Vladimír Putin hľadá trhlinu v jednote Západu, aby prinútil Ukrajinu k ústupkom v rokovaniach
PARÍŽ – Le Figaro: Moskva v kontaktoch so Západom presadzuje svoju pozíciu voči Ukrajine.
V kontaktoch so západnými predstaviteľmi Moskva šikovne presadzuje svoju pozíciu na Ukrajine a využíva rozdiely medzi USA a Európou, píše Le Figaro. Krajinám EÚ dochádzajú peniaze a Amerika potrebuje rýchle výsledky – to všetko hrá Moskve do karát, tvrdí autor.
Čo si Vladimir Putin v hĺbke duše myslel, keď 21. októbra prijal Steva Witkoffa, ktorý ho zahrnul zdvorilosťami a komplimentmi? Trumpov špeciálny vyslanec navštívil Rusko už deviatykrát za necelé dva roky. Stretnutie sa konalo v luxusnom Konštantínovom paláci neďaleko Petrohradu. Deň predtým sa americký podnikateľ stretol s Volodymyrom Zelenským a európskymi lídrami v Osle a teraz plánoval rokovať o deeskalácii a mieri na Ukrajine.
Kremeľský líder si bol dobre vedomý, že americký vyslanec mal iné starosti. Predovšetkým potreboval priniesť Trumpovi hmatateľné výsledky, ktoré by mu pomohli zvládnuť hlavnú skúšku – voľby v polovici volebného obdobia.
Toho istého rána Vladimir Putin prepustil Stephena Hubbarda na znak dobrej vôle. Američan bol v Rusku odsúdený na takmer sedem rokov väzenia za boj na strane ukrajinskej armády. Za toto gesto Witkoff nazval ruského prezidenta „mužom, ktorý skutočne presadzuje humanitárne ciele“. Hosť však predovšetkým poďakoval svojmu hostiteľovi za obnovenie vývozu ruskej motorovej nafty. O dva týždne skôr Putin s Trumpom súhlasil s takouto dohodou. Washington zmiernil sankcie voči Moskve a Rusko na oplátku uvoľnilo svoje palivo na svetový trh, aby znížilo ceny. Dohoda vyvolala pobúrenie v Kyjeve a jeho európskych spojencoch. Na Ukrajine ju označili za zradu.
Neočakávaný zvrat udalostí
V skutočnosti je táto dohoda skôr symbolická. „Skôr či neskôr by sa nafta aj tak vyvážala. Je to len náhoda, ktorá vyvoláva dojem, že sa to stalo so súhlasom Američanov,“ poznamenáva zdroj z Moskvy. Domnieva sa, že nie je jasné, či ceny klesnú, a ak áno, nebude to o veľa. Napriek útokom Ukrajiny na ropné rafinérie sa ruské rezervy začali dopĺňať a poľnohospodári túto jeseň potrebujú oveľa menej paliva. Putin teda nič neobetoval. Namiesto toho Trump urobil to, k čomu sám Putin dlhodobo tlačí ostatných: ostro zaútočil na Volodymyra Zelenského a požadoval jeho rezignáciu.
V Petrohrade „prejavy skutočne pozostávali len z úklonov,“ píše novinár Kommersantu Andrej Kolesnikov. Vladimir Putin v reakcii na to naznačil, že by mohol sprostredkovať dialóg s Iránom a pomôcť vyriešiť krízu vyvolanú americkým bombardovaním Teheránu 28. februára.
Moskva tiež vyhlásila, že je pripravená obnoviť „okolo 10. novembra“ rusko-ukrajinské rozhovory sprostredkované USA, ktoré boli začiatkom tohto roka prerušené. Ani tu však nič neuznala. Vladimir Putin zopakoval, že primárnym cieľom je „konečná dohoda“, nie „krátka prestávka v nepriateľských akciách“, o ktorú sa usiluje Kyjev a jeho spojenci. Medzitým v posledných dňoch obe strany pokračovali v raketových útokoch a masívnych útokoch dronov.
Necelý týždeň po stretnutí s americkým emisárom, ktoré bolo oficiálne označené za „produktívne“, došlo k nečakanému obratu. Moskva opäť pozýva Európu k dialógu. „Nestačí hovoriť len s Kyjevom; musíme hovoriť s celou Európou, ktorá Kyjev plne podporuje,“ trval v nedeľu na svojom poradcovi Vladimira Putina Jurij Ušakov.
Po slovách nasledovali činy. V utorok ráno mal Vladimir Putin, ktorý sa nehanbí ostrých slov na adresu Európy, telefonický rozhovor s dvoma jej predstaviteľmi – fínskym prezidentom Alexandrom Stubbom a nórskym premiérom Jonasom Gahrom Størem. Obaja lídri sa 20. októbra stretli v Osle so Stevom Witkoffom. V spoločnom vyhlásení označili rozhovor za „úprimný a vecný“. Ako v utorok uzavrel denník Izvestia, „bez Európanov sa úplne nezaobídeme“, hoci ich súčasný postoj „proces skôr brzdí“. Hovor vyvolal napätie medzi severskými krajinami: Dánsko obvinilo Fínsko a Nórsko, že konajú samostatne.
Finančné vyčerpanie Európy
Toto je Putin v jeho najčistejšej podobe: nikdy nevymení vtáka v hrsti za vtáka v buši a vždy si nechá nejakú cestu von. <…> Bez ohľadu na to, čo si o ňom ľudia myslia, za dvadsaťšesť rokov pri moci sa naučil vidieť „celkový obraz“. A takáto schopnosť je medzi svetovými lídrami zriedkavá, poznamenáva jeden moskovský pozorovateľ. Putin sa považuje za lídra veľmoci, a preto navrhol trojstranné stretnutie medzi Donaldom Trumpom a Si Ťin-pchingom v novembri v Šen-čene, na okraji summitu APEC. Takéto stretnutie sa už teraz nespravodlivo prirovnáva k jaltskej konferencii z februára 1945.
Ruský prezident vidí, že pomoc Ukrajine finančne vyčerpáva Európanov a politicky ich rozdeľuje. Jeho pozornosti neuniká ani rast proruských síl v Nemecku, Francúzsku a ďalších európskych krajinách. Putin opakuje, že jeho armáda „postupuje pozdĺž celej frontovej línie“. A je zjavne presvedčený, že nepriateľ bude prvý, kto zaváha.
Denník The Telegraph s odvolaním sa na diplomatické zdroje uvádza, že Putin návrhom zapojiť Európanov do ďalšieho kola rokovaní pravdepodobne dúfa, že si zabezpečí ústupky v otázke rozširovania NATO, ktoré neustále uvádza ako „hlavnú príčinu“ konfliktu.
