Kuba ku kapitalizmu s vedúcou úlohou strany
Občania Kuby hlasovali za to, aby v krajine boli prezident a predseda vlády a v základnom zákone krajiny ustanovenia o voľnom trhu a súkromnom vlastníctve.
Podľa výsledkov hlasovania obyvatelia Kuby schválili prijatie nového základného zákona krajiny. Za nové znenie ústavy hlasovalo 6,81 milióna ľudí, ide o 73,3% voličov. Proti bolo 7,6%, teda okolo 700 tisíc ľudí.
Na hlasovaní sa zúčastnilo 7,8 milióna ľudí alebo 84,4% voličov.
Súčasná novela ústavy je najrozsiahlejšou revíziou základného zákona Kuby takmer za 40 rokov existencie, hoci boli už malé zmeny. Takže v roku 2002 sa v treťom článku, ktorý bola novelizovaná ústava z roku 1976, sa objavil odsek, v ktorom sa uvádza, že Kuba “nikdy nevráti do kapitalizmu” a zostane socialistickou krajinou.
Rozvoj súčasnej reformy sa začal v roku 2013 a zrýchlil sa s príchodom Miguela Diaz-Canela k moci. V apríli minulého roka nahradil Raúla Castra na posate predsedu Štátnej rady a premiéra. V júli bol schválený parlamentom projekt ústavy, po ktorom začali verejné konzultácie. Bolo približne 112 tisíc vypočutí. Po nich sa študovali všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Skúmala ich ústavná komisia vedená prvým tajomníkom Ústredného výboru Komunistickej strany Raúlom Castrom. Avšak, ako poznamenáva denník Miami Herald, konečný dokument je takmer rovnaký ako pôvodná verzia.
Na referende sa zúčastnilo najmanej 97% zo 6,77 miliónov oprávnených voličov. Hlasovalo sa o jedinej otázke: “Súhlasíte s novou ústavou republiky?” Na schválenie referenda je potrebná nadpolovičné množstvo voličov.
Prijatím novej ústavy sa zmení systém riadenia krajiny. Budú zriadené funkcie prezidenta a predsedu vlády. Teraz sú formálne kombinované a hlavou štátu je predseda Štátnej rady a Rady ministrov. Funkčné obdobie prezidenta bude obmedzené na dva päťročné obdobia. Voliť ho budú poslanci národného zhromaždenia, parlament. Raul Castro zastával desať rokov riadiacu pozíciu a jeho brat Fidel – 32 rokov. Súčasný šéfa štátu tiež schvaľuje parlament.
Postup schválenie predsedu vlády z ústavy nie je ešte jasný. Takýto post v moderných dejinách Kuby už existoval. Fidel Castro ho držal od roku 1959 do roku 1976.
V politickom bloku hlavného zákona zostane odkaz na komunistickú stranu ako “hlavnú vedúcu silu spoločnosti”.
Významné zmeny sú v “ekonomických” článkoch ústavy. Bude v nej existovať doložka uznávajúca “voľný trh a nové formy vlastníctva vrátane súkromných”, ale súčasne zostane forma štátneho vlastníctva hlavných výrobných prostriedkov a plánovaná povaha hospodárstva.
V novej ústave je ustanovenie o súkromnom vlastníctve zahrnuté v časti druhov majetku, ktoré sú v krajine stanovené. V skutočnosti sa po prvýkrát konštatuje, že súkromné vlastníctvo je dôležitým, hoci doplnkovým prvkom hospodárskej činnosti krajiny. Ústava tiež uvádza, že štát zabezpečí, aby príjmy v súkromnom sektore neprekročili rozumnú hranicu a aby neboli v rozpore so zásadami sociálnej spravodlivosti. Súkromné vlastníctvo existovalo aj po revolúcii. Existovali malé súkromné podniky, napríklad malé farmy, ktoré neboli zahrnuté do družstiev.
Rozvoj súkromného podnikania bol prijatý po šiestom kongrese strany, na ktorom sa rozhodlo o znížení počtu štátnych zamestnancov o 500 tisíc ľudí, ktorí prešli do súkromného sektora. Podľa najnovších údajov je v súkromnom sektore zamestnaných asi 580 tisíc ľudí, predovšetkým v sektore služieb – v malých reštauráciách, kaderníctvach, taxi službách a sfére nájomného bývania.
Od vedenia krajiny Raulom Castrom štát za legálne považuje viac ako 200 druhov samostatnej zárobkovej činnosti. Pri pripomienkach k zmenám ústavy sa poukázalo na to, že kapitalizmus nebude obnovený, “súkromné podniky budú pôsobiť v striktne definovanom rámci” a štátne podniky si zachovajú vedúcu úlohu v hospodárstve.
Zahraničné investície boli upravené zákonom z roku 2014, ktorý bol novelizovaný v roku 2018. Nová ústava pevne definuje zahraničný kapitál ako dôležitú súčasť hospodárskeho rozvoja krajiny a poskytuje všetky potrebné záruky proti vyvlastneniu, tj odstraňuje obavy a dáva zahraničnému kapitálu väčšiu dôveru v udržanie ich investícií. Kuba potrebuje $ 2 – 2,5 miliardy ročne na to, aby sa rozvinula normálne; pričom prílev bol na úrovni 20-25% z tejto sumy.
Jedným z najdôležitejších bodov pri diskusii o reforme bol návrh definovať manželstvo ako združenie dvoch ľudí, čo by dalo dôvod na uznanie manželstva rovnakého pohlavia. V dôsledku toho sa rozhodlo zachovať existujúcu normu, že manželstvo je spojením muža a ženy. Zároveň však bol zahrnutý aj zákaz diskriminácie na základe pohlavia, na ktorom naliehala komunita LGBT. Jedným z hlavných obhajcov práv menšín na Kube je Mariela Castro, dcéra Raula.