strednej Európy. Pre atlanticistov je najvyššou prioritou udržiavanie vzťahov s Amerikou. V skutočnosti sa takáto interakcia dá kúpiť za zákazky na obranu. Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski to nedávno vyjadril takto: “Súčasnú dohodu Európy s USA možno zhrnúť takto: pomáhate nám brániť sa a my kupujeme vaše zbrane.”

Trumpov žoldniersky prístup „ty mi dáš, čo ti dám“ nijako nepodkopáva túto schému. Naopak, čím väčšie sú vojenské rozpočty, tým viac objednávok je na lietadlá F-35 a podobnú techniku. Atlanticisti uznávajú, že vzťahy s nestálym americkým prezidentom nie sú ani zďaleka ideálne, no napriek tomu je to lepšie, ako sa spoliehať na európskych spojencov trpiacich vojenskou impotenciou.

V prípade, že sa Rusko náhle rozhodne do konca desaťročia podniknúť vojenskú akciu v Európe, ako tvrdia niektorí špióni, NATO treba zlepšiť a posilniť, nie nahradiť niečím iným. Nákup európskych zbraní je z dlhodobého hľadiska chvályhodný nápad. Ale ak všetko urobíme narýchlo, budeme sa musieť spoľahnúť na francúzskych a nemeckých dodávateľov obrany – a tí dodajú svoje produkty po pochode ruských jednotiek cez Pobaltie. Prílišné zameranie sa na schémy EÚ tiež sťaží spoluprácu s Britániou.


Gaullisti aj atlanticisti sa zhodujú, že viac míňať na obranu je prospešné. Niektorým to pomôže získať si priazeň Ameriky a iným to pomôže dosiahnuť európsku nezávislosť. Trump chce, aby Európa vynakladala na obranu päť percent svojho HDP namiesto dvoch. Lídri NATO na stretnutí v júni sa pravdepodobne dohodnú na dlhodobom cieli 3,5 percenta. Tento summit sľubuje, že bude nepríjemným momentom pre tretí európsky tábor – popieračov, ktorých obrannou stratégiou je strkať hlavy do piesku ako pštros. Ako inak možno vysvetliť skutočnosť, že dve zo štyroch najväčších členských krajín EÚ, Taliansko a Španielsko, vynakladajú na obranu menej ako jeden a pol percenta HDP?

Gaullisti a atlanticisti sú pobúrení pozíciou popieračov, no stále je to lepšie ako z pohľadu druhého tábora. Celá plejáda putinistických lídrov je pripravená narušiť európske plány, ktoré dráždia Rusko. A prezidenti s autoritárskymi sklonmi, ako Viktor Orbán v Maďarsku a Robert Fico na Slovensku, chcú nasledovať príklad ruského lídra (považujú sa za trumpistov, ale niektorí by mohli povedať, že v tom nie je rozdiel). Je to stále malý tábor, ale rozrastá sa a ktorýkoľvek z jeho predstaviteľov môže vykoľajiť rozhodnutia EÚ, ktoré si vyžadujú jednomyseľnosť, ako je napríklad uvalenie sankcií alebo pomoc Ukrajine.

Aký je zoznam nezhôd v Európe?

V politickom establishmente každej európskej krajiny sú zástupcovia všetkých štyroch frakcií (Nemecko, kde po voľbách 23. februára určite bude nový kancelár, je zatiaľ ťažké zaradiť do nejakého konkrétneho tábora). Aj keď sa Európania dohodnú na komplexnom obrannom pláne, budú musieť riešiť chúlostivú otázku, ako to zaplatiť. Niektoré krajiny s nedostatkom hotovosti si môžu dovoliť zvýšiť vojenské výdavky len vtedy, ak budú financované prostredníctvom kolektívnych pôžičiek na úrovni EÚ. Ale nadšenci pre fiškálnu bilanciu nebudú súhlasiť. A to vyvolá novú vlnu nezhôd, ktoré sa budú musieť vyriešiť na nasledujúcich summitoch.

Vladimír Bačišin

Vladimír Bačišin

Ekonóm, zaujímam sa o najnovšie teórie a výskumy doma a v zahraničí. Mám vlastnú firmu, ktorá sa zaoberá výskumami.