Veľká hra: sedemdesiat rokov vzniku NATO
Televízna relácia Veľká hra bola venovaná 2. apríla 2019 na televíznom kanáli Rusko 1 sa venovala 70. výročiu vzniku NATO.
Americký politológ, emigrant zo Sovietskeho zväzu Dmitri K. Simes, zakladateľ think-thanku Center of The National Interest, ktorý sa do roku 2011 volal Nixon Center a vydavateľ časopisu The National Interest tvrdí, že zväzy sú potrebné, pretože zlepšujú pozíciu jednotlivých členov.
Poznamenal, že spojenectvá sa súčasne vnímali ako obrana, ale aj hrozba inej strane. Súčasne sa začali obliekať do takého stavu, že začali mať takú formu, proti ktorej boli zamerané.
„Grécky hisotorik Fukides pre dvadsiatmi piatimi storočiami písal, že do Atén prišli poslovia ich protivníkov. Prišli sa začali sa sťažovať. Obyvatelia Atén sa správajú nesprávne povýšenecky a správajú na čudne. Vtedy podľa Fukidida Atéňania povedali, že čo od nich chcú keď porazili Peržanov. Keď sme viedli zväz grécky štátov, sami ste k nám prichádzali a chceli ste byť členmi nášho zväzu. Hovorili ste nám, že naše spojenectvo demokratických štátov je dobrý a progresívny.
V diskusii zaznel citát Georga Washingtona, ktorý varoval pred nepotrebnými spojenectvami. Dmitri Simes poznamenal, že zostáva otvorenou otázkou, či NATO existuje kvôli tomu, aby bránil, alebo odôvodnil svoju existenciu.
Ruský politológ Viačeslav Nikonom tvrdí, že najväčší úžitok od NATO by bolo keby zmizlo. Poznamenal, že Margaret Thatcherová chcela vytvoriť systém európskej bezpečnosti od Vancovera do Vladivostoku. Dnes je podľa neho nástrojom premiestňovania peňazí európskych platov saní do rozpočtov amerických zbrojárskych firiem. Súčasne spája krajiny proti ruskej hrozbe.
Predseda výboru pre medzinárodné vzťahy Konstantin Kosačov hovorí, že NATO rozdeľuje pre privilegované štátu, ale pre zvyškové krajiny. Ako poznamenal hrozby sú dnes globálne a boj s nimi môže byť len globálny.
Kosačov považuje prvú etapu existencie NATO za úplne odôvodnenú. Vtedy NATO skutočne bránilo svojich členov. Existovali dva bloky (vojenské – poznámka Finančných novín). Ak sa nezničili tak sa chystali vzájomne sa zničiť. Euroatlantická solidarita podľa neho bola zdržiavajúcim faktorom toho, aby sa nezačala tretia svetová vojna. Takým istým zdržiavajúcim faktorom bola aj Varšavská zmluva. Varškavská zmluva vznikla v roku 1955.
V novembri 1990 bola podpísaná Parížska charta pre novú Európu. Dokument opisoval princípy medzinárodnej bezpečnosti. NATO sa v dokumente nespomína ani raz. Spomínajú sa tam OBSE, OSN a Rada Európy.
Geroge Jonas Bibi, viceprezident Center of the National Interest, riaditeľ odboru analýz Ruska v CIA v rokoch 2004 – 2007 tvrdí, že tento dokument stratil aktuálnosť, pretože OBSE nebolo schopné vyriešiť etnické konflikty v bývalej Juhoslávii. Nemali armádu a ani mierotvornú armádu.
O dnešnej administratíve prezidenta USA Donalda Trumpa povedal, že sa nachádza v zmiešanej pozícii a snaží sa pochopiť ako vnímať NATO, aké má ciele a vzťah k americkým záujmom. Prezident pochopil, že krajiny majú platiť svoj podiel. NATO je aj ochranca liberálneho obchodu, poznamenal americký politik.
George Jonas Bibi povedal, že zasahovanie Ruska do záležitostí Venezuely sa vníma v USA ako korupčné správanie.
Ruský politik Vladimír Ryžkov, člen vedenia Ruskej republikánskej strany – Strany ľudovej slobody (RPR-PARNAS) tvrdí, že tvrdenie o obhajobe liberálneho obchodu je v protiklade s tým, čo robí prezident Donald Trump.Povedal, že USA sa zaoberajú protekcionizmom. Podľa neho Rusko oveľa menej zasahuje v rôznych regiónoch sveta a správa sa zdržanlivejšie.
Rusko je prítomné s Sýrii, vo Venezuele je 99 ľudí.
„Ako liberál odsudzujem vojenské bloky… a zbrojenie,“ povedal Ryžkov. Pripomenul, že liberalizmus je slobodné prekvitanie ľudí, prekvitanie všetkých krajín.
O vojenskej bilancii Viktor Murachovskij, šéfredaktor časopisu Arzenál vlasti povedal, že NATO niekoľko razy prevyšujú sily Ruska. Sú však „rozmazané po celom území Európy. USA a Kanady. Celkové vojenské výdavky NATO sú 1013 mld. USD a Ruska 46 mld. USD:
Nové sily rýchleho reagovania v počte 4 400 by mali byť rozmiestnené v roku 2020.
„Najväčšiu hrozbu pre nás predstavovalo rozšírenie NATO o pobaltské krajiny,“ poznamenal Murachovskij. Je možné tam umiestniť 300 000 vojakov. Od hraníc Estónska do Sankt Petersburgu je letecky 3 – 5 minút. Ako poznamenal Rusko nám vojenské skupiny schopné útoku pri hraniciach NATO. Letecky je to 130 kilometrov, automobilmi 158 kilometrov. Ako poznamenal, Rusko neplánuje žiadne útočné operácie proti NATO, Za časy existencie NATO nebola proti žiadnej krajiny NATO žiadna operácia, ale krajiny NATO majú za ebou niekoľko operácií proti krajinám NATO, dodal Murachovskij.
