Výňatky z veľkej tlačovej konferencie Vladimira Putina
MOSKVA – Prezident Ruskej federácie Vladimír Putin každý rok poriada takzvanú veľkú tlačovú konferenciu. Finančné noviny uverejňujú jej výňatky.
Otázka o klimatických zmenách, aký negatívny dopad môžu mať na Rusko, ako aj o Parížskych dohodách a o znižovaní emisií: “Rusko sa pripojilo k tejto dohode, v ktorej je zakotvený záväzok znížiť emisie o 25 – 30% v porovnaní s východiskovým obdobím, ktorým je rok 1990. Ak berieme do úvahy absorpčnú schopnosť našich lesov, môžeme dosiahnuť aj 60 %. Nie sme najväčším producentom emisií. Na prvých miestach sú USA a Čína, potom Európska únia, Rusko je až za nimi (6%), potom je India. Nikto nepozná príčinu globálnych zmien klímy. K podobným zmenám dochádzalo neraz aj predtým. Môže ich spôsobiť aj minimálna zmena sklonu zemskej osi. Samozrejme, že nemôžeme sedieť so založenými rukami. Musíme sa snažiť, aby sa klíma nemenila tak prudko. V našom štáte ide o závažný proces, u nás teplota rastie rýchlejšie, než v iných krajinách. Niekde, napríklad v Moskve, je teplejšie. Inde môže dôjsť k vzniku a rozširovaniu púšte. Narastá počet prírodných katakliziem. Budeme sa usilovať minimalizovať následky týchto zmien.”
Otázka o pevných cenách leteniek a o letoch na Kamčatku: “Nelietam na Kamčatku, dôvodom však nie je cena lístkov, veď ja patrím do kategórie cestujúcich s nárokom na zľavu. Jednoducho mi nevychádza čas. To však neznamená, že by som Kamčatku spustil zo zreteľa. Máme tam jednu z našich strategických základní ponorkových raketových nosičov. Čo sa týka leteniek za pevné ceny, tento program sa nezruší, pretože to tak požaduje letecká spoločnosť. Musíme jednoducho dosiahnuť rast príjmov obyvateľstva.“
Otázka o odpadovej reforme a o vyvážaní odpadu do Leningradskej oblasti: “Dalo by sa legislatívne zatlačiť na Petrohrad. Ale s ľuďmi treba viesť dialóg, vysvetľovať im, prečo, čo a kam sa vyváža. V našom štáte sa za rok vygeneruje 70 miliónov ton komunálneho odpadu. Od nuly budujeme priemysel na zhodnocovanie odpadu. Základné kroky sme už podnikli, zriadili sme operátorov pre odpadové hospodárstvo, a to aj regionálnych. Čo ešte potrebujeme? Treba priamo komunikovať s občanmi. Ľudí hnevá rast poplatkov, zjavila sa nová položka na komunálny odpad. Všetko musí byť transparentné. Ľudia musia vedieť, za čo platia. Prečo z Petrohradu vyvážajú odpad do oblasti? Môžu vyvážať aj na Sever, ale potom to bude ešte drahšie. Ďalej treba budovať viac závodov na spracovania odpadu. Treba ľuďom vysvetľovať, ako tieto závody fungujú, aký majú negatívny dopad na okolie, či je život v ich blízkosti bezpečný. V Tokiu sa takéto závody nachádzajú v intraviláne mesta, nemajú negatívny vplyv na ekológiu. Potrebná je verejná kontrola.”
Otázka o dopingu a WADA: “Je to nespravodlivé a nie je to v súlade so zdravým rozumom ani s právom. Našich športovcov trestajú už po druhý raz. Každý trest má byť individuálny. Ak je väčšina športovcov čistých, ako ich možno trestať? Je to v poriadku, ak odstavia dievčatá, ktoré v krasokorčuľovaní skáču štvorité skoky? Rozhodnutie je v rozpore aj s Olympijskou chartou. Veď voči nášmu Olympijskému výboru nevzniesli nijaké reklamácie. Nech si to riešia s konkrétnymi ľuďmi. Z našej strany robíme všetko pre to, aby bol šport čistý. Dokonca aj šéfa Ruskej dopingovej agentúry RUSADA sme menovali na základe odporúčania WADA. Rozhodnutie je podľa všetkého opäť motivované politicky.”
Otázka od ukrajinskej agentúry UNIAN o „zrušení miestnych úradov v Donbase“ a o plynovej vojne: “Prezident Porošenko trval na podpisoch vedúcich predstaviteľov neuznaných republík. Oni to urobiť nechceli. My sme ich presvedčili, aby to spravili. Ukrajina sama uznala, že taká vláda existuje. Konali sa tam voľby. Ľudia prišli a hlasovali. V Minských dohodách je uvedené, aké sú práva týchto republík. Hovorí sa tam aj o jazyku, aj o miestnej milícii. Je tam bod o odsunutí nájomných vojakov a zahraničných vojsk. A rovnako aj bod o usporiadaní volieb a všeobecnom politickom urovnaní. Keď sa to všetko urobí, bude možné zatvoriť hranice. Ale tam nie sú zahraničné vojská. Odkiaľ sa berú tanky, technika? V mnohých častiach sveta sú konflikty, a technika je aj tam. Nájomní vojaci nie sú hlavnou súčasťou ozbrojených formácií. Keď nie je ochota vyriešiť túto otázku prostredníctvom dialógu s ľuďmi, tak ju riešia pomocou tankov a letectva. Zaviedli blokádu – veď to nebolo Rusko, kto to urobil! Z pozície dialógu sa problémy dajú riešiť. Je také príslovie, že „Donbas nebeží naprázdno“, je to samozrejme chuligánsky slang, ale niekde hlboko v ľuďoch to väzí.”
“Čo sa týka plynu. Tento problém chceme vyriešiť. V uvedenej veci disponujeme rozhodnutím súdu. Budeme z toho vychádzať a budeme hľadať riešenie, ktoré bude prijateľné pre všetkých. Napriek výstavbe nových infraštruktúrnych objektov zachováme tranzit cez Ukrajinu. Pod otáznikom je množstvo a termíny. Táto prepravná trasa je výhodná, a to aj napriek tomu, že je dlhšia, než trasa po dne Baltského mora, pretože uvedená trasa je jednoducho drahšia. Myslím, že sa dohodneme, už spejeme k dohode. Nechceme vyhrocovať situáciu v energetike, chceme, aj aby Ukrajina dostávala surovinu, aj aby Európa bola spokojná.“
Otázka o Ďalekom Východe a o Sibíri: “Program Ďalekovýchodný hektár využilo veľa ľudí. Musíme v plnej miere realizovať túto iniciatívu najprv tam, a potom ju preniesť aj na iné regióny. V oblasti za Uralom budeme podporovať demografiu, mnohodetné rodiny. Možno zavedieme nový typ hypoték, ale najprv sa pozrieme, ako to prebehne na Ďalekom Východe.”
Otázka o výstavbe cestnej komunikácie z Gruzínska do Čečenska a o železničnej trati z Grozného do Krasnodaru: “Vieme o problematickom spojení s Gruzínskom, najmä v zime, ale Ministerstvo dopravy zatiaľ o praktickej realizácii takýchto plánov neuvažuje.”
Otázka o amerických sankciách a o impeachmente Trumpa: “Senát sotva pristúpi k odvolaniu prezidenta na základe vymyslených dôvodov. Ide o pokračovanie politického boja. Kongresmani nenesú zodpovednosť za realizáciu rozhodnutí o sankciách. Chápeme celkový prístup. Američania budú s nami spolupracovať tam, kde je to pre nich výhodné, a budú robiť prekážky tam, kde z toho pre nich neplynú nijaké výhody. My budeme postupovať rovnako. Chcú pomôcť Ukrajine? Tak prečo jej nedajú peniaze? Chcú vyvážať guľatinu? Čoskoro v Karpatoch zostanú len holé skaly! Predávať pôdu! Pre Ukrajincov je pôda posvätná. Preto opozícia teraz útočí na Zelenského. Lenže USA chcú, aby si Ukrajina plnila svoj rozpočet na ruský účet. Ale my máme záujem na udržiavaní vzťahov so Spojenými štátmi bez ohľadu na to, kto je pánom Bieleho domu, a bez ohľadu na zloženie Kongresu. Hlavným Hlavným cieľom našej spolupráce je globálna bezpečnosť. Dohodu o znížení počtu strategických zbraní START III sme ochotní jednoducho predĺžiť, nech zmluvu pošlú poštou a my ju podpíšeme a pošleme naspäť. Ale ak nebude START III, nič na svete nezabráni pretekom v zbrojení.”
Otázka o oslavách Dňa Víťazstva a o neúčasti Ukrajincov a Gruzíncov: “Ak niekto nepríde, to bude chyba. Bude to znamenať, že si neváži svojich občanov, tých ľudí, ktorí položili životy za slobodu svojej krajiny. Išlo o zachovanie východoslovanského etnika. Keď počujem, že Leningrad sa mal vzdať, hovorím: „Ste normálni?! V takom prípade by tu dnes nebol nikto z vás!”
Otázka o zmenách ústavy a o zmenách v politickom systéme, o politickej konkurencii: “Ústava je živý nástroj, ktorý musí odzrkadľovať vývoj spoločnosti. Ale my nepotrebujeme meniť ústavu, nepotrebujeme prijať novú ústavu. Prvý článok je nedotknuteľný. O diskusiách na túto tému viem. Napríklad o návrhoch na zmenu úlohy parlamentu. Všetko sa dá urobiť, len to potrebuje patričnú prípravu. Predchádzajúce zmeny sa týkali období. Môžeme odstrániť klauzulu „za sebou“. Niektoré politické strany sa nazdávajú, že parlament by mohol plniť aj iné úlohy. Zaregistrovaných je 54 politických strán. 12 z nich pôsobí na federálnej úrovni. Toto úplne stačí, aby bola splnená požiadavka politickej konkurencie.“
Otázka o inflácii: “Inflácia znamená rast cien. Ale my máme dobré ukazovatele. Rusko zaujíma poprednú pozíciu medzi formujúcimi sa trhmi vo finančnej a rozpočtovej sfére. Čo sa týka rezervných fondov, tak tie sa zvýšili. Fond národného blahobytu sa dokonca zdvojnásobil. Míňať? Nemíňať? 20 % je už investovaných do hospodárstva, okrem iného aj cez Vnešekonombank (Zahraničnoobchodnú banku). 8% bolo investovaných do veľkých infraštruktúrnych projektov. Rozhodli sme sa zmraziť výdavky z Fondu národného blahobytu až do tej chvíle, kým nedosiahne 7 % HDP. Momentálne jeho objem predstavuje 7,3 %, ale na účty tie peniaze prídu až v lete. Míňať teda budeme môcť až potom. Ale dôležité je aj zabezpečiť stabilitu národnej meny. Určite nebudeme rozhadzovať naľavo aj napravo, ale používať budeme.”
Otázka o usporadúvaní športových súťaží v súvislosti s rozhodnutím WADA a o budovaní infraštruktúry v regiónoch: “Odporúčali nám, aby sme ich neusporadúvali, ale nezakázali nám to. Musíme v pokoji vyčkať na všetky rozhodnutia.”
Otázka o vzťahoch s Čínou: “Na báze dôvery dosahujeme úspechy v ekonomike. Náš obchodný obrat v súčasnosti predstavuje 100 miliárd, dosiahneme aj 200 miliárd. Naša spolupráca je faktorom medzinárodnej stability. Neexistuje jednopolárny svet, to bola iba ilúzia. Multipolarita sveta je odvodená od hospodárskych vzťahov. Podiel Číny na svetovom HDP je vyšší, než podiel USA.”
Otázka o prirovnávaní sovietskeho režimu k nacizmu: “Na totalitných režimoch nie je nič dobré. Ale vyhlásenie Európskeho parlamentu je neprijateľné a nekorektné. Možno zatracovať Stalina, ale porovnávať ho s hitlerovským Nemeckom je cynizmus. Spomeňme si na Mníchovskú zradu, na politiku ústupkov Hitlerovi. Pakt Molotov – Ribbentrop, bolo to dobre alebo zle? Sovietsky zväz podpísal s Nemeckom pakt o neútočení ako posledný. Chcem o tom napísať článok.“
Iné dohody Nemecka a európskych krajín. Počas svojho vystúpenia si Putin položil otázku, či je Pakt Ribbentrop-Molotov jediným dokumentom podpísaným jednou z európskych krajín s fašistickým Nemeckom. „Ukazuje sa, že to tak vôbec nie je. Proste ich vymenujem s vaším súhlasom. Takže vyhlásenie o nepoužití sily medzi Nemeckom a Poľskom … Podpísané v roku 1934. V podstate ide o zmluvu o neútočení, „začal Putin. Ďalej uviedol anglo-nemeckú námornú dohodou z roku 1935.
„Veľká Británia umožnila Hitlerovi mať svoje vlastné vojenské námorníctvo, čo mu bolo v podstate zakázané alebo minimalizované na základe výsledkov prvej svetovej vojny. Potom anglo-nemecké vyhlásenie Chamberlaina a Hitlera, podpísané 30. septembra 1938, na ktorom sa dohodli na podnet Chamberlaina,“ povedal prezident.
Putin uviedol, že to nie je všetko. „Francúzsko-nemecká deklarácia. Deklaráciu podpísali 6. decembra 1938 v Paríži ministri zahraničných vecí Francúzska a Nemecka, Bonnet Ribbentrop. A nakoniec dohoda medzi Litovskou republikou a Nemeckou ríšou. Dohoda bola podpísaná 22. marca 1939 v Berlíne … o tom, že Klaipedský kraj sa znovu spája s Nemeckou ríšou. A zmluva o neútočení medzi Nemeckou ríšou a Lotyšskom z 7. júna 1939, „vypočítaval ruský prezident.
„Dohoda medzi ZSSR a Nemeckom tak bola posledná medzi tými, ktoré podpísali iné európske krajiny, údajne zainteresované v zachovaní mieru v Európe. Zároveň chcem zdôrazniť, že ZSSR nepodpísal tento dokument, kým neboli vyčerpané všetky možnosti, všetky návrhy ZSSR na vytvorenie jednotného bezpečnostného systému … v Európe boli zamietnuté,“ povedal.
Prezident ďalej citoval výňatky z niektorých archívnych dokumentov- Citoval slová francúzskeho predsedu vlády„Nielen sa nemožno spoliehať na poľskú podporu, ale nie je isté, že Poľsko neudrie zozadu
Putin ďalej uviedol, že francúzsky premiér Édouard Daladier položil poľskému veľvyslancovi množstvo otázok. „Spýtal sa ho, či Poliaci nechajú prejsť sovietske vojská. (Józef) Łukaszewicz odpovedal záporne. „Daladier sa opýtal, či nechajú preletieť sovietske lietadlá. Łukaszewicz povedal, že Poliaci na nich začnú strieľať. Keď Łukaszewicz odpovedal záporne aj na otázku, príde Poľsko na pomoc, ak … Nemecko vyhlási vojnu Francúzsku, Daladier vyhlásil, že v francúzsko-poľskej aliancii nevidia zmysel,“ povedal Putin.
Prezident RF uviedol, že to svedčí o tom, „že ZSSR bol pripravený poskytnúť pomoc Československu, ktoré Nemecko chcelo olúpiť“. V dohode medzi ZSSR a Československom sa však uvádza, že ZSSR tak urobí len v tom prípade, ak svoje záväzky voči Československu splní aj Francúzsko. Francúzsko spojilo svoju pomoc Československu s podporou zo strany Poľska. Poľsko odmietlo,“ povedal.
Putin tiež predložil údaje o tom, čo poľské úrady urobili, keď Nemecko začalo uplatňovať nárok na časť československého územia. „Súčasne s Nemeckom požadovali podiel na koristi … požadovali, aby im tiež bola odovzdaná určitá časť Československa,“ uviedol Putin.
Poukázal na to, že Poliaci boli pripravení použiť silu. „Existuje konkrétny dokument z archívu. Zo správy … o príprave útočnej operácie v Těšínskej oblasti a výcviku vojsk. Poľské orgány pripravovali a vysielali na československé územie militantov na vykonávanie sabotážnych a teroristických útokov, aktívne sa pripravovali k rozdeleniu a okupácii Československa,“ uviedol ruský prezident.
Ďalej citoval výňatky z nahrávky rozhovoru medzi nemeckým veľvyslancom v Poľsku a poľským ministrom zahraničia. „V tomto dokumente poľský minister zahraničia vyjadril nádej, že, ďalej citácia, v oblastiach nárokovaných Poľskom nedôjde k rozporom s nemeckými záujmami ‘. To znamená, že prebieha delenie československého územia,“ uviedol Putin.
„Francúzsko a Veľká Británia nepodporili Československo, čo ho prinútilo zmieriť sa s týmto násilím,“ dodal prezident. Putin tiež prečítal citácie z depeše francúzskeho veľvyslanca v Nemecku francúzskemu ministrovi zahraničia Georg Bonnetovi z 22. septembra. V dokumente sa uvádza, že „navrhované odtrhnutie územia by znamenalo rozrezanie“ Československa a zdôrazňuje sa, že „to je práve to, čo Ríša potrebuje“.
„Francúzsko a Anglicko, ktoré sa pokúsili urobiť ústupky a chceli všemožne uspokojiť nemecké požiadavky, chceli zachrániť existenciu českého štátu, sa ocitli pred zjednotenou frontom troch štátov, ktoré sa snažili rozdeliť Československo. Vodcovia Ríše, ktorí sa netajili tým, že ich cieľom je vymazať Československo z mapy Európy, okamžite využili poľskej a maďarskej demarše,“ povedal Putin.
Upozornil tiež na to, ako hlavní svetoví politici vtedy hodnotili dohodu medzi Hitlerom, Veľkou Britániou a Francúzskom v roku 1938. „Môžeme povedať, že až na vzácne výnimky reagovali veľmi pozitívne a optimisticky. A iba Winston Churchill poctivo vyhodnotil situáciu a nazval veci pravým menom,“ povedal.
Putin uviedol citáciu z prejavu ľudového komisára pre zahraničné veci Maxima Litvinova v Spoločnosti národov v septembri 1938. „Vyhnúť sa dnes vojne a získať skutočnú a komplexnú vojnu zajtra, a to aj za cenu chuťou nenásytných agresorov a zničenia suverénnych štátov, neznamená konať v duchu paktu spoločnosti národov. To znamená, že Sovietsky zväz túto udalosť odsudzoval,“ zdôraznil ruský prezident.
