MMF: deficit amerického rozpočtu ohrozuje svet

WASHINGTON – Fond tiež uvádza obavy z fiškálnej „nerovnováhy“ v Spojenom kráľovstve, Číne a Taliansku
MMF varoval USA, že ich obrovský rozpočtový deficit podporuje infláciu a predstavuje „významné riziká“ pre globálnu ekonomiku.Vo svojej vlajkovej lodi Fiscal Monitor fond uviedol, že očakáva, že rozpočtový deficit USA bude budúci rok na úrovni 7,1 percenta, čo je viac ako trojnásobok 2 percentného priemeru ostatných vyspelých ekonomík.Vyjadril tiež obavy z čínskeho vládneho dlhu, pričom rozpočtový deficit krajiny by mal byť v roku 2025 na úrovni 7,6 percenta – čo je viac ako dvojnásobok priemeru 3,7 percenta pre ostatné rozvíjajúce sa trhy – keďže Peking sa vyrovnáva so slabým dopytom a bytovou krízou.

Spojené štáty a Čína patrili medzi štyri krajiny, o ktorých fond uviedol, že „sú naliehavo potrebné na prijatie politických opatrení na riešenie zásadnej nerovnováhy medzi výdavkami a príjmami“. Ďalšími krajinami boli Veľká Británia a Taliansko.

Bezuzdné výdavky najmä zo strany USA a Číny by mohli „mať hlboké dôsledky pre globálnu ekonomiku a predstavovať značné riziko pre základné fiškálne vyhliadky v iných krajinách,“ uviedol MMF.

MMF je znepokojený veľkými rozpočtovými deficitmi v USA a Číne. Rozpočtový deficit ako percento HDP, predpovedá MMF pre najväčšie ekonomiky v roku 2025. Zdroj: MMF ©FT

Hodnotenie prichádza v čase rastúcich obáv medzi ekonómami a investormi, že rok 2025 bude pre americkú fiškálnu politiku zlomový.

Predpokladaný republikánsky kandidát na prezidenta Donald Trump prisľúbil, že svoje zníženie daní v roku 2017 urobí natrvalo, pričom projekt think-tanku Výboru pre zodpovedný federálny rozpočet bude v nasledujúcom desaťročí stáť 5 biliónov dolárov. Republikáni a ekonómovia obviňujú demokratov, že robia príliš málo na to, aby znížili „voľné výdavky“ na zdravotnú starostlivosť a sociálne zabezpečenie.

Hlavný ekonóm MMF Pierre-Olivier Gourinchas v utorok povedal, že fiškálna situácia v USA je „obzvlášť znepokojujúca“, čo naznačuje, že by to mohlo skomplikovať úsilie Federálneho rezervného systému vrátiť infláciu na jej 2-percentný cieľ.

„To predstavuje krátkodobé riziká pre proces znižovania inflácie, ako aj dlhodobé riziká fiškálnej a finančnej stability pre globálnu ekonomiku,“ povedal. “Niečo bude treba obetovať.”

Vládny dlh prudko vzrástol po veľkých výdavkoch v počiatočných fázach pandémie a veľkom náraste globálnych nákladov na pôžičky, keď sa centrálne banky snažili skrotiť najhoršiu infláciu za posledné desaťročia.

Podľa Rozpočtového úradu Kongresu USA bol na konci minulého roka americký federálny dlh na úrovni 26,2 bilióna dolárov, čo je 97 % hrubého domáceho produktu. Nezávislý fiškálny dohľad očakáva, že miera v roku 2029 sa vyrovná predchádzajúcemu rekordu po druhej svetovej vojne, ktorý bol 116 percent.

V iných vyspelých ekonomikách, ako je eurozóna, boli rozpočtové deficity obmedzené do roku 2023.

MMF však uviedol, že USA majú “prekvapivo veľkú fiškálnu medzeru” s rozpočtovým deficitom, ktorý vlani dosiahol 8,8 percenta HDP, čo je viac ako dvojnásobok oproti 4,1 percentám zaznamenaným v roku 2022.

MMF uviedol, že fiškálny deficit krajiny prispel k zvýšeniu jadrovej inflácie o 0,5 percentuálneho bodu, čo je miera tlakov na jadrové ceny, ktorá nezohľadňuje ceny energií a potravín. To znamená, že úrokové sadzby v USA budú musieť rásť dlhšie, aby sa inflácia vrátila na 2-percentnú úroveň stanovenú Fedom. \\

Rozpočtový úrad amerického Kongresu už odhaduje, že po roku 2026 čistý úrokový účet pre držiteľov amerického dlhu presiahne 1 bilión dolárov.

MMF poznamenal, že „veľké a náhle zvýšenia“ nákladov na pôžičky v USA zvyčajne vedú k prudkým nárastom výnosov vládnych dlhopisov na celom svete a turbulenciám výmenných kurzov na rozvíjajúcich sa trhoch a v rozvojových ekonomikách.

Analýza fondu zistila, že skok v sadzbách v USA o 1 percentuálny bod spôsobuje zvýšenie sadzieb v iných vyspelých ekonomikách o 90 bázických bodov a na rozvíjajúcich sa trhoch o 1 percentuálny bod.

“Globálne vedľajšie účinky vyšších úrokových sadzieb by mohli prispieť k sprísneniu finančných podmienok a zvýšeniu rizík v iných krajinách,” uviedol MMF.

MMF dodal, že čínsky vládny dlh je na rozdiel od amerických štátnych dlhopisov zvyčajne držaný na domácom trhu, takže prudké zvýšenie sadzieb pravdepodobne nebude mať rovnaký vplyv na globálne trhy. Fond však argumentuje, že dynamika dlhu krajiny môže stále vyvíjať tlak na jej obchodných partnerov.

„Väčšie spomalenie hospodárskeho rastu v Číne, než sa očakávalo, potenciálne zhoršené neúmyselným fiškálnym sprísnením vzhľadom na značné fiškálne nerovnováhy miestnych vlád, by mohlo mať negatívne dôsledky pre zvyšok sveta prostredníctvom nižšej úrovne medzinárodného obchodu, externého financovania a investícií. “, uvádza sa v správe.

Hlavný predstaviteľ MMF pre fiškálnu politiku Victor Gašpar uviedol, že ekonomická sila Spojených štátov a Číny znamená, že majú čas dostať svoje financie pod kontrolu. Obe vlády mali väčší fiškálny priestor ako ich náprotivky, čo im dávalo “väčší priestor na manévrovanie, prispôsobenie a kontrolu,” povedal.

(Spracované podľa materiálov denníka Financial Times a agentúry Bloomberg)