Voľby v Kazachstane sú novým krokom vpred na ceste demokracie a medzinárodnej spolupráce

BRATISLAVA – Vstup Kazachstanu do roku 2021 je príznačný voľbami do dolnej kamory Parlamentu – Mažilisu, – a miestnych zastupiteľských orgánov – maslichatov.

Desiateho januára bude mať približne 11 miliónov voličov šancu hlasovať vo viac ako 10 000 volebných miestnostiach v krajine i v zahraničí, a prvýkrát aj na našom veľvyslanectve v Bratislave. Je zaujímavé, že voľby v Kazachstane, ktoré sa konajú v ústavnom časovom rámci a s maximálnou opatrnosťou v súvislosti s pandémiou COVID-19, budú prvými voľbami na svete v novom roku 2021.

Ide o 107 kresiel poslancov Mažilisu, z ktorých 98 je obsadených výsledkami všeobecných volieb spomedzi kandidátov zaradených do zoznamov strán, ktoré prekonali 7-percentnú hranicu. Ďalších 9 poslancov volí Zhromaždenie národa Kazachstanu, jedinečný orgán s ústavným štatútom a zabezpečujúci zastupovanie záujmov našich občanov viac ako 100 národností.

Volebná kampaň, do ktorej je zapojených päť zo šiestich strán zaregistrovaných v krajine, bola, samozrejme, vážne poznamenaná pandémiou koronavírusu a bojom proti nej v Kazachstane aj na celom svete, ktorý trval takmer rok.

Existujú však aj ďalšie vlastnosti súčasnej volebnej kampane, ktoré ju výrazne odlišujú od predchádzajúcich, najmä parlamentných volieb v roku 2016.

V prvom rade sa hovorí o legislatívnych reformách uskutočnených za posledného poldruha roka, ktoré inicioval prezident Kasym-Žomart Tokajev po svojej inaugurácii v júni 2019 a ktorých cieľom bolo ďalšie posilnenie demokratických inštitúcií a postupov v našej krajine.

Podľa novoprijatých zákonov sa teda počet zhromaždených podpisov potrebných na registráciu politických strán v deviatej najväčšej krajine na svete s počtom obyvateľov 18,5 milióna obyvateľov znížil o polovicu (do 20 000). To výrazne zjednodušuje vytvorenie novej strany a niekoľko hnutí už oznámilo svoj zámer zaregistrovať sa.

Boli prijaté nové zásady s cieľom zabezpečiť politickú angažovanosť žien a mládež a posilniť ich úlohu v demokratickom rozhodovacom procese. Odteraz sú v zoznamoch kandidátov politických strán do Mažilisu zavedené povinné 30-percentné kvóty pre ženy a mladých ľudí mladších ako 29 rokov. Túto normu dodržiava všetký päť strán, ktoré voličom predložili volebné zoznamy 312 kandidátov spolu.

Ďalšim krokom bola legislatívne schválená inštitúcia parlamentnej opozície, ktorá zabezpečila konsolidáciu dodatočných záruk zastúpenia strán parlamentnej menšiny v riadiacich štruktúrach Mažilisu. Najmä predseda jedného z výborov Mažilisu a tajomníci dvoch rôznych výborov budú volení z poslancov nominovaných parlamentnou opozíciou.

S cieľom vytvoriť priaznivejšie podmienky na výkon práva na slobodu prejavu boli prijaté aj zmeny a doplnenia Zákona o otázkach poriadku organizácie a uskutočnenia mierových zhromaždení. Zmeny a doplnenia sú v súlade s hlavnými ustanoveniami Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Čas potrebný na oznámenie orgánom o zámere pokojného zhromaždenia sa teraz skrátil. Občania to teraz musia nahlásiť najmenej 5 dní pred podujatím, oproti pôvodnými 15.

Všetky tieto reformy, ako aj ďalšie zmeny na politickej scéne, ako napríklad nedávne pristúpenie Kazachstanu k druhému opčnému protokolu k už spomenutému paktu, čo znamená zrušenie trestu smrti, odrážajú koncept „počúvajúceho štátu“ vyhlásený prezidentom Tokajevom. Podľa tohto konceptu, okrem jednoduchého zohľadnenia názorov obyvateľstva, štát aktívne zohľadňuje verejnú mienku v procese prijímania politických rozhodnutí.

Volebná kampaň vstúpila do záverečnej fázy a strany aktívne bojujú o hlasy offline aj online, čo je najmä žiaduce v súvislosti s pandemickými obmedzeniami. Niekoľko kôl debat medzi vedúcimi a predstaviteľmi strán sa už konalo naživo na celonárodných televíznych kanáloch. Kampaň obsahovala aj rebranding dvoch z piatich strán, ktorý sa uskutočnil už skôr, a usporiadanie celonárodných primárok vo vládnucej strane. Volebnú kampaň aktívne vysiela mnoho z 3 000 médií pôsobiacich v krajine.

Keď sa už hovorí o budúcnosti našej krajiny po voľbách, treba si uvedomiť nasledovné. Hoci volebné platformy, ktoré strany predložili, často ponúkajú zásadne odlišné spôsoby riešenia úloh a problémov, ktorým krajina čelí, zdieľajú spoločný postoj k hlavnej otázke. Veria, že len ďalší pokrok na ceste k posilneniu demokracie a právneho štátu môže zabezpečiť trvalo udržateľný hospodársky rozvoj krajiny a zvýšiť úroveň blahobytu kazachstančanov. Rozdiely medzi stranami sú v prístupoch k tomu, ako a ako rýchlo sa pohybovať po tejto ceste.

Podobne neexistujú žiadne rozdiely v platformách strán ani v zásadných otázkach zahraničnej politiky. To odráža pochopenie skutočnosti, že neexistuje nijaká rozumná alternatíva k viacvektorovej zahraničnej politike, dokázanej prvými tromi desaťročiami nezávislosti, ktorá predpokladá rovnako tesné, vyvážené a vzájomne prospešné vzťahy medzi Kazachstanom nachádzajúcim sa v centre Eurázie, a to ako s jeho najbližšími susedmi, vrátane s Ruskom, Čínou a štátmi strednej Ázie, tak s ďalšími partnermi, vrátane Slovenska a ostatnými krajinami Európskej únie.

Ako vo vnútornej aj zahraničnej politike práve takéto pozície zastáva hlava štátu – prezident K.-Ž. Tokajev. A preto bez ohľadu na výsledky volieb môžeme konštatovať, že priebeh rozsiahlych reforiem potrebných na prekonanie súčasných ťažkostí, ktorým naša krajina čelí, najmä počas roku pandémie, bude naďalej dostávať podporu najvyššieho zákonodarného orgánu a vlády vytvorenej po voľbách. To znamená, že po voľbách, ktoré má naša krajina v úmysle usporiadať v súlade s najvyššími demokratickými normami za účasti takmer 400 pozorovateľov z mnohých štátov a medzinárodných organizácií vrátane Úradu OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva, sa bude Kazachstan naďalej s istotou posúvať vpred cestou demokracie a konštruktívneho zapojenia na svetovej scéne.

Roman Vassilenko, veľvyslanec Kazašskej republiky v Slovenskej republike

(písané pre www.noveslovo.sk a www.financnenoviny.com)