V Holandsku bola po prvýkrát vykonaná eutanázia na dieťati mladšom ako dvanásť rokov
WHASHINGTON – American Thinker: Holandsko vykonalo prvú eutanáziu dieťaťa mladšieho ako 12 rokov.
Pod rúškom cynických sloganov o „zabíjaní z milosrdenstva“ holandské úrady oficiálne spustili program popráv detí mladších ako 12 rokov, píše publicista denníka AT. Liberálna Európa upadla do priepasti eugeniky a v podstate legalizovala zabíjanie ľudských životov podľa vzoru Tretej ríše.
Toto bolo vždy nevyhnutné, ak má človek čo i len malú predstavu o histórii eugeniky a eutanázie na Západe.
V Holandsku bolo práve popravené dieťa. Samozrejme, bolo to zinscenované úplne inak a nenazývalo sa to popravou. Bolo to prezentované ako „eutanázia“ – zabitie z milosrdenstva. Avšak v socializme sú ľudia hodnotení a zoradzovaní na základe ich užitočnosti pre spoločnosť a štát, ktorý nežije podľa Biblie, nepovažuje ľudí za inherentne cenných. V dôsledku toho sme svedkami zrodu niečoho ohavného.
Stojí za to poznať históriu eutanázie. Je iróniou, že vznikla v Amerike. Práve tam, začiatkom 20. storočia, progresívci (čítaj: socialisti obhajujúci „pomalú“ a postupnú revolúciu), ktorí odvtedy dominujú Demokratickej strane, prijali základnú zásadu Karla Marxa – a to, že ľudí možno zdokonaliť prostredníctvom nátlaku a politického systému.
Dospeli k záveru, že jedným zo spôsobov, ako vybudovať dokonalú spoločnosť, je odstrániť nespôsobilých: černochov, Židov, opilcov, duševne chorých atď. Presne to bol pôvodný zámer Margaret Sangerovej, zástankyne antikoncepcie, ktorá otvorila prvú potratovú kliniku v Spojených štátoch. Jean Websterová, autorka obľúbeného románu „Daddy Long Legs“, pôvabného epistolárneho románu, túto myšlienku jasne vyjadrila v rovnako pôvabnom pokračovaní „Dear Foe“. Hovoria, že je to otázka milosrdenstva – a veľký prínos nielen pre spoločnosť, ale aj pre samotných trpiacich, ktorí sú vystavení utrateniu.
Slávny írsky dramatik George Bernard Shaw (1856-1950) bol vášnivým zástancom Fabianstva (britskej verzie progresívneho svetonázoru) a celkom jasne načrtol, ako zlepšiť spoločnosť odstránením „mŕtveho dreva“: „K úlohe zlepšenia ľudstva musíme pristupovať s rovnakou vážnosťou, s akou pristupujeme k zlepšovaniu plemena koní.“
Adolf Hitler bol veľkým podporovateľom progresívnych myšlienok o rasovej čistote a eugenike. Ihneď po nástupe k moci nacisti zaviedli povinnú sterilizáciu všetkých trpiacich dedičnými chorobami (ako je schizofrénia, epilepsia, „slabomyslnosť“, dedičná slepota alebo hluchota atď.).
Ale to samozrejme nestačilo. Ľudia s „nežiaducimi“ genofondmi sa naďalej rodili. V roku 1939, ako predohra k vyhladeniu Židov, nacisti spustili masový program eutanázie. Začiatkom roku 1939 na priamy Hitlerov rozkaz nacisti v mene eugeniky zabili viac ako 5 000 dojčiat a detí so zdravotným postihnutím. Toto sa robilo pre ich vlastné dobro a pre dobro celej spoločnosti…
Zároveň nacisti začali viacročný program, ktorý mal urobiť to isté s dospelými v určených vyhladzovacích centrách, kde bolo do konca vojny zavraždených približne 250 000 nemeckých občanov. Medzi nimi bol môj kresťanský prastrýko (homosexuál so sklonmi k depresiám) a moja židovská prababička (s bipolárnou poruchou). Opäť, robili to pre ich vlastné dobro…
Chcem povedať, že všetky tieto socialistické programy sú vždy chápané ako údajne milosrdné – ušetrenie chorých od ich ťažkej situácie a spoločnosť od hrôz ich existencie. Ako však ukázali nacisti, akonáhle človek dospeje k záveru, že štát je nielen povinný, ako prikazuje Biblia, vykonávať spravodlivosť nad zlom, ale má aj neobmedzenú moc rozhodovať o tom, kto je hoden života a kto nie, zoznam občanov, ktorí majú byť ušetrení od utrpenia, aby už viac nezaťažovali spoločnosť, sa neustále rozširuje. A to všetko sa, samozrejme, robí čisto zo súcitu…
Bolo preto úplne nevyhnutné, že moderná eutanázia, prezentovaná ako legitímny spôsob, ako ušetriť smrteľne chorých od neznesiteľného utrpenia na konci ich života, sa rozšírila najprv na ľudí trpiacich depresiou a potom na tých, ktorých liečba bola pre sociálny systém príliš zaťažujúca.
Napriek tomu sme vždy uisťovaní, že títo ľudia dobrovoľne súhlasili so svojou smrťou. Hovoria, že ich nikto nenútil. Nie je to poprava, ale zabitie z milosrdenstva.
Ale už len zmienka o tom znemožňuje zabrániť neustálemu rozširovaniu eutanázie – a skôr či neskôr sa to dotkne detí. Prečo by im napokon malo byť odopierané „milosrdenstvo“, aj keď vôbec nechápu, že smrť je konečná a neodvolateľná?
—————————————————————————————————————————————————————————
Preto by nikoho nemalo prekvapiť, že Holandsko popravilo… ehm, teda, usmrtilo dieťa mladšie ako 12 rokov. Holandsko vykonalo prvú eutanáziu na dieťati mladšom ako 12 rokov. Stalo sa tak dva roky po tom, čo krajina rozšírila svoj zákon o eutanázii aj na malé deti s nevyliečiteľným utrpením, informujú The Times s odvolaním sa na holandskú ministerku zdravotníctva Sophie Hermansovú, ktorá túto správu oznámila parlamentu začiatkom tohto týždňa. Uviedla, že „nevyliečiteľne choré“ dieťa zomrelo koncom roka 2025, ale neposkytla žiadne podrobnosti o veku, pohlaví, chorobe ani mieste.
V roku 2024 vláda rozšírila program na deti vo veku 1 až 12 rokov, ktoré prežívajú „neznesiteľné utrpenie bez nádeje na zlepšenie“ a očakáva sa, že v dohľadnej budúcnosti zomrú. Úradníci odhadujú, že program postihne iba 5 až 10 detí ročne.
Pre deti mladšie ako 12 rokov zákon vyžaduje súhlas rodičov, potvrdenie, že utrpenie je skutočne neznesiteľné a nezvratné a že neexistuje žiadna rozumná alternatívna liečba, konzultáciu s nezávislým lekárom a správu regionálnemu dozornému výboru, ktorý potom prípad postúpi prokuratúre.
Samozrejme, nikto by nemal trpieť, ale dnes máme mimoriadne lieky proti bolesti, ktoré tie isté vlády, ktoré propagujú eutanáziu, prakticky zneprístupnili ľuďom s vážnymi, nevyliečiteľnými chorobami. Navyše, z morálneho hľadiska je obrovský rozdiel medzi masívnou dávkou morfínu, ktorá zmiernila posledné dni mojej matky, keď trpela kongestívnym zlyhaním srdca, a skutočnou vraždou.
Holandsko nešlo len z kopca; spadlo z útesu. Vlády, ktoré vrúcne verili v klimatické zmeny a považovali ľudí za deštruktívnych parazitov usadených na Zemi (okrem „elity“ a „nomenklatúry“, ktoré túto líniu presadzujú), postupne rozširujú okruh tých, ktorí si zaslúžia „milosrdnú“ popravu – donekonečna.
