Vybudovanie intervenčnej logiky strategického plánovania v ústredných orgánoch štátnej správy

BRATISLAVA – Aj v súčasnosti je aktuálna analytická štúdia Príručka strategického plánovania.

Jej autormi sú Ľubomír Jamečný zo SPECTRA Centrum excelencie EÚ pri Slovenskej technickej univerzite v Bratislave a Vladimír Ondrejička, zo SPECTRA Centrum excelencie EÚ pri Slovenskej technickej univerzite v Bratislave

Príručka prestavuje súbor skúseností, odporúčaní a metodických postupov pre zjednodušenie orientácie v problematike strategického plánovania územných subjektov – štátu, samosprávnych krajov, miest a obcí. Umožňuje čitateľovi nielen sa zorientovať,
ale aj rozšíriť si poznatky. Nemá ambíciu predostrieť vyčerpávajúci pohľad na problematiku, ale oboznámiť čitateľa v prehľadnej forme so spektrom vedomostí a informácií, ktoré autori považujú za kľúčové pre strategické plánovanie územných subjektov v kontexte skúseností a znalostí autorov. Príručka predstavuje najvýznamnejšie aplikačné oblasti strategického plánovania územných subjektov a môžu ju využiť vo svojej práci pracovníci verejnej správy aj odborníci z vedeckých a výskumných pracovísk, ako aj študenti.

Strategické plánovanie je proces definovania stratégie alebo smerovania organizácie a rozhodovania o alokácii zdrojov na dosiahnutie strategických cieľov.

Okrem toho sa môže rozšíriť aj na kontrolné mechanizmy na usmerňovanie realizácie stratégie. Strategické plánovanie sa v korporáciách dostalo do popredia v 60. rokoch 20. storočia a zostáva dôležitým aspektom strategického riadenia. Vykonávajú ho strategickí plánovači alebo stratégovia, ktorí do analýzy organizácie a jej vzťahu k prostrediu, v ktorom súťaží, zapájajú mnohé strany a výskumné zdroje[1].

Stratégia má mnoho definícií, ale vo všeobecnosti zahŕňa stanovenie strategických cieľov, určenie činností na dosiahnutie cieľov, stanovenie časového plánu a mobilizáciu zdrojov na vykonanie činností. Stratégia popisuje, ako sa v danom časovom rozpätí dosiahnu ciele (účel) pomocou prostriedkov (zdrojov). Strategické plánovanie je často dlhodobé a kroky organizácie sa stanovujú na dva až päť rokov do budúcnosti.  Stanovením stratégie je spravidla poverené vyššie vedenie organizácie. Stratégia môže byť plánovaná (zamýšľaná) alebo ju možno pozorovať ako vzorec činnosti (vznikajúci), keď sa organizácia prispôsobuje svojmu prostrediu alebo konkuruje na trhu.