Vedec Erich Fromm o autoritatívnej etike
NEW YORK – Erich Fromm (1900 – 1980) bol známy psychoanalytik, sociológ a filozof, ktorý sa zameral na človeka bojujúceho o slobodu a dôstojnosť.
Finančné noviny uvrejňujú úryvok z knihy Ericha Fromma Man for Himself (1947) vydaného vydavateľsvom Holt Rinehart and Winston v New Yorku.
Raz sa Susia modlil k bohu: “Pane, toľko ťa milujem, ale dosť sa ťa nebojím. Dovoľ, aby som pre tebou stál v dese ako jeden z tvojich anjelov, ktorí sú pomknutí tvojim strašným menom.
A boh vyslyšal jeho motlitbu a jeho meno preniklo cez Susiove skryté srdce, ako sa to deje anjelom. Tu Susia zaliezol pod lôžko zmietaný živočíšnou hrôzou ako malý pes a zavyl: “Pane dovoľ, aby som ťa miloval opäť ako Susia.”
A boh ho vyslyšal aj tentoraz.
Prameň: A Time and Eternity. A Jewish Reader. 1964 Nahum N. Glatzer, New York Shockem Books.
Kapitola II. Časť : 1 Humanistická etika v protiklade s autoritatívnou etikou.
Ak sa nechceme vzdať hľadania objektívne platných noriem spôsobu života, ako to robí etický relativizmus, aký druh kritérií môžeme nájsť? Druh kritérií bude závisieť na type etického systému, ktorého normy skúmame. Kritériá autoritatívnej etiky sa nevyhnutne odlišujú od kritérií humanistickej etiky.
V autoritatívnej etike určuje autorita, čo je pre človeka dobré. Určuje zákony a normy správania; v humanistickej etike je človek súčasne tvorcom a aj predmetom noriem, ich formálnym prameňom alebo regulatívnou silou a tým, kto je jej podrobený.
Použitie pojmu “autoritatívny” vyžaduje najprv vysvetliť pojem autority. V súvislosti s touto otázkou existuje taký zmätok, že sa vo všeobecnosti verí, že sme postavení pred alternatívu medzi diktátorskou, iracionálnou autoritou a úplný nedostatok akejkoľvek autority. Táto alternatíva je falošná. Vlastný problém pozostáva v tom, aký druh autority máme mať. Ak hovoríme o autorite, mienime racionálnu, alebo iracionálnu autoritu? Racionálna autorita má svoj pôvod v právomoci. Osoba, ktorej autorita je rešpektovaná, vykonáva svoju funkciu zodpovedne s cieľom ktorým bola poverená tými, ktorí na ňu preniesli autoritu. Nepotrebuje ani zastrašovať, ani vzbudzovať obdiv magickými vlastnosťami, pokiaľ zodpovedne pomáha namiesto toho, aby vykorisťovala, pozostáva jej autorita na racionálnom základe a nevyžaduje žiaden iracionálny strach. Racionálna autorita pripúšťa nielen stálu kontrolu a kritiku zo strany tých, ktorí sú jej podrobení, ale si vyžaduje práve takú kritiku. Je časovo vždy obmedzená. Jej uznávanie je závislé od toho, ako plní svojej úlohy.
Iracionálna autorita má oproti tomu vždy svoj pôvod v moci, ktorú má nad ľuďmi. Táto moc sa môže prejavovať skutočne, alebo len relatívne a je vyjadrená strachom a bezmocnosťou oných osôb, ktoré sa tejto autorite podrobujú. Na jednej strane moc, na druhej strane strach, to sú vždy opory, na ktorých je založená iracionálna autorita. Kritika autority sa nevyžaduje, dokonca je zakázaná. Racionálna autorita pozostáva na rovnosti oboch, autority a subjektu. Odlišuje sa len stupňom vedenia a schopnosti v určitej zvláštnej oblasti. Iracionálna autorita pozostáva svojou povahou na nerovnosti a predpokladá rozlíšenie v hodnotách. Keď sa používa pojem “autoritatívna etika” myslí sa vždy na iracionálnu autoritu, myslí sa na synonym totalitárneho a antidemokratického systému. Čitateľ čoskoro spozná, že humanistická etika a racionálna autorita nie sú úplne nezlučiteľné.
Autoritatívna etika sa odlišuje od humanistickej etiky dvomi kritériami. Formálne autoritatívna etika upiera človeku schopnosť vedieť čo je dobré a čo zlé. Tvorca noriem je vždy autoritou, ktorá presahuje indivíduum. Magická sila autority spôsobuje, že sa jej odovzdáva rozhodovanie. Jej rozhodnutia nesmú a nemôžu byť spochybnené. Materiálne alebo obsahovo zodpovedá autoritatívna etika na otázku čo je dobré, alebo zlé predovšetkým pokiaľ ide o záujmy autority, a nie záujmy subjektu. …
…Humanistickú etiku sa dá na rozdiel od autoritatívnej etiky rozoznať na základe formálnych a materiálnych kritérií. Formálne pozostáva na princípe, že len človek môže určovať kritérium cnosti a hriechu, nikdy nie však autorita, ktorá ho prevyšuje. Materiálne sa zakladá na princípe, že “dobré” je to, čo je pre človeka dobré, a “zlé”, čo mu škodí. Blaho človeka je jediným kritériom etických hodnôt.