Nauryz v Kazachstane: história a tradície sviatku

ASTANA  – Nauryz je starobylý ľudový sviatok spojený so sezónnymi zmenami v prírode. Oslavujú ho milióny ľudí v Ázii a Európe. Pripomeňme si históriu sviatku a tradície osláv v Kazachstane.

Čo je Nauryz?

U iránskych a turkických národov je to oslava príchodu jari podľa astronomického slnečného kalendára, sviatok jarnej rovnodennosti. Symbolizuje koniec jedného ročného cyklu a zrod nového. Arnabaj Nuržanov, uznávaný vedec v oblasti histórie, nazýva Nauryz univerzálnym ľudovým sviatkom. V Kazachstane sa nazýva Veľký deň národa (Ұлыстиң ұлы күні).

Čo prináša Nauryz?

Sviatok jari je symbolom obnovy, zrodu nového života, nových možností. Je venovaný plodnosti, triumfu lásky a priateľstva. Nauryz je pripomienkou toho, že všetko zlé a nepríjemné zostane v starom roku a že všetko svetlé a radostné sa na jar znovu zrodí. Názov sviatku pochádza z dvoch starovekých iránskych slov: “no” – “nový” a “rose” – “deň”. Arnabaj Nuržanov dodáva, že názov mohol vzniknúť z perzského “ruz” – “svetlo”, “lúč” – a sviatok znamená “nové svetlo”.

Kedy sa prvýkrát objavil Nauryz?

Je to jeden z najstarších sviatkov, ktorého vznik sa datuje približne pred 5 000 rokmi. V posvätnej knihe Zoroastrovej viery mal deň jarnej rovnodennosti štatút začiatku nového roka. V zoroastrizme bol tento sviatok zasvätený ohňu ako životnej sile, čo sa čiastočne zachovalo aj v moderných rituáloch. Oslava konca zimy, predvečer jari a spomienka na duše predkov sa uskutočňovala počas achájmenovskej dynastie starovekej Perzie (VI-IV storočie pred n. l.). Sviatok sa rozšíril v kultúrach západnej a strednej Ázie pod rôznymi názvami. S prijatím islamu sa starobylý ľudový sviatok legalizoval: v mešitách sa čítali modlitby a navštevovali sa posvätné miesta. Tento sviatok však v podstate postráda náboženské zameranie a je venovaný prírodnému úkazu.

Počas sovietskych čias od roku 1926 bol Nauryz zrušený ako prežitok minulosti, ale v roku 1988 bol obnovený. V roku 1991 získal Nauryz oficiálne uznanie: 22. marec deň jarnej rovnodennosti bol dekrétom prezidenta Kazachstanu vyhlásený za deň štátneho sviatku jari Nauryz Meiramy. O ďalších 10 rokov, v roku 2001, sa Nauryz stal štátnym sviatkom a bol zaradený do zoznamu sviatkov Kazašskej republiky. Koľko dní sa na Nauryz odpočíva? Od roku 2009 sú v Kazachstane tri marcové dni vyhlásené za dni pracovného pokoja.

Tradície a rituály Nauryz v Kazachstane

V predvečer sviatku upratujú svoje domovy, zbavujú sa harabúrd a pripravujú slávnostné občerstvenie a elegantné oblečenie. V noci pred sviatkom sa plnia rôzne nádoby obilím, mliekom, ajranom a pramenitou vodou, aby sa zabezpečila prosperita v novom roku. Čo sa môže variť na Nauryz? V Kazachstane na sviatok jari už dlho pripravujú rituálne jedlo “Nauryz-kozhe”. Musí pozostávať zo 7 ingrediencií, z ktorých hlavné sú mäso, obilniny, soľ, tuk a voda, ako symbol šťastia, radosti, zdravia, prosperity a božskej ochrany. Na slávnostnom stole musí byť nevyhnutne biele pohostenie ako symbol pridania svetla. Hlavným sviatočným nápojom je kumys, čo je kobylie mlieko.

Ako oslavujú Nauryz v Kazachstane? V tento deň sa všetci navzájom pozdravujú slovami “Koktem tudy! (“Šťastné narodenie jari!”) a “Nauryz meyramy kutty bolsyn! Ak mol bolsyn!” (“Blahoželáme k sviatku Nauryz! Nech je hojnosť!”). Dlhoročné tradície vytvárajú atmosféru kazašského thoi v celej krajine:

Za úsvitu sa vykonávajú rituály: čistia sa pramene a sadia sa stromy.

Na poludnie sa položí dastarhan: čím bohatšie jedlo, tým lepší bude rok.

K stolu sa pozýva sedem hostí.

Pred a po jedle sa prednášajú modlitby na počesť predkov. P

otom prichádza čas na zábavu, hry a súťaže. Slávnosť sprevádzajú špeciálne piesne, vystúpenia, divadelné scénky a súťaže.

Večer sa stretávajú aitys akyns: ľudoví básnici súťažia a predvádzajú svoj talent.

Slávnostný deň sa končí táborákom.

Bežne sa chodí po dedine osvetlenej fakľami.

Kazachovia sa zúčastňujú na súťažiach, ako napr. “Audary-spec” – hra, pri ktorej sa džigiti navzájom vyťahujú zo sedla.

Hra na koňoch Kyz-Kuu. Chlapec sa snaží dobehnúť dievča a pobozkať ho a ona ho potrestá kamčom.

Ak džigit vyhrá, získava právo na ruku a srdce dievčaťa a víťazné dievča má právo uplatniť svoje želania.

Starodávna hra na kone “Kokpar”: dve družstvá jazdcov súťažia o mŕtvu kozu.

Národná hra “Baiga” sú preteky v behu na lyžiach. “Altybakan” (“zlatá hojdačka”).

Stavajú sa hojdačky, zdobia ich stuhami a kvetmi, spievajú pri nich piesne, hrajú sa.

Okolo 300 miliónov ľudí na celom svete oslavuje jarný sviatok Nauryz: v Strednej Ázii, Indii, Číne, Turecku a ďalších krajinách. Rôzne krajiny majú jedinečné tradície osláv:

V Iráne robia ohne a skáču cez ne.

V Uzbekistane je zvykom jesť na tento sviatok len jedlo, ktorého sa dotkol oheň.

V Afganistane jedia na sviatok maľované vajíčka. Symbolizujú ochranu pred chorobami.

V Turecku veria, že celý rok bude o tom, čo uvidíte ako prvé vo sviatočné ráno. Tam sa od večera vedľa seba kladú drahé symbolické predmety.

Dôležité je pripraviť sa na sviatok morálne – oľutovať hriechy a odpustiť krivdy. V deň obnovy sa všetci ľudia snažia dokončiť všetky začaté práce, vrátiť dlhy, aby bol nový rok šťastný, úspešný a veselý. Celonárodný sviatok Nauryz harmonicky zapadá do dnešného života, pričom sa zachovávajú starodávne zvyky. Ľudová pokladnica predstavila tradície, rituály, ktoré si ctí nová generácia.

(Spracované podľa verejne dostupných zdrojov)

Ilustračné fotografie: www.pexels.com