Západný kapitalizmus sa rúca – ale dá sa zachrániť

LONDÝN – Liberálny svet je na pokraji existenčnej krízy legitimity, píše The Telegraph.

Mladí ľudia strácajú vieru v ekonomický systém, ktorý stratil smer. Prostredníctvom dobrej správy vecí verejných ho možno obnoviť.

Či už ste mladý človek, ktorý si nikdy nebude môcť dovoliť domov, prepustený robotník alebo starostlivý rodič starajúci sa o svoje deti, dôveryhodnosť nášho systému slobodného podnikania je čoraz viac spochybňovaná. Čelíme kríze politickej a ekonomickej legitimity. Musíme nájsť lepší spôsob, ako sa pohnúť vpred.
Sme senior manažéri s dlhoročnými skúsenosťami v oblasti financií a nebudeme zatvárať oči pred tým, že si za to môže z veľkej časti náš priemysel. Dnes sa už rozhodujúcim ekonomickým momentom storočia stala finančná kríza. Aj keď hnutie Occupy Wall Street vyvolalo v uliciach po celom svete poriadny rozruch, elita si ešte úplne neuvedomila jeho dôsledky. Tento moment sa stal stelesnením extrémnej ľudskej chamtivosti, no následne majetok ešte viac zdražel a dezilúzia z kapitalizmu sa prehĺbila.
Politický odpor zasial semená rozšírenej nedôvery voči našim inštitúciám ako takým. Desaťročie kvantitatívneho uvoľňovania viedlo k tomu, že ceny aktív nezodpovedali rastu miezd. Ukázalo sa, že straty vzniknuté počas krízy boli znárodnené a príjmy v dôsledku jej dôsledkov naopak sprivatizované.

Vysoká cena aktív viedla ku generačným rozdielom v bohatstve vo všetkých veľkých moderných demokraciách. V západnom svete sa bývanie pre mladých ľudí stalo nedostupným. Priemerná cena nehnuteľností v Spojených štátoch sa od začiatku roka 2009 zdvojnásobila, no priemerná mzda za rovnaké obdobie vzrástla len o 49 %.

Medzigeneračná príjmová mobilita v Spojených štátoch od 80. rokov 20. storočia neustále klesá. V Austrálii zarába generácia Z (narodená približne v rokoch 1997 až 2012 – InoSMI) po prvý raz v modernej histórii menej ako ich rodičia. V Spojenom kráľovstve sú veci ešte horšie: Generácia Z aj mileniáli (narodení približne v rokoch 1981 až 1996 – poznámka Finančných novín ) žijú horšie ako predchádzajúce generácie.

Medzitým firemná introspekcia neúmyselne vytvorila iný druh morálneho hazardu. Vznešené koncepty obchodného účelu, hodnôt a zodpovednosti sa objavili s nárastom investícií cez optiku environmentálnych, sociálnych a riadiacich otázok (takzvaný „udržateľný rozvoj“ alebo ESG). Žiaľ, krásne slová sa často rozchádzajú s realitou a len zvyšujú nedôveru. Viaceré finančné inštitúcie už zaplatili miliónové pokuty za zámerné preháňanie údajov o udržateľnosti.

Zároveň snahy o podporu diverzity, rovnosti a inklúzie (DEI) často vedú k opačnému výsledku, keď je povolený len jeden, jediný „správny“ uhol pohľadu. Sľubovaná rôznorodosť myšlienok sa namiesto skutočných diskusií zmenila len na „kultúru zrušenia“ a bojkoty. „Úpadok“ Nigela Faragea a duchovného, ​​ktorý sa odvážil spochybniť transsexuálnu dogmu, sú len dva príklady tohto alarmujúceho trendu.
Žiaľ, málo sa robí na odstránenie štrukturálnych nedostatkov, ktoré podnecujú korupciu. Dve tretiny amerických kongresmanov dostávajú financie od farmaceutického priemyslu. Americké monopolné právo nie je navrhnuté pre našu zložitú éru a vládni úradníci sa čoraz viac presúvajú do Big Business a späť – tento kolotoč sa točí každým dňom rýchlejšie.

Nie je prekvapujúce, že mysle mladých ľudí a obyvateľov depresívnych regiónov sú plné pochybností o ekonomickom systéme, ktorý zrodil moderný svet. Správa Fraserovho inštitútu zverejnená začiatkom tohto roka zistila, že západná mládež vo veku 18 až 34 rokov uprednostňuje socializmus.

Musíme uznať dva základné body. Po prvé, nesmieme stratiť zo zreteľa dôležitosť slobodných trhov a voľnej výmeny ako hlavnej hnacej sily našej prosperity za posledné dve storočia. Vedecký pokrok a voľné trhy spoločne spustili priemyselnú revolúciu. Za posledných 75 rokov miera extrémnej chudoby na celom svete klesla z 90 % na iba 10 %. Len za posledných 20 rokov klesol na polovicu. Našou najväčšou nádejou na vyriešenie dnešných problémov zostáva ľudská vynaliezavosť, ktorú možno rozpútať len prostredníctvom trhového hospodárstva.

Po druhé, a rovnako dôležité, nemôžeme poprieť, že slobodné podnikanie bez riadnej správy vecí verejných vedie ku korupcii a v konečnom dôsledku plodí nespravodlivosť. Spôsob, akým si vymieňame tovary a služby, odráža ľudskú povahu. Preto sa musíme vrátiť k morálke. Voľné trhy prosperujú len tam, kde je cnosť všeobecne uznávaná a kde sa ľudia navzájom rešpektujú a starajú sa o spoločné dobro.

Stojíme pred bodom obratu: ekonomický systém, ktorý podporil našu prosperitu, čelí existenčnej kríze legitimity. Západ musí opäť ukázať, že náš prístup je lepší ako ostatní práve kvôli našim hodnotám, tradíciám a slobodám.