Vzburu vojakov v Kragujevaci krvavo potlačili
Pred sto rokmi bola v srbskom meste Kragujevac vzbura slovenských vojakov, ktorí slúžili v rakúsko-uhorskej armáde. Bola to najväčšia akcia odporu proti Rakúsko-Uhorsku v priebehu I. Svetovej vojny. Avšak svedectvo zapísané v Národnom kalendári na rok 1925, ktorý vydal Kníhtlačiareň ú. s. v Petrovci o tom, ako boli trenčianski Slováci počas Veľkej vojny umučení, prezrádza, aké bolo silné puto medzi Slovákmi a Srbmi. Denník Hlas ľudu prináša citát z dobového článku.
Článok je o to vzácnejší, lebo dokumentuje celý dej: „Ešte nám je v živej pamäti, že ku koncu rozpadu vojska centrálnych mocností ako každý bežal od vojenskej uniformy. V tomto vynikali najmä vojaci slavianskeho pôvodu, ktorí nemali začo bojovať, ba hanení a kopaní od svojich spupných nepriateľov: Maďarov a Nemcov – ešte aj na bojišti, sami pripravovali rozklad. V takomto čase odvliekli aj našich Trenčanov na bojište, aby vlastnou slavianskou krvou skropili srbskú zem. Prišlo sa do Kragujevca. Trenčania dlhotrvajúcim válčením unavení, vyhladovení, otrhaní našli v Srbsku nie nepriateľa, ale brata, ktorý ich nachoval, zaodial a poprial im oddychu. A Kragujevčania tiež vedeli, komu to všetko dávajú. Z tohoto vyvinulo sa priateľstvo medzi Slovákmi a Srbmi, ktoré bolo krvou spečatené. Trenčania umienili si pomôcť svojim hostiteľom, a to v každom ohľade a za každú cenu. Solúnsky front blížil sa k severu. Tiskali ho Srbi za pomoci vojska Veľkej Dohody. Trenčania sa pozhovárali, že akonáhle budú mať strieľať na Srbov, obrátia front a pridajú sa k týmto. Príležitosť nedala dlho čakať za sebou. Zavznelo komando maďarských oficierov, treba ísť doplniť rady unavenej a znivočenej fronty, aby sa nasýtila krvožížnivá duša nepriateľa Slavianov. Pluk sa nehýbe. Maďarský poručík tasí šabľu na šikovateľa (strážmajstra) Ondreja Baláža a počal ho ňou rúbať. Baláž vytiahne revolver a poručíka zastrelí. Ostatní vojaci pochytali druhých svojich oficierov, poviazali ich a vbehnúc do mesta, oznámili svojim priateľom, čo sa stalo. Medzitým potratili sa v blízkej hore. Prišli dva regimenty honvédov a jeden regiment nemeckého vojska, spravili v hore na našich Trenčanov hájku a polapali ich. Nasledoval súd.“ Jeden z popravených napríklad tesne pred smrťou vykríkol: “Za nami idú bratia Srbi a tí nás pomstia!”
Pomník, ohradený mrežou, odhalili v roku 1924. Verejnosti ho sprístupnili kráľ Juhoslávie Aleksander I. Karađorđević a vtedajší prezident Československej republiky Dr. Tomáša G. Masaryka, Na odhalení boli rodiny padlých obetí, delegáti vlády a návštevníci zo slovenských osád Vojvodiny.
Režisér Pavol Bielik nakrútil o vzbure film s názovom 44. Je to počet zastrelených vzbúrencov. Film je neprekonateľnou klasikou v žánri protivojnových diel.
