Zomrel filozof Jürgen Habermas. Mal veľký vplyv na nemeckú kultúru pamäti a vnímanie nacizmu

MNÍCHOV – Jürgen Habermas, jeden z najvplyvnejších filozofov povojnového Nemecka, zomrel vo veku 96 rokov.

Habermasovo vydavateľstvo Suhrkamp oznámilo, že zomrel v sobotu v meste Starnberg neďaleko Mníchova.

Habermas sa narodil 18. júna 1929 v Düsseldorfe. V čase porážky nacistického Nemecka mal 15 rokov. Neskôr spomínal na nástup novej éry a na to, ako si uvedomil realitu nacistických zločinov, pričom poznamenal, že bez toho by sa nedostal k filozofii a sociálnej teórii.

„Zrazu si uvedomil, že si žil v politicky zločinnom systéme,“ hovoril.

Filozof sa narodil s vrodenou rozštepenou podnebnou a v detstve podstúpil množstvo operácií. Táto osobná skúsenosť do veľkej miery formovala jeho ďalšie úvahy o povahe jazyka.

V 60. rokoch začal vyučovať filozofiu a sociológiu na univerzite vo Frankfurte a bol považovaný za jedného z hlavných intelektuálnych spojencov študentského protestného hnutia, ktoré zachvátilo západonemecké vysoké školy.

Filoyof čerpall podnety  zanalytickej filozofie, filozofickej hermeneutiky H.-G. Gadamera a psychoanalýzy; predstaviteľ postmodernej filozofie.

Habermasa považovali za najvplyvnejšieho nemeckého filozofa svojej generácie: zúčastňoval sa všetkých kľúčových povojnových diskusií a bol presvedčený, že len zjednotená Európa je schopná čeliť vlne nacionalizmu.

Habermasa zaraďujú k Frankfurtskej škole – smeru kritickej teórie priemyselnej spoločnosti, ktorý sa formoval v rámci neomarxizmu.

Občianska spoločnosť obsahuje možnosť svojej kritiky, pretože ju podľa Habermasa možno chápať prinajmenšom ako verejnosťou, ktorá sa orientuje podľa meradla rozumného rozhovoru medzi v zásade všetkými občanmi a politické rozhodnutia považuje až vtedy za oprávnené, keď môžu byť legitimované konsenzom. Habermas skúmal podmienky a formu tohto rozumného rozhovoru ako aj podmienky a formy jeho narúšania a brzdenia. Výskum rušenia rozumného rozhovoru tvoril náplň Habermasovej sociálnej filozofie, ktorú chápal ako kritiku ideológie; výskum podmienok a formy rozumného rozhovoru predstavuje podľa Habermasa snahu odhaliť štruktúru poznania riadiaceho sa záujmami. Habermasov výskum vyúsťuje do teórie komunikatívnej kompetencie (Habermas). Habermas podroboval kritike sociologické teórie M. Webera, T. Parsonsa, N. Luhmanna. Habermas sa pokúšal pokračovať vo filozofickom diskurze moderny, ktorého plauzibilnosť sa mu zdá spočívať v postmetafyzickom myslení.