Za peníze v Praze dům: “zavádzajúce publikácie”
Britský denník The Guardian a nemecký vysielateľ Norddeutscher Rundfunk spoločne skúmali činnosť vedeckých vydavateľov, ktorí sú pripravení zverejniť akýkoľvek článok, ak autor zaplatí.
Viac ako 175 000 vedeckých prác publikovali “predátorské časopisy” piatich vydavateľov, vrátane indického vydavateľskej skupiny Omics a tureckého vydavateľa Waset (World Academy of Science, Engineering and Technology – Waset). Podľa spoločného prieskumu denníka The Guardian a nemeckej vysielacej spoločnosti Norddeutscher Rundfunk, vydavatelia nedodržiavajú recenzovanie článkov a často nemajú redakčné rady. Namiesto toho sú pripravení zverejniť všetky zaslané rukopisy – ak autor zaplatil redakčný poplatok.
Predátorský časopis je pseudovedecký časopis, resp. vydavateľ, uverejňujúci “vedecké” články výlučne s cieľom finančného zisku. Využívajú zvyčajne model tzv. zlatého otvoreného prístupu (open access), pričom vyžadujú od autorov poplatky za publikovanie, avšak bez toho, aby prebehli normálne redakčné a publikačné postupy charakteristické pre legitímne vedecké časopisy. Články zvyčajne neprechádzajú žiadnym alebo iba formálnym recenzným konaním. Idea „predátorstva“ je založená aj na tom, že vedcov zvyčajne časopis oklame serióznym výzorom a formálnym vzhľadom. Tieto časopisy sa označujú aj pojmami dravé, alebo odpadkové. Pseudoveda alebo paveda je názov pre nepravú, falošnú vedu; teda tvrdenia, znalosti alebo prax, ktoré sú prezentované ako vedecké, ale nedodržiavajú overiteľnú vedeckú, nemajú dôkazy a nie je možné ich spoľahlivo testovať.
Open Access alebo otvorený prístup je model uverejňovania výsledkov vedeckého výskumu, ktorý zaisťuje okamžitý a bezplatný prístup k výsledkom vedy a výskumu na Internete, čo je v podstate bezplatný online prístup, pričom nie je obmedzený väčšinou zložitých licenčných politík a obmedzení autorských práv. Open access sa môže uplatňovať na všetky formy vedeckých výstupov vrátane recenzovaných a nerecenzovaných článkov vo vedeckých časopisoch, konferenčných príspevkov a abstraktov, záver, kapitol v knihách, monografií atď. Napriek tomu, že články nie sú nevyhnutne vytvárané zadarmo, sú však poskytované zadarmo a platené služby nie sú bariérou šírenia poznatkov
Kvôli preukázaniu tohto predpokladu, výskumníčka Svea Eckert urobila experiment. Vyhotovila článkom pomocou parodickým programom na stránke SCIgen. Stránka automatického programu je tu. Ten automaticky generuje hlúpe vedecké články z oblasti informačných technológií. Článok prijali na konferenciu tureckého vydavateľa Waset. Ako poukázal The Guardian, za posledných päť rokov viac ako 5000 vedcov z britských univerzít publikovali svoju prácu v časopisoch a vydavateľmi Omics a Waset. Podľa The Guardian sa mnohí vedci stretávajú s trikami a podvodmi “predátorských časopisov”, ktorí agresívne hľadajú nových zákazníkov. To sa stalo s Chrisom Sumnerom, ktorý sa tiež zúčastnil prieskumu Norddeutscher Rundfunk.
“Po prvýkrát som sa dozvedel o existencii predátorských časopisov predátorov a stal sa ich obeťou,” cituje Summer The Guardian. – Nemôžem povedať, že všetky články publikované v týchto vydavateľov, nezmysel, ale všeobecne prax “dravých časopisov” uvádza vedci zavádzajúce a otvára dvere pre ľudí, ktorí chcú publikovať non-vedeckých článkov “. Je zaujímavé, že niektorí vedci sa domnievajú, že otvorený charakter týchto vydavateľov má právo na existenciu. Ako poznamenal The Guardian, americká federálna obchodná komisia USA v máji začala konanie proti americkej dcérskej spoločnosti Omics a obvinila ich z “zavádzajúcej publikačnej praxe”. V skutočnosti však nie všetky časopisy Omics sú “časopisy predátorov”. V niektorých je redakčná rada a celý postup preskúmania, píše The Guardian.
