Václav Klaus: ohrozenie ukrajinskou krízou

Je skvelé byť po toľkých rokoch v Istanbule, byť tu po dvoch rokoch najmä virtuálnych kontaktov a byť tu bez masiek.

Veľká vďaka patrí prof. Suverovi a jeho kolegom a spolupracovníkom za to, že stretnutie umožnili a že nás sem priviedli. Je osviežujúce mať tu možnosť stretnúť veľa starých dobrých priateľov.

Times they are a changin‘, ako pred takmer šesťdesiatimi rokmi spieval Bob Dylan. Naposledy som tu bol v apríli 2015, pred siedmimi rokmi. Svet bol vtedy iný v mnohých aspektoch:

Bolo to ešte na samom začiatku novej vlny masovej migrácie, ktorá radikálne zmenila Európu a atmosféru v Európskej únii. Turecko sa ako tranzitná krajina neúmyselne stalo jej významnou súčasťou. Táto kríza vyvolala vážne otázky o záväzku EÚ pre svet bez hraníc, ako aj o zmysle multikulturalizmu a národného štátu.

Bolo to pred Brexitom a jeho útokom na a priori predpokladané nesporné výhody „stále užšej únie“ politicky a ekonomicky heterogénnych krajín.
Bolo to pred Trumpom a jeho útokom na progresivistickú ideológiu v Spojených štátoch a inde.

Bolo to pred Covidom a spôsobom, akým odhalil nezaslúženú a neudržateľnú ľahkosť života (v zmysle Milana Kunderu „ľahkosť bytia“) v modernej dobe. Aby som bol konkrétny, zásadnú zmenu nespôsobil samotný Covid, ale to, čomu hovorím covidizmus. To je termín, ktorým popisujem reakciu politikov, politických aktivistov a byrokratov v medzinárodných organizáciách na pandémiu SARS-Cov-2.

Napokon, bolo to pred ukrajinskou vojnou a jej ničivým dopadom nielen na Ukrajinu, ale aj – a nie menej – na Rusko a mnohé krajiny v okolí. Česká republika je typickým príkladom.

Už pred rokmi, keď som tu hovoril naposledy, som povedal, že „čelíme destabilizácii Ukrajiny“. Už vtedy som cítil, že „sme ohrození ukrajinskou krízou“. Bol som presvedčený, že „kríza bola domáca a bola spôsobená neúspechom Ukrajiny pri úspešnej realizácii potrebnej postkomunistickej politickej, ekonomickej a sociálnej transformácie“. Povedal som tiež, že „domáce problémy Ukrajiny boli zneužité na začatie novej vlny konfrontácie medzi Západom a Ruskom“. Bolo to v apríli 2015. Nemali by sme predstierať, že problém tam začal vo februári 2022. Ako dokazujú tieto moje citáty, niektorí z nás už dávno videli tamojšiu situáciu ako mimoriadne riskantnú a nebezpečnú.

V apríli 2015 bolo adekvátne použiť termín „konfrontácia“. Teraz je, žiaľ, potrebné povedať „vojna“. Je to tragická a deštruktívna vojna. Zabíja desaťtisíce ľudí. Prináša obrovské materiálne a finančné náklady. Likviduje globálne usporiadanie po 2. svetovej vojne. Mení atmosféru na celom svete. Dnešným agresorom je Rusko, o tom niet pochýb.

To však nie je všetko. Veľmi úrodná pôda pre tragickú zrážku sa buduje už dlho a zvyšok sveta je do nej v mnohých ohľadoch zapojený. Najmä v našich končinách je priskoro diskutovať o tom striktne analyticky, bez emócií a aprioristických predpokladov.

Riešenie neprídu len od dvoch bojujúcich krajín. Úlohou medzinárodného spoločenstva je pomôcť zastaviť vojnu, aktívne sa podieľať na príprave veľmi zložitých rokovaní, pomôcť načrtnúť aspoň obrysy realizovateľného riešenia. Takéto riešenie nemôže byť založené na predlžovaní vojny do nekonečna alebo až do úplného zničenia Ruska alebo Ukrajiny.

Nemám ambíciu ani politickú pozíciu navrhovať rámec rokovaní a základné aspekty dohody, ktoré by mohli priniesť riešenie, ale som presvedčený, že seriózne a zmysluplné rokovania sa musia začať už teraz. Včera už bolo neskoro. Nájsť riešenie tejto tragickej a hrôzostrašnej vojny je predpokladom riešenia ďalších dôležitých globálnych, ale aj regionálnych problémov, o ktorých sa diskutuje na tohtoročnom Marmarskom fóre.

My v Českej republike a v celej strednej Európe čelíme cválajúcej inflácii (našťastie nie takej ako v Turecku), obrovským rozpočtovým deficitom a rastúcej zadlženosti, kolabujúcim dodávkam energií, klesajúcej životnej úrovni a neradostnej situácii. vyhliadky na blížiacu sa recesiu. Naše vlády nie sú dostatočne silné ani politicky, ani v schopnosti konať rozhodne, dôsledne a systematicky. Na našu veľkú ľútosť od nich nemôžeme očakávať rýchle a adekvátne politické reakcie. To, že to hovorím, nie je z mojej strany prázdny pesimizmus. Je to smutný záver starého, nie nevyhnutne „múdreho“, ale stále analyticky zmýšľajúceho muža.

Veľmi pekne ďakujem, že ste mi dali slovo a podelil som sa o niektoré svoje myšlienky s takým dôstojným publikom.

Václav Klaus, 25. euroázijský ekonomický summit, Istanbul, 9. júna 2022.