Uzbekistan si v roku 2030 pripomenie 1050. výročie Ibn Sinu (Avicennu), slávneho polyhistora
Ibn Sinna (Avicena) zakladateľ medicíny.
V Bucharskom štátnom lekárskom inštitúte sa otvorí výskumné centrum a plánuje sa udelenie medzinárodného ocenenia s jeho menom a vydanie uzbeckých prekladov jeho diel.
Uzbekistan v roku 2030 oslávi 1050. výročie narodenia svetoznámeho lekára a encyklopedického učenca Abú Alího ibn Sinu (Avicennu). Vláda schválila plán pre hĺbkové štúdium a propagáciu vedeckého odkazu Ibn Sinu, uviedlo ministerstvo spravodlivosti .
Dokument schválil návrh na zriadenie Výskumného centra Abu Ali ibn Sina v Štátnom lekárskom inštitúte v Bukhare.
Medzi hlavné úlohy centra bude patriť výskum lekárskej praxe Ibn Sinu a aplikácia jeho zistení v modernej medicíne, zhromažďovanie rukopisov, ich preklad do uzbečtiny a vytvorenie elektronickej platformy. Centrum bude tiež organizovať kurzy a majstrovské triedy pre zdravotníckych pracovníkov a ľudí zaujímajúcich sa o históriu medicíny.
Bude tiež zavedené medzinárodné ocenenie na meno Ibn Sinu a budú preložené jeho diela Mujaz al-Qanun (Kánon medicíny), Al-Isharat wa’l-Tanbihat (Ukazovatele a pripomienky), Danishnama (Kniha vedeckého poznania), Kitab al-Shifa (Kniha liečenia) a Orientálna filozofia . Plánované sú aj vedecké expedície zamerané na zhromažďovanie rukopisov uchovávaných v zahraničí.
Okrem toho sa na lekárskych univerzitách, vo výskumných centrách, knižniciach a zdravotníckych zariadeniach zorganizujú konferencie, výstavy a verejné prednášky.
Seldžucký štát.
Ibn Síná (arab. أبو علي الحسين بن عبد الله بن سينا – Abú Alí al-Husajn ibn Abdalláh ibn Síná , perzsky ابو على سينا – Abú Alí Síná) alebo Avicena alebo Avicenna (* asi 980, Afšana pri Buchare – † 18. jún 1037, Hamadán) bol stredoveký perzský filozof, predstaviteľ východnej vetvy arabskej filozofie, lekár, prírodovedec, politik (minister seldžuckého emira v Iráne) a básnik.
Ibn Síná uskutočnil úplnú recepciu aristotelizmu v arabskej filozofii: preto nazývaný aj „tretí Aristoteles“. Filozofia Ibn Sínú nadväzuje na aristotelovskú a novoplatónsku tradíciu. Hmota je večná a je príčinou rozmanitosti jednotlivých vecí (je princípom individuácie), tvrdí Ibn Síná. Avšak svet ako večné trvanie v čase je podmienený večným bohom, ktorý jestvuje mimo času. Božská činnosť je myslenie boha o sebe samom: toto sebauvedomovanie si boha je počiatkom všetkého bytia. Prvým a jediným bezprostredným produktom sebauvedomovacej činnosti boha je prarozum. Ľudskú dušu chápe Ibn Síná ako substanciálnu formu tela, ktorá je nehmotná a nesmrteľná. Ibn Síná uznáva posmrtný život iba v čisto duševnom, no nie vo fyzickom zmysle; odmieta vzkriesenie tela.
