Nikolaj Platoškin iným spôsobom interpretuje udalosti spojené s Pražskou jarou v roku 1968

MOSKVA / BRATISLAVA –  Ruský diplomat, prekladateľ, historik a politológ Nikolaj Platoškin iným spôsobom interpretuje Pražskú jar v Československu v roku 1968.

Jeho interpretácia sa odlišuje od radikálnej interpretácie sovietskeho vedenia, ale aj od interpretácie udalostí. Zverejnil ju v monografii Goriačije sraženia cholodnoj vojny s podtitulom neizvestnyje stranitsy, slovensky Horúce bitky studenej vojny. Vyšla vo vydavateľstve Knižnij mir, alebo slovensky Svet kníh.

Ako napísal Nikolaj Platoškin súčasné interpretácie udalostí v roku 1968 sú založené na nasledovnej téze: proces ekonomických a politických reforiem v Československu, ktoré sa začali zo zvolenia Alexandra Dubčeka do funkcie prvého tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Československa  (KSČ) v januári 1968 bol zastavený vpádom vojsk Organizácie varšavskej zmluvy 20-21. augusta 1968. Sympatie “slobodného sveta” a predovšetkým USA, boli na strane československých reformátorov. Nikolaj Platoškin poznamenáva, že všetko bolo úplne naopak.

Ako píše autor koncom päťdesiatych rokov, nástupom Antonína Novotného boli rehabilitované obete represií zo začiatku päťdesiatych rokov. Bola oslabená cenzúra.

Podľa autora základnou udalosťou tohto obdobia bolo to, že v roku 1965 sa v Českoslovenku prijali ekonomické reformy v duchu sovietskych reforiem Alexeja Kosigyna (1904-1980). Ich podstatou bolo oslabenie centrálneho plánovania.

Autor tvrdí, že v roku 1967 sa zintenzívnil vnútrostranícky boj. Antonín Novotný nebol zástancom federalizácie Československa a kritizoval “slovenských nacionalistov”  v KSČ. Atonína Novotného podľa Nikolaja Platiškina chceli odstrániť aj stalinisti, ale aj reformátori. Príčinou odstránenia Antonína Novotného bolo podľa Nikolaja Platoškina bolo to, že bol zástancom Nikolaja Ko 2sigyna, hlavného súpera Leonida Brežneva, ktorý vo funkcii prvého tajomníka Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (KSSZ) Nikitu Chrušova.

Autor tvrdí, že veľvyslanectvo v USA  v Prahe 2. decembra 1967 oznámilo do Washingtonu oznámilo, že ekonomické reformy nepriniesli výsledky, ale ekonomické ukazovatele Československa sú priaznivé. Leonid Brežnev navštívil Prahu 8. decembra 1967.  Hoci Kremeľ nechcel zasahovať do vnútorných záležitostí Československa, ale urobil to.

Americká rozviedka ministerstva zahraničných vecí charakterizovala Alexandra Dubčeka ako “aparátčika” a Jozefa Lenárta ako “reformátora.” Aparátčik Alexander Dubček odstránil Jozefa Lenárta z funkcií.

Alexander Platoškin tvrdí: Vo februári 1968 sa ministerstvo zahraničných vecí USA stotožnilo s názorom s odporúčaniami veľvyslanectva USA v Prahe zatiaľ neprejavovať “otvorenosť” a priazeň vo vzťahu k “režimu Alexandra Dubčeka”, pretože režim sám o sebe predstavuje nestabilnú koalíciu pravicových a ľavicových síl.

Autor hovorí aj o tom, že USA počas oslobodenia Československa zabavili zlaté rezervy Československa. Tie sa stali predmetom diskusií USA a Československa v šesťdesiatych rokoch. USA chceli 10-11 mil. USD ako kompenzáciu za znárodnenie. Neskôr sa suma zväčšila štvornásobne.

Československo malo problémy s USA, aby mohlo získať status najlepšieho zaobchádzania v zahraničnom obchode. Dôvodom bolo to, že Československo poskytovalo zbrane Vietnamskej socialistickej republike. Tá bola vo vojenskom konflikte s USA.

V USA boli pri moci dve skupiny politikov – “holuby” a “jastraby”. Ako píše Nikolaj Platoškin, pre holubov bolo najdôležitejšie oslabenie napätia a pre jastrabov bolo významné oslabenie ZSSR. Chceli, aby Sovietsky zväz bol oslabený tým, že Československo vystúpi z Organizácie varšavskej zmluvy. Jastraby nahováralo Nemeckú spolkovú republiku /NSR), aby zasiahla do udalostí v Československu. NSR to odmietla.

Hlavným zdrojom informácií o Československu pre CIA bol generál Ján Šejna , do angličtiny niekedy prepisovaný ako Sejna , ( 12. mája 1927 v Radhosticiach – 23. augusta 1997 v New Yorku ) bol československý politik a generál , pôsobiaci v komunistickom Československu . Na začiatku „ pražskej jari “ v roku 1968 stratil svoj vplyv a pred zatknutím pre hospodársku kriminalitu utiekol do USA , kde pracoval pre CIA . Nikolaj Platoškin tvrdí, že pre CIA poskytoval neoverené informácie.

Podľa autora Ján Šejna hral svoju hru, ktorej cieľom bola diskreditácia Alexandra Dubčkeka. Dňa 24. júla CIA konštatovalo, že kríza v Československu sa skončila, pretože podľa Jána Šejnu Československo kapituluje pred Sovietskym zväzom a prestane s reformami. V CIA si mysleli, že ak liberáli a vedenie KSČ tvrdia, že nevystúpia v Organizácie Varšavskej zmluvy, tak klamú. A to bude dôvodom bleskovej vojenskej intervencie.

USA chceli, aby sa “československý problém” posudzoval na pôde OSN. Nechceli, aby problém nastolili USA, ale mienili, že diskusiu iniciuje samotné Československo, alebo Rumunsko, či Juhoslávia. Dôvoodom diskusie na pôde OSN mola byť otázka, prečo sovietska armáda neopúšťa územie Československa po skončení vojenského cvičenia Šumava. CIA zistilo, že lídri Poľska a NDR tlačia na sovietske vedie, ktoré podľa nich nedostatočne kontroluje situáciu v Československu. Generál Ján Šejna v memorande pre CIA tvrdil, že politické vedenie Sovietskeho zväzu uprednostní politické páky vplyvu.

Nikolaj Platoškin opisuje rokovania sovietskeho a Československého vedenia v Čiernej nad Tisou. Hovorí o tom, že Alexander Dubček sľúbil Leonidovi Brežnevovi odstránenie najväčších antisovietskych verejných činiteľov. Leonid Brežnev sľúbil Alexandrivi Dučekovi, že v sovietskej tlači prestanú kritizovať Československo.

Čo píše o plánoch USA  Nikolaj Platoškin? Opisuje úlohu Eugene Victora Rostowa (25. augusta 1913 – 25. novembra 2002).  V 70. rokoch 20. storočia bol Rostow vodcom hnutia proti uvoľneniu napätia zo Sovietskym zväzom . Navrhoval, aby NATO vytvorilo špeciálnu skupinu, ktorá by sa venovala Československu. Písomne navrhol, že “možnú intervenciu do Československa” by mohli urobiť jedna brigáda USA, dve nemecké a dve francúzske divízie.”

Prezident USA Lyndon Baines Johnson dňa 20. augusta 1968 k sebe pozval veľvyslanca Sovietskeho zväzu v USA Anatolija Fjodoroviča Dobrynina. O vstupe vojsk Organizácie varšavskej zmluvy nehovorili. Lyndon Baines Johnson bol americký politik. Od roku 1961 bol viceprezident Spojených štátov. Po atentáte na prezidenta Kennedyho 22. novembra 1963 sa v rovnaký deň stal prezidentom. Po prezidentských voľbách v 1964 bol 36. prezident Spojených štátov.

Nikolaj Platoškin prichádza k nasledovným záverom:

1. Američania boli opatrí vo vzťahu k hodnoteniu “režimu Dubčeka”, mienili, že je to rôznorodá koalícia rôznych politický síl a prechodným javom.
2. “Pražskú jar” nepodporovali robotníci, ani obyvatelia Slovenska.
3. USA uvažovali o intervencii do Československa silami niekoľkých divízií NATO.
4. Politiku Sovietskeho zväzu vo vzťahu v Československu USA považovali za opatrnú a rozumnú. Kompromisy dosiahnuté v Čiernej nad Tisou považovali za “múdre rozhodnutie”.
5. Vstup vojsk Organizácie Varšavskej zmluvy USA hodnotili, prinajmenej v CIA, ako reakciu na to, že Alexander Dubček odmietol splniť dohody dosiahnuté v Čiernej nad Tisou.

Redakcia Finančných novín nie je stotožnená s interpretáciou Nikolaja Platoškina, ktorú zverejnil v monografii Goriačije sraženia cholodnoj vojny s podtitulom neizvestnyje stranitsy, slovensky Horúce bitky studenej vojny. Nikolaj Platoškin poôsobil ako pedagóg a vedúci katedry medzinárodných vzťahov. Bol za kritiku politického systém v Ruskej federácii na päť rokov odňatia slobody. Amnesty International uznala 15. júna 2020 ruského politika Nikolaja Platoškina za väzňa svedomia