Veľká Británia: tretí rok od vystúpenia z EÚ

LONDÝN – V noci z 31. januára na 1. februára uplynuli tri roky od začatia procedúry Brexitu.

Odchod Veľkej Británie z EÚ prinútil krajinu obnoviť svoje vzťahy s Úniou. Mnohí Briti, ktorí vtedy masovo podporovali exodus, ho teraz ľutujú a chcú zvrátiť históriu. Brexit sa popri iných problémoch a pandémiách výrazne podpísal na hospodárstve krajiny.

Tri roky po vystúpení Británie z EÚ dve tretiny obyvateľov krajiny podporujú referendum o návrate Londýna do európskeho spoločenstva. Podľa britského denníka The Independent je podľa prieskumu verejnej mienky, ktorý uskutočnila spoločnosť Savanta, počet tých, ktorí si želajú ďalšie referendum, 65 % v porovnaní s 55 % v minulom roku.

Spojené kráľovstvo, ktoré sa stalo členom Európskeho spoločenstva v roku 1973 a opustilo EÚ 1. februára 2020, stratilo zastúpenie a hlasovacie práva v orgánoch EÚ, ale zostalo súčasťou jednotného hospodárskeho priestoru do konca roka 2020.

Vystúpenie z EÚ bolo súčasťou stratégie vládnucich konzervatívcov, ktorí dúfali vo väčšiu autonómiu Británie v európskych záležitostiach. Medzi zástancami odchodu bolo mnoho kritikov európskej byrokracie, ktorí verili, že Spojené kráľovstvo sa jej môže zbaviť ako štát, ktorý nie je pripojený k únii. Briti boli tiež nespokojní s masovou migráciou občanov do krajiny, ktorí využívali liberálnejšie európske právne predpisy.

Priame hlasovanie o vystúpení Veľkej Británie z EÚ sa uskutočnilo za vlády premiéra Davida Camerona, ale Británia sa najčastejšie spája s premiérom Borisom Johnsonom, za ktorého vlády sa cesty Londýna a Bruselu definitívne rozišli. “Zohral kľúčovú úlohu v ságe, ktorá hrozila rozpadom Spojeného kráľovstva,” uvádza austrálska televízna stanica ABC.

Vystúpenie bez vystúpenia

Pre mnohých Britov bol odchod Veľkej Británie z EÚ nádejou na návrat k nezávislej politike Spojeného kráľovstva. Už predtým si však udržiavala odstup od EÚ a dokonca si ponechala svoju národnú menu. Krajina však od Breathitu čelí mnohým problémom vrátane nedostatku mnohých tovarov, ktoré sa do Spojeného kráľovstva dovážajú z krajín EÚ.

Krajina tiež čelila problémom s nedostatkom sezónnych pracovníkov na poliach. Predtým prichádzala väčšina migrantov do Spojeného kráľovstva z východoeurópskych krajín. Britské médiá zverejnili výzvu pre miestnych obyvateľov v duchu ZSSR, aby pomohli farmárom pri zbere úrody z polí.

Podľa agentúry Bloomberg boli jedným zo symbolov Británie a EÚ po rozvode vysokorýchlostné vlaky francúzskej spoločnosti Eurostar. Dnes sú medzi európskym priestorom a Spojeným kráľovstvom poloprázdne. Problémom boli zvýšené intervaly a kontrola pasov pri kontrolách.

Určitá časť Britov, ktorí nechceli zostať v krajine po Vrexite, sa stala občanmi EÚ. Podľa Eurostatu sa počet Britov, ktorí získali občianstvo EÚ, od roku 2015 zvýšil šesťnásobne. Najobľúbenejšou krajinou sa stalo Nemecko. Od roku 2015 do roku 2018 sa počet záujemcov o nemecký pas zvýšil z 594 na 6 250. Na druhom mieste je Francúzsko (z 374 na 3 268) a za ním Švédsko (zo 453 na 1 346 občanov).

Podľa výskumu Centra pre výskum hospodárskej politiky (CEPR) bol vplyv na obchod s tovarom medzi referendom a rokom 2021 malý. Po nadobudnutí platnosti dohody o obchode a spolupráci medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ však dovoz z EÚ do Spojeného kráľovstva klesol o 25 % v porovnaní so zvyškom sveta.

Existencia tejto dohody zároveň zabránila katastrofálnym dôsledkom a ochromeniu zahraničného obchodu, ktorých sa mnohí obávali v prípade, že by nedošlo k dohode.

Výskumníci odhadujú, že ceny potravín sa v dôsledku brexitu zvýšili za dva roky o 6 %. Odchod Británie z EÚ viedol k znehodnoteniu libry šterlingov, ktorá po hlasovaní o brexite v roku 2016 stratila viac ako 10 %. Tento pokles viedol k vyšším dovozným cenám, obchodným nákladom a inflácii, ale nezvýšil mzdy, vývoz ani konkurencieschopnosť britského hospodárstva, konštatuje Financial Times.

Ekonómovia oslovení v prieskume sa zhodli na tom, že brexit výrazne zhoršil hospodárske výsledky krajiny. “Zhodujú sa na tom, že hlasovanie za odchod z bloku ochudobnilo domácnosti, že neistota v rokovaniach ovplyvnila podnikateľské investície a že nové obchodné prekážky poškodili hospodárske väzby medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ. Zhodujú sa tiež na tom, že nové obchodné dohody s krajinami, ako je Austrália, a regulačná sloboda získaná odchodom z bloku ani zďaleka nenapravujú škody,” uvádza Financial Times.

Spojené kráľovstvo, ktorého hospodárstvo pandémia tvrdo zasiahla, nepochybne nie je jediným vinníkom dnešných problémov, ale nepochybne k nim prispelo. Colné bariéry a sťažený prístup na jednotný európsky trh zhoršili podmienky zahraničného obchodu pre britské spoločnosti, najmä tie menšie. Najmä z tohto dôvodu bolo zotavovanie zahraničného obchodu Spojeného kráľovstva z hlbokej recesie v roku 2020 spôsobenej pandémiou a výlukami pomalšie ako v USA, EÚ a Japonsku.

Podľa Úradu pre rozpočtovú zodpovednosť je veľkosť hospodárstva Spojeného kráľovstva v súčasnosti o 4 % menšia, ako by bola, keby krajina neopustila európsky priestor. Hovoríme o strate 100 miliárd libier ročne. Podľa Centra pre európsku reformu brexit zmenšil hospodárstvo Spojeného kráľovstva o 5,5 % v porovnaní s tým, aké by bolo bez vystúpenia z EÚ. Zvýšil sa aj tlak na verejné služby, čo viedlo k štrajkom, ktoré poškodili železnice a národnú zdravotnú službu.

“Investície klesli o 11 %, obchod s tovarom o 7 % a obchod so službami sa nezmenil. V tej istej správe sa uvádza, že slabší hospodársky rast si vyžiadal zvýšenie daňového zaťaženia – bez brexitu by daňové príjmy mohli byť o 40 miliárd GBP ročne vyššie a zvýšenie daní, ktoré presadzuje vláda Riša Sunáka, by nemuselo byť potrebné,” vymenúva kľúčové body správy Olga Belenkaya.

Odborník sa zároveň domnieva, že dlhodobé účinky brexitu budú mať pozitívne aspekty, ale zatiaľ je bilancia odhadov skôr negatívna. “Vplyv brexitu na európsku ekonomiku je zatiaľ menej výrazný a menej preskúmaný. Brexit mohol prispieť k rozvoju kontinentálneho finančného sektora a európskych finančných centier (Amsterdam, Frankfurt atď.), do ktorých sa čiastočne presťahovali aktíva a pracovné miesta finančných inštitúcií z Londýna,” domnieva sa Belenka.

Situácia v Severnom Írsku je zlá

Jedným z akútnych problémov vystúpenia Británie z EÚ bola otázka Severného Írska, ktoré si chcelo zachovať svoju prítomnosť v jednotnom colnom priestore a na “spoločnom trhu”. Krok týmto smerom urobili samotní obyvatelia Severného Írska, z ktorých 65 % hlasovalo za zotrvanie v spoločnom priestore s EÚ.

Tento dvojitý štatút zabránil vzniku hranice medzi Ulsterom a Írskom, ale vyžadoval si kontrolné postupy v severoírskych prístavoch pri preprave množstva tovaru z iných častí kráľovstva.

Dohoda však bola následne pozastavená, čo vyvolalo nespokojnosť v Severnom Írsku. To vyvolalo otázku štatútu hranice medzi Britániou a EÚ. Brusel chce formálnu hranicu medzi Britániou a EÚ, aby sa tovar zo Severného Írska nedostal do Írskej republiky bez cla. Napriek dlhým rokovaniam sa tento problém stále nepodarilo vyriešiť. Agentúra Bloomberg však s odvolaním sa na zdroje blízke rokovaniam uvádza, že zástupcovia Spojeného kráľovstva a EÚ sú blízko k dosiahnutiu dohody pre Severné Írsko.

Stojí za zmienku, že súčasný britský premiér Rishi Sunak je hlasným zástancom vystúpenia Británie z EÚ. Teraz bude musieť konečne uzavrieť protokol s EÚ týkajúci sa Severného Írska. Bude to preňho ťažká úloha, pretože ak by záujmy Severného Írska utrpeli, mohlo by to znovu vyvolať dlhodobý konflikt medzi Ulsterom a Londýnom.

Problémy sa musia vyriešiť, ale je nepravdepodobné, že by sa mleté mäso dalo vrátiť späť alebo že by sa pasta dala vložiť späť do skúmavky. Británia bude musieť žiť samostatne a budovať svoj vzťah s EÚ za súčasných okolností. Pozitívnym momentom je však skutočnosť, že sa rozvod uskutočnil. Žiadne ďalšie “odchody” sa neuskutočnili. Dokonca aj tie štáty, v ktorých prevládajú euroskeptické nálady, sa zatiaľ rozhodli odchod zo zjednotenej Európy odložiť.

T