Zakladateľom charizmatického hnutia je Bennett

Zrod charizmatického hnutia sa datuje 3. apríla 1960. V tento deň biskupský kňaz Dennis Bennett namiesto kázania povedal svojmu zhromaždeniu o svojej skúsenosti s „krstom Duchom Svätým“.

Dennis Bennett, už dávno predtým, v roku 1959, bol svedkom toho, ako niektorí členovia jeho zboru prijali „krst Duchom svätým “a začal„ hovoriť v jazykoch “; neskôr aj on začal vášnivo túžiť po väčšej Božej blízkosti a nakoniec dovolil päťdesiatnikom, aby položili ruky na seba, a hovoril„ v iných jazykoch “. Toto oznámenie spôsobilo zmätok v komunite, čo viedlo k Bennettovmu odstráneniu. Vďaka tlači a televízii bol prípad medializovaný a Dennis Bennett bol čoskoro zaplavený listami a pozvánkami. Vďaka jeho aktívnej lektorskej a kazateľskej práci sa charizmatické hnutie začalo rýchlo rozširovať a Bennett bol uznávaný ako jeho otec.

Pojem „charizmatický“ zaviedol americký luteránsky kňaz Harald Bredesen v roku 1962 na opis toho, čo sa deje v protestantských denomináciách.

Ďalšie šírenie charizmatického hnutia:

1961 Luteránsky pastor Larry Christenson prežíva vo svojej kongregácii v San Pedre chvíľu charizmy.
1962 – Podobnú charizmatickú skúsenosť zažil anglikán Michael Harper z Londýna a založil komunitu Fountain of Faith, ktorá hrala významnú úlohu pri šírení charizmatického hnutia v Anglicku. V roku 1964 prijal David de Plessis pozvanie Vatikánu na účasť na Druhom vatikánskom koncile.

1965 – V Nemecku sa konalo ekumenické stretnutie o charizmatickej budove kostola.
1966 – Charizmatické hnutie vzniklo aj medzi katolíckou cirkvou v skupine katolíckych študentov z Dukvenskej univerzity.
1967 – charizmatické hnutie bolo prenesené na Katolícku univerzitu Notre Dame v Southbande v štáte Indiana a odtiaľ sa hnutie rýchlo rozšírilo do všetkých štátov a Kanady.
1969 – uskutočnilo sa prvé stretnutie členov hnutia charizmatickej obnovy v katolíckej cirkvi a v roku 1970 sa uskutočnilo druhé stretnutie, v roku 1971 – tretie stretnutie.
1974 – v Jeruzaleme sa konala medzinárodná konferencia na tému Ducha Svätého. Účastníkmi boli predovšetkým členovia letničných cirkví a charizmatických cirkevných skupín.
1973 – konal sa prvý medzinárodný kongres katolícko-charizmatického hnutia, 1975 – druhý medzinárodný kongres, 1978 – tretí medzinárodný kongres.
1981 – Na Berlínskom olympijskom štadióne sa konali udalosti s názvom Olympia 81. Inicioval ju F. Spitzer, ktorý dostal víziu o štadióne preplnenom ľuďmi.
Okolo roku 1980 sa ukázalo, že charizmatické hnutie, ak to vezmeme v globálnom meradle, už zanechalo kulmináciu svojho rozvoja. Pokračovaním charizmatického hnutia bolo hnutie, ktoré sa začalo nazývať „Tretia vlna Ducha Svätého“ („Prvá vlna Ducha Svätého“ sa považuje za letničné hnutie, „Druhá vlna Ducha Svätého“ – charizmatické hnutie), aj keď nie každý sa hlási k tomuto uhlu pohľadu a považuje „Tretia vlna“ za ďalšiu fázu formovania charizmatického hnutia, ktoré sa už stalo bezkonfesijným .

Dnes sa najväčšie charizmatické komunity v Európe nachádzajú vo Švédsku, Nórsku, Fínsku a Taliansku. V Latinskej Amerike má Brazília päť charizmatických denominácií, z ktorých každá má viac ako 2 milióny členov, a v Mexiku je 5 miliónov SVETLA SVETA najväčšou hispánskou spoločnosťou na svete. V Afrike charizmatické hnutie najviac prevláda v subsaharskej Afrike, v takzvanej tropickej Afrike. Charizmatické hnutie je rozšírené aj v Spojených štátoch.