Základom predsuku je nie spoľahlivé poznanie
Predsudok je úsudok alebo názor, ktorý nie je založený na spoľahlivom poznaní, ale na obyčajnej mienke či predpoklade. Obvykle vychádza zo stereotypov, neoprávneného zovšeobecnenia alebo zjednodušenia skúsenosti.
Predsudky ako rýchla orientácia vo svete patria na druhej strane k základným pilierom ľudského prístupu k svetu a vo forme indukcie sú aj základom modernej vedy.
Sú však náchylné na skresľovanie skutočnosti. Z hľadiska postojov, ktoré z predsudkov vychádzajú, môžeme niektoré predsudky považovať za pozitívne, iné za negatívne, ústiace v netolerancii a prípadne aj diskrimináciu. Ako o negatívnych uvažujeme najmä o predsudkoch voči určitým osobám, skupinám a kultúrnym a spoločenským inštitúciám.
Opis
Gordon Allport vo svojej monografii spomína tri fázy premeny významov slova „predsudok“ (prejudicium):
v staroveku znamenalo precedens, teda úsudok, ktorý sa opieral o predchádzajúce rozhodnutia a skúsenosti
neskôr v angličtine dostalo význam úsudku predčasného, unáhleného, ktorý si človek vytvorí skôr, než náležite preskúma a zváži fakty
nakoniec získal emocionálny nádych priazne alebo nepriazne, ktoré predčasný a nepodložený úsudok sprevádzajú
Slovenské slovo pred-sudok, podobne ako latinské prae-judicium a nemecké Vor-urteil, vyjadruje, že predsudky typicky vznikajú „vopred“, skôr ako človek získal s danou osobou, skupinou alebo témou vlastnú skúsenosť či vedomosti.
Podľa Ottovho slovníka náučného sa predsudok vyznačuje jednak nedostatkom súdnosti, jednak tým, že na ňom človek trvá. Vzniká tým, že človek k rôznym skutočnostiam a témam potrebuje zaujímať nejaký postoj, a to často rýchlo. Preberá teda mienku iných, usudzuje podľa prvého dojmu alebo nejakú čiastkovú skúsenosť neoprávnene zovšeobecňuje. Je však príznakom myšlienkovej pohodlnosti, pokiaľ toto predbežné stanovisko nepodrobí kritike, prípadne neopraví.[1]
Hodnotenie
Odmietavé hodnotenie „iba mienky“ (grécky doxa) možno nájsť už u Platóna a ďalších starovekých filozofov. Deklarácia boja proti všetkým predsudkom je charakteristická pre racionalizmus (Francis Bacon, René Descartes) a najmä pre osvietenstvo. Novšie filozofie i spoločenské vedy naproti tomu uznávajú praktickú nevyhnutnosť predbežných mienok a predporozumení (Vorverständnis, Hans-Georg Gadamer), bez ktorých sa človek v bežnom živote nezaobíde. Častým predmetom kritiky však sú masové a kolektívne predsudky voči ľuďom na základe ich identity (pohlavie, rodové identity, sexuálna orientácia, etnicity, veku atď.)
Gordon Allport vo svojej monografii rozoberá funkcie predsudkov v preferenčnom myslení, kategorizácii, sociálnych procesoch (separácia skupín ľudí a formovanie vlastných skupín) a vo vzťahu k osobným hodnotám. V otázke vzniku predsudkov spomína napríklad funkčný význam konformizácie.
Slávny britský herec Sir Peter Ustinov založil roku 2003 Ústav pre výskum predsudkov so sídlom vo Viedni.
(Gordon W. Allport: O povaze předsudků, Prostor, Praha, 2004. Z originálu The Nature of Prejudice, Perseus Books Publishing, 1979)
