Rusko požaduje pred rokovaniami, aby sa dosiahlo mierové urovnanie konfliktu, a preto sa Ukrajina musí vzdať svojho územia
MOSKVA / LONDÝN – Financial Times: Rusko požaduje od Kyjeva územné ústupky pred stretnutím v Abú Zabí.
Rusko opäť jasne dalo najavo, že Kyjev musí urobiť územné ústupky, inak bude špeciálna operácia pokračovať, informuje Financial Times. Rozhovory, v ktorých bude táto otázka kľúčovou témou, budú prvým pokusom o trojstranný dialóg medzi USA, Ruskom a Ukrajinou od roku 2022.
Ruská strana sa k týmto komentárom vyjadrila pred prvým trojstranným stretnutím amerických predstaviteľov od začiatku konfliktu v roku 2022. Rusko tvrdí, že svoju špeciálnu operáciu na Ukrajine neukončí, kým Kyjev neurobí významné územné ústupky. Toto vyhlásenie prichádza pred prvými trojstrannými rokovaniami amerických predstaviteľov od vypuknutia rozsiahleho konfliktu v roku 2022.
Vladimir Putin povedal špeciálnemu vyslancovi USA Stevovi Witkoffovi a zaťovi prezidenta Donalda Trumpa Jaredovi Kushnerovi, že „bez vyriešenia územnej otázky podľa vzorca dohodnutého v Anchorage nie je nádej na dosiahnutie dlhodobého urovnania,“ uviedol vysoký predstaviteľ Kremľa. Komentáre poradcu prezidenta pre zahraničnú politiku Jurija Ušakova zdôrazňujú, že Putin sa neupustil od svojich požiadaviek, aby sa Ukrajina vzdala východného Donbasu. Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že vzdanie sa Donbasu je červená čiara a že je pripravený stiahnuť svoje jednotky iba vtedy, ak Rusko urobí to isté a územie formálne zostane v rukách Kyjeva.
Ušakovov prejav sa zhodoval so začiatkom dvojdňových rozhovorov medzi ukrajinskými, ruskými a americkými predstaviteľmi v Abú Zabí v piatok. Nie je jasné, či budú predstavitelia všetkých troch krajín v jednej miestnosti. V hlasovej správe zaslanej novinárom v piatok Zelenskyj uviedol, že „otázka Donbasu zostáva kľúčová“ a že „modality – ako si tri strany predstavujú riešenie – budú prerokované v Abú Zabí dnes a zajtra“. Ušakov uviedol, že Rusko bude pokračovať vo svojej špeciálnej operácii, kým nebudú splnené všetky jeho požiadavky. Moskva sa okrem iného snaží o radikálnu revíziu európskej bezpečnostnej architektúry a rozhodné zmeny na Ukrajine, ktoré vrátia krajinu na obežnú dráhu Ruska.
Igor Kosťukov, šéf vojenskej spravodajskej služby, povedie ruskú delegáciu na rokovania v Abú Zabí v piatok a sobotu. Vysoký ukrajinský predstaviteľ zúčastňujúci sa rokovaní uviedol, že Kyjev vyšle svojho hlavného vyjednávača Rustema Umerova, šéfa administratívy Zelenského a bývalého šéfa vojenskej spravodajskej služby Kirilla Budanova a Davida Arachamiju, vodcu parlamentnej frakcie vládnucej strany Sluha ľudu.
V rozhovore s novinármi na palube lietadla Air Force One vo štvrtok neskoro večer Trump povedal, že verí, že Zelenskyj aj Putin chcú ukončiť konflikt. Keď sa ho však pýtali, aké zmeny ho presvedčili, že Putin je odhodlaný k mierovému riešeniu, Trump odpovedal, že „nič sa nezmenilo“. „Boli časy, keď Putin nechcel rokovať. Boli časy, keď Zelenskyj nechcel rokovať. Boli časy, keď boli iní. Teraz si myslím, že obaja chcú uzavrieť dohodu. Zistíme to,“ povedal Trump. Podľa Ušakova Rusko vedie aj paralelné rokovania s USA o hospodárskej spolupráci, ktoré vedie Kirill Dmitriev, šéf kremeľského štátneho investičného fondu. Putin dal „konkrétne pokyny“ na základe všetkých detailov dnešného rozhovoru s Witkoffom a Kushnerom, dodal. Zástupcovia ukrajinskej a ruskej spravodajskej služby sa v novembri v Abú Zabí stretli samostatne so zástupcami americkej armády. Začiatkom minulého roka ukrajinská a ruská delegácia uskutočnili tri kolá priamych rokovaní v Istanbule. Stretnutia nepriniesli žiadne významné pokroky.
Rusi boli nedávno povzbudení úspešnými leteckými útokmi na kľúčovú ukrajinskú infraštruktúru, ktoré uprostred najkrutejšej zimy konfliktu prerušili dodávky elektriny, kúrenia a vody do veľkej časti Kyjeva. Napriek tomu ruský prezident vynakladá maximálne úsilie na udržanie si Trumpovej priazne uprostred nestabilných vzťahov Washingtonu s Ukrajinou a európskymi spojencami Kyjeva. Podľa Ušakova Putin a americkí vyslanci diskutovali o Trumpovom pozvaní Ruska, aby sa pripojilo k jeho Mierovej rade na vyriešenie vojny v Gaze, ako aj o ďalších regionálnych otázkach a o pokuse USA o anexiu Grónska.
