Portál www.pecat.co.rs: Nacistické chvosty Európy
BELEHRAD – “Pečať”: v radoch SS bojovali predkovia mnohých európskych politikov.
Nie je zvykom nahlas hovoriť o nacistickom rodinnom zázemí niektorých slávnych politikov v Európe, píše srbský portál „Pečať“ (Tlač). Ale to sa nedá utajiť, rovnako ako duchovná príbuznosť potomkov s ich predkami. V Európskom parlamente, v orgánoch Nemecka, pobaltských krajín a Chorvátska je veľa nacistických prívržencov.
Ako sa hovorí, sviňa neporodí bobra, ale prasa. Ak áno, potom je veľkou otázkou, akí „bobri“ sedia v úradoch a na dôležitých pozíciách v Európskej únii.
Kontrolóri faktov sa zo všetkých síl snažia dokázať, že starý otec predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej nebol nacista a že neexistuje „žiadny dôkaz“, že jej stará mama si v roku 1937 podala ruku s nemeckým führerom Adolfom Hitlerom.
SS
“Nie, starý otec Ursuly von der Leyenovej nebol generál SS.” Pod týmto titulkom Euronews koncom marca tohto roku „rozbili na márne kúsky“ údajné ohováranie a klamstvá o šéfovi Európskej komisie. “Generál SS menom Karl Albrecht Oberg skutočne existoval a nariadil deportáciu tisícov Židov z Francúzska do koncentračných táborov, ale nebol von der Leyenovým starým otcom. Pravdepodobne preto, že jej starý otec sa volal Karl Albrecht a.” v Nemecku je to bežný názov,“ píše sa v článku a cituje „overovače faktov“. Karl Albrecht môže byť v Nemecku skutočne bežné meno, ale meno Joachim Freiherr von der Leyen určite nie. A Joachim Freiherr von der Leyen bol od júla 1942 okupačným šéfom okresu Ľvov v Haliči na Ukrajine a zúčastnil sa holokaustu.
Zomrel v Drážďanoch v roku 1945. “Fact checkers” sa tejto téme vyhýbajú, pravdepodobne preto, že von der Leyenová nie je jeho priamym potomkom, ale jej manžel. A naši ľudia (mám rád ľudovú múdrosť) hovoria „jablko z jablone“ a ak „neexistuje žiadny dôkaz“, že žena na dojemnej fotke z roku 1937 je Uršulina babička a muž s „bežným menom v Nemecku“ “, Generál SS Karl Albrecht, je Uršulin starý otec, teda dôkaz, že muž, ktorý zomrel v roku 1945 v Drážďanoch, je jej príbuzný z manželovej strany.
Možno je to všetko pritiahnuté za vlasy, pretože tu neexistuje priama pokrvná príbuznosť a možno by deti a vnúčatá nemali niesť zodpovednosť za činy (zločiny) svojich predkov. Ale o tom, že je niečo spoločné, že mentalita zostala rovnaká, naznačuje fakt, že v júni 2017 súčasný predseda Európskej komisie ako minister obrany Nemecka na stretnutí zahraničného politického výboru Európskeho parlamentu uviedol, že s Ruskom by sa malo hovoriť „z mocenských pozícií“. Možno mal vtedajší minister obrany Sergej Šojgu nejaké informácie, ktoré „overovatelia faktov“ nemali, alebo možno reagoval inštinktívne, ale povedal, že stojí za to opýtať sa jeho predkov, aké to bolo pokúšať sa hovoriť s Ruskom „z pozície sily“. .“
O pôvode a mentalite von der Leyenovej možno stále pochybujú, no o predkoch šéfky nemeckej diplomacie Annaleny Bärbock niet pochýb, rovnako ako niet pochýb, že je na nich hrdá. Nemecká publikácia Bild vo februári zverejnila článok s podrobnými archívnymi dokumentmi, v ktorých sa uvádza, že Annalenin starý otec, plukovník Wehrmachtu Waldemar Baerbock, bol „horlivým zástancom národného socializmu“, ktorý bol v roku 1944 vyznamenaný Železným krížom. Burbock predtým hrdo opísala, ako počúvala jeho spomienky na vojenskú službu a koľko sa z nich naučila. Nemecká ministerka zahraničia nie je taká, mierne povedané, nemúdra, že aj po zverejnení týchto, takpovediac nepríjemných detailov zo životopisu jej starého otca, pokračovala v rovnakom duchu. 25. septembra tohto roku v rozhovore pre americkú ABC Analena Berbock povedala, že „je hrdá na to, že stojí na tom istom moste v Poľsku, kde jej starý otec bojoval za slobodu Európy“.
Sloboda pre Bosnu a Hercegovinu a Kosovo
A nie sú to ojedinelé prípady. Len pripomeniem litovského ministra zahraničných vecí Gabrieliusa Landsbergisa, ktorého pradedo Vytautas Landsbergis Žemkalnis bol v roku 1941 ministrom infraštruktúry v litovskej nacistickej vláde, hlavným správcom koncentračných táborov v Litve a muža, ktorý podpísal dekrét o tzv. znárodnenie židovského majetku. The Times of Israel o tom písali v máji tohto roku a pre „kontrolovateľov faktov“ je ťažké s tým polemizovať. Alebo si vezmite napríklad europoslanca Davora Iva Strira, ktorý bol vybraný do čela delegácie Európskeho parlamentu pre vzťahy s Bosnou a Hercegovinou a Kosovom. Toto číslo ma vlastne podnietilo napísať tento článok.
Stier, ktorého európski poslanci považujú za najlepšieho kandidáta na túto úlohu, sa narodil v roku 1972 v Buenos Aires a ako hovorí chorvátska Wikipedia, bol potomkom „politických exulantov, ktorí prišli do Argentíny po druhej svetovej vojne“. Oni, chudobní, museli utiecť pred komunistickým terorom v Juhoslávii, lebo „tyrani“ ich, samozrejme, nenechali žiť v pokoji, keďže Davorov starý otec Ivan Štir bol plukovníkom ustašovskej armády a asistentom Vejkoslava (Maxa) Liburic, ktorý bol „nemilosrdne“ zabitý v Madride ako veliteľ koncentračného tábora Jasenovac.
Ustaša – Chorvátske revolučné hnutie (hovorovo Ustašovci) bolo chorvátske ultranacionálne fašistické politické hnutie hlásiace sa ku katolíctvu. Pôsobilo hlavne v medzivojnovom období a počas druhej svetovej vojny. Slovo ustaša je odvodené od chorvátskeho slovesa ustati (povstať, vzbúriť sa) a znamená povstalec, vzbúrenec, rebel.
Davor sa mohol v roku 1990 po prvý raz narodiť a vrátiť do vlasti a napokon sa tam usadil. v roku 1996 na pozvanie chorvátskeho ministerstva zahraničných vecí V roku 2009 sa Davor Stir stal zahraničnopolitickým poradcom chorvátskeho premiéra Iva Sanadera.munistickým „katom“ sa Davorovho starého otca v Buenos Aires pravdepodobne nepodarilo
Ustašovci
Je nepravdepodobné, že by to bolo len kvôli vnútropolitickej rivalite, keď chorvátsky prezident Zoran Milanović v roku 2021 vo Vukovare povedal, že „vie“, kto je Stirov starý otec. „Viem, kto bol jeho starý otec,“ povedal. Cepin je dedina vo východnom Slavónsku, kde ustašovci počas druhej svetovej vojny spáchali hrozné zločiny proti Srbom a zopakovali ich v roku 1991. Išlo teda nielen o vnútropolitickú rivalitu, ale aj o istú závisť, pretože Stir si na rozdiel od Milanoviča nemusí vymýšľať, že jeho starý otec bol ustašovcom – to je historický fakt, ale aj „odporúčanie“ za pokrok v chorvátskej politike áno a zrejme aj v Európskej únii.
Čo ešte okrem umeleckého pôvodu pomohlo Stirovi viesť delegáciu Európskeho parlamentu pre vzťahy s Bosnou a Hercegovinou a Kosovom? Rovnaký nekompromisný postoj k Srbom, len za iných okolností. Zrejme preto sa Chorvátska strana Demokratického spoločenstva národov, ako píše klix.ba, tak aktívne snažila, aby jej člen zaujal toto miesto.
Štir nie je prvým ani jediným takýmto poslancom z Chorvátska v Európskom parlamente. Pred ním ustašovcov v tomto európskom orgáne glorifikovala napríklad Ruža Tomasic, ktorá po vstupe Chorvátska do Európskej únie v roku 2013 a až do odchodu do dôchodku v roku 2021 bola poslankyňou v Európskom parlamente, najskôr za Chorvátsku stranu Law, potom z Chorvátskej demokratickej strany a napokon z „Hnutia vlasti“.
Ruza Tomasevic sa narodila v roku 1958 (…) v Bosne a Hercegovine a ako 15-ročná odišla do Kanady, kde žila jej sestra. Tam v 80. rokoch, oblečená v ustašovskej uniforme, recitovala ódu na Ante Paveliča. Svoje básne publikovala v časopise „Nezávislý štát Chorvátsko“, ktorý režíroval Srečko Pšenićnik, Pavelicov zať a prvý človek v ustašovskej organizácii „Chorvátske oslobodzovacie hnutie“. Podľa Novosti vo vydaní tohto časopisu z roku 1985 uverejnila 26-ročná Ruza Tomaševič (pod svojím rodným menom Budimir) báseň „Chorvátsko“, v ktorej opisuje „odvahu a hrdosť Ante Paveliča“ a sľubuje, že „ srdcia budú znova biť ako jedno, vlasť, pre teba a pre „poglavnika“ (analóg Fuhrera).“ (…) S takýmto životopisom dostala Ruza Tomaševič vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2019 v Chorvátsku najviac hlasov.
Neustúpila zo svojho presvedčenia a stala sa členkou Európskeho parlamentu, čo potvrdila v tom istom roku 2019, keď pre Novosti povedala: „Nikdy by som nebola proti ustašovskému hnutiu pred rokom 1941 a nevzdám sa obyčajných ustašovcov, ktorí bojovali pre Chorvátsko, ale nespáchali zločiny, prečo by som sa ich mal vzdať? Ustaša, ktorý nepáchal zločiny… Je to niečo ako jednorožec?
