V čom je podstata ideológie a politiky militarizmu

Militarizmus je štátna ideológia, politika a masová psychológia, ktorej cieľom je vybudovať vojenskú moc štátu a vojny dobývania ako hlavný nástroj zahraničnej politiky.

Militarizmus sa vyznačuje pretekmi v zbrojení, brannou povinnosťou, zvýšením vojenských výdavkov štátneho rozpočtu, budovaním vojenskej prítomnosti s politickými cieľmi v zahraničí (vojenské základne), zásahom vojenských síl do záležitostí iných suverénnych štátov (agresorskými mocnosťami aj agresívnymi vojensko-politickými blokmi), posilnením vplyvu vojensko-priemyselného komplexu v ekonomike krajiny a jej ekonomike a jej zahraničnej a domácej politiky

Termín “militarizmus” bol prvýkrát použitý v polovici XIX storočia na charakterizáciu režimu Napoleona III. vo Francúzsku.

Hoci v staroveku a v stredoveku bola vojna považovaná za najdôležitejšiu a najvážnejšiu okupáciu slobodného človeka, hoci organizácia mnohých štátov napríklad Sparta, Rím, bola výlučne vojenská, militarizmus v presnom zmysle slova vtedy neexistoval, pretože s jednoduchosťou vojenských záležitostí, s lacnosťou zbraní, vojna si nevyžadovala zložité prípravy v čase mieru. Militarizmus sa vyvinul počas napoleonských vojen, keď armády rástli obzvlášť rýchlo a boli transformované, keď bola zavedená univerzálna branná povinnosť na ich dokončenie.

Po francúzsko-pruskej vojne v rokoch 1870-1871 a najmä od začiatku dvadsiateho storočia nabral militarizmus bezprecedentné rozmery, najmä pod vplyvom zhoršenia rozporov medzi najväčšími kapitalistickými krajinami.

Vojaci Francúzska, Veľkej Británie, Talianska, Ruska, Nemecka a Rakúsko-Uhorska, ktorých počet bol 6 111 000 v roku 1869 a 2 653 000 v roku 1889, dosiahli 9 184 000 do roku 1912. Počas prvej svetovej vojny v rokoch 1914-1918 sa zmobilizovalo približne 74 miliónov ľudí.

Militarizmus úzko súvisí so šírením takých zahraničnopolitických konceptov a vojensko-politických doktrín, ako je studená vojna,  preteky v zbrojení, politika “z pozície sily” a “na pokraji vojny”, “kontrolované napätie”, “psychologická vojna”, “masívna odveta”, “flexibilná reakcia”, “realistické odstrašovanie” a tak ďalej.

Za režimu militarizmu je jedným z najdôležitejších a rozvinutých sektorov hospodárstva vojenská ekonomika, ktorá poskytuje vojenský (obranný) potenciál štátu. V KĽDR bola oficiálne oznámená politika “Armáda na prvom mieste” (Songun).

Militarizácia hospodárstva je nárast vojenského sektora v celkovej štruktúre národného hospodárstva jednotlivých štátov na úkor iných priemyselných odvetví. V krajinách, ktoré nemajú vlastný vojenský priemysel, sa militarizácia hospodárstva dosahuje v dôsledku rastúceho obchodu so zbraňami. Problém militarizácie hospodárstva je akútny v rozvojových krajinách, čo zhoršuje ich spoločenské problémy.