Určené pre tých ktorí chcú hlbšie porozumieť komplexnej dynamike procesu, ktorý už ohrozuje udržateľnosť života na planéte ZEM

BRATISLAVA  – Planéta Zem je ako drobučký ostrov v nesmierne rozľahlom oceáne možno až nekonečného Vesmíru. Napriek svojej miniatúrnosti však je výnimočný v celom obrovskom Vesmíre a to preto, že dal svetu jedinečný dar života a kolísku pre jeho dlhodobé trvanie.

Avšak z astronomicko-fyzikálneho hľadiska sa raz stane aj rakvou života. Tieto dva časové body v ktorých sa uskutočnil a v budúcnosti uskutoční takmer zázračný kvalitatívny prevrat sme nazvali
Singularitami. Jeden je začiatočnou a druhý zase konečnou Singularitou. Medzi oboma týmito časovými inštanciami prebeha až doteraz búrlivý život na matičke Zem. V rámci tohto vývoja sa
medzi rozličnými živočíšnymi druhmi zrodil aj druh, ktorý sám seba vznešene nazýva “Homo sapiens sapiens”. Tento nový druh (species) sa vyvinul a sformoval do ohromnej globálnej
populácie ktorá sa v súčasnosti plíži k početnosti jedincov rátanej v takmer v ôsmich miliardách.

Tento kolos ľudského plemena priniesol revolúciu do vývoja života na planéte Zem a to nielen v dobrom, ale sa čoraz viac ukazuje, že priniesol do vývoja života aj negatívny zlom. Spočíva v tom, že prinajmenšom dvomi základnými činnosťami nepriaznivo ovplyvňuje ovplyvňuje svoju vlastnú možnosť prežitia na matičke Zemi ba možno ohrozuje tento vo Vesmíre celkom jedinečný, ak už nie priam výnimočný jav, život v vo fyzickom prostredí Vesmíru.

Samozrejme toto myslíme iba ako metaforu, ale nie veľmi odtrhnutú od reálne prebiehajúcich procesov. V súčasnosti ľudstvo celkom isto vstúpilo do neobyčajne zložitého obdobia svojho vývoja ako
však už veľakrát v minulosti. Tentoraz je to v následkoch procesov, ktoré sa presadzujú oveľa hrozivejšie ako to bolo predtým, pretože sa naraz stretli viaceré škodlivé tendencie z ktorých príčinnú rolu hrá ľudstvo samo a preto si toto obdobie zaslúži expresívnejšie pomenovanie s prívlastkami komplexné, tragické a nevratné. Ako uvádza agentúra NASA vo svojej štúdii uverejnenej na interval v tom zmysle, že od roku 2010 do roku 2019 bolo najteplejšie desaťročie od rekordu nameraného pred 140 rokmi. Analýza odhalila tiež, že rok 2019 bol v poradí druhý najteplejší rok, ktorý sa kedy nameral a oceány boli najteplejšie vôbec. Veda upozorňuje, že za týmto extrémnym oteplením treba vidieť rast emisie skleníkových plynov 1 najmä kysličníka uhličitého a metánu produkované a emitované do ovzdušia tým extrénme rastúcim ľudstvom a z toho odvodzujú vážne varovania vyplývajúce zo súvisiacich ďalších reálnych z hrozieb pre budúci vývoj na našej Zemi. V ďalšej štúdii s názvom: “HUMANITY HEADED TOWARDS ‘GHASTLY FUTURE’: URGENT WARNING FROM TOP SCIENTISTS” sa zdôvodňuje a menom špičkových vedcov varuje, že svet je na tom stále horšie v odolávaní ťažisku našich environmentálnych kríz a ak sa neuskutočnia urgentné kroky proti ich základným príčinám, a to explozívnemu rastu ľudskej populácie a akcelerujúcej pahltnej miery rastu spotreby všetkých zdrojov planéty Zem potrebných pre pretrvávania života, budeme čeliť príšernej budúcnosti katastrofického masového vymierania druhov, rozvratu klímy a ľudskému strádaniu.

Internet publikoval aj takéto stanovisko vedcov: “Problémy, všetky tie ,ktoré sa viažu na ľudskú spotrebu a rast populácie budú sa takmer určite naďalej len zhoršovať v prichádzajúcich
dekádach rokov. Postihy a následky sa budú ťahať celé storočia a ohrozia prežitie všetkých živočíšnych druhov vrátane nás ľudí.” Z dokumentu citujeme: “ Planéta čelí hrozivej budúcnosti
masového vyhubenia, klesajúcemu zdraviu a rastúcemu ničeniu, čo ohrozuje prežitie ľudstva. Je to tak pretože ignorancia a nečinnosť, podľa medzinárodnej skupiny vedcov, ktorí varujú ľudí
stále nechápajúcich urgentnosť riešenia klesania biodiversity a rastu klimatickej krízy”. Vedci aj odborníci z praxe sa zhodujú v tom, že medzi najnebezpečnejšie hospodárske odvetvia pre ovzdušie našej Zeme zrejme patria: 1. Energetika; 2. Doprava; 3. Poľnohospodárstvo; 4. Priemysel vyrábajúci oblečenie a obuv 5. priemysel drogistického tovaru a napokon 6. Potravinový maloobchod.

Odborníci píšu o tom, že ani nie na príliš vzdialenom horizonte vývoja sa objavujú náznaky predtým nepoznaných udalostí, ktoré sme aj v názve tejto monografie dovolili pokusne pomenovať Singularitami. Zámerne sme v názve monografie použili formu pojmu Singularita v množnom čísle, čo zdôrazňujeme preto aby sme predišli nedorozumeniam s anglickým pojmom Singularity, ktorý je však vo forme jednotného čísla. V našom výklade budeme pracovať nie s jednou Singularitou ale s viacerými Singularitami s rôznymi explikáciami obsahu týchto pojmov.
Singularita ako pojem, odborný termín a/lebo vedecká kategória sa pôvodne začala používať v kozmológii na označenie predelu medzi neexistenciou a existenciou nášho Vesmíru – Univerza.

Predstavujeme si, že v rámci tohto predelu alebo priamo v ňom sa uskutočnila udalosť . Hlavné skleníkové plyny sú kysličník uhličitý ( CO 2), metán ( CH 4), oxid dusíka ( N 2O), a ozón (O3). Ale pôsobia aj vodné pary (H 2O), kozmológovia nazývajú “Veľký tresk” (Big Bang). S tým súvisí aj predstava, že Big Bangom zarovno začal plynúť astronomický Čas, vznikla Hmota a Piestor a začala pôosobiť Gravitácia a zároveň tiež vznikla Energia a Informácia. Zvláštnosťou tejto Singularity je najmä to, že sa v nej začala samo-programovať Evolúcia a to jej kvalitatívne a kvantitatívne obaly a ich vnútorné
obsahy, (tým prvým bol práve ten Big Bang), ktoré sa v evolúcii majú následne utvárať (postupnosť za sebou idúcich ireverzibilných kvalitatívnych a kvantitatívnych udalostí ako ireverzibilných sukcesií vo vymedzenom intervale astronomického času.

Uvedená Singularita je tá, ktorú spájame s tým čo bolo. Je tu však aj Singularita, resp. iné Singularity ktoré sa dajú spojiť s tým čo ešte len má byť jednak na Zemi ako planéte Slnečnej sústavy a vo vzdialenejšej
budúcnosti sa predpokladá aj Singularita celého nášho Vesmíru, inak povedané jeho definitívny koniec (netreba zrejme mudrovať o tom, aký ten koniec bude, lebo to je pôda pre kozmológov).
Dosiaľ však kozmológov viac láka skúmať záhady Singularity, ktorá znamenala vznik nášho Vesmíru.

Tu sa však z pozície korektnej vedy rýchlo dostávajú do vážnych ťažkostí pretože postup poznávania minulosti Vesmíru sa zastaví v bode keď sa dostanú k úplne prvej emisii fotónu ako nositeľa vizuálneho signálu pre pozorovateľa, teda na hranicu, keď už Big Bang emituje a teda existuje a s ním aj náš Vesmír. V uvedenom zmysle nemožno korektne Big Bang stotožniť so Singularitou samou, pretože vlastne Big Bang je na pravej strane Singularity a na jej ľavej strane je Ničota lebo odtiaľ žiadny signál k pozorovateľovi neprichádza, takže niet osnovy na zmysluplné uvažovanie opreté o dajako získané fakty,a údaje vôbec. Takže s prvotnou kozmologickou Singularitou je to podobne ako s nulou na reálnej číselnej osi. Možno s k hodnote nula približovať sprava aj zľava ale nikdy sa nedosiahne pretože približovanie má zo zápornej aj kladnej strany číselnej osi charakter hyperboly. Celostne nazeraná vesmírna Metafora prirovnávania začiatku Univerza nie je vzdialená logike ľudského spôsobu uvažovania. O Ničote na ľavej strane Singularity má zmysel hovoriť preto, že je to, čo tam je alebo nie je, sa nedá zodpovedať lebo niet možnosti observácie a detekovania toho čo tam je alebo nie je. V špekulatívnej podobe použijúc metaforu o číselnej osi a nule na nej možno však sformulovať hypotézu, že tak ako na pravej strane Singularity je začiatok Univerza a naopak na ľavej strane je koniec čohosi podobného ako náš Vesmír a spätným pohybom po trajektórii jej historickej evolúcie by sme mohli dosiahnuť niečo také, ako je naša prítomnosť.

Lenže možno sformulovať len akúsi iluzórnu hypotézu bez opory o objektívne dáta, že tak ako na pravej strane Singularity je začiatok Univerza, možno tak, že naopak na jej ľavej strane je koniec čohosi podobného ako náš Vesmír a spätným pohybom po jej historickej evolučnej trajektórii by sme mohli dosiahnuť stav niečoho takého ako je naša reálne vnímaná prítomnosť existencie a pri ďalšom spätnom pohybe až k akémusi skoršiemu, či predchádzajúcemu Big Bangu.

Naozaj pravda je taká, že druh Homo sapiens sapiens vie špekulovať aj o tom čo neexistuje, teda nemá oporu v existujúcom kontakte s objektívnou realitou. My sme však ďaleko od toho aby sme takto špekulovali lebo náš záujem sa týka procesov reality, ktorá je tu a teraz na našej planéte Zem. Singularita ako hypotéza spojená s Big Bangom sa nachádza v pozícii nepozorovateľnosti jednak preto, čo sme už uviedli vyššie a tiež preto, že z pozície astronomického pozorovateľa pre následnú mohutnú expanziu, ktorá sa uskutočnila v priebehu kozmickej inflácie je zmätočne komplexná. Na rozdiel od takejto Singularity technologická a biologická Singularita je dosiahnuteľný časový bod, v ktorom sa uskutoční predmetná kvantitatívna a kvalitatívne udalosť poznateľná z pozície vedy o technológii alebo vedy o živote, biológii, či priamo vedy o podstate a konci pozemského ľudského života a jedinečného pozemského života vôbec.

V kontexte cieľov tejto monografie sa treba na rozdiel od minulej Singularity, ktorá je aj tak nezmeniteľná zaujímať o zmeniteľnú budúcnosť teda o udalosť, ktorú opisuje technologický pojem Singularita 2 , ktorý len celkom nedávno zaviedli vedci a technici vo sfére teórie a praxe komputačnej inteligencie (KI). Títo vedci majú na mysli to, že v dajakom časovom bode budúcnosti vznikne rozhranie medzi biologickou, teda ľudskou Inteligenciou (BLI) a strojovou či nie biologickou Inteligenciou (SNBI), toto časové rozhranie je zatiaľ v pozícii dohadovania sa o konkrétnom čísle roku nášho používaného letopočtu. V druhom prípade sa vychádza z toho, že život tvorcov a/lebo nositeľov BLI je konečný v dôsledku spontánnych prírodných procesov priamo na Zemi (astrofyzikálne príčiny predbežne vynechávame pre ich značnú až prílíšnú z hľadiska ľudského času, dlhodobosť astronomicko-fyzikálnu) a záporného pôsobenia samotnej ľudskej spoločnosti na svoje vlastné životné prostredie.

V našej monografii vychádzame z toho, ako sme sa už snažili ozrejmiť skoršie, že v ostatných desaťročiach ustavične narastá devastácia životného prostredia ako aj intenzita čerpania zdrojov či obsadzovania priestorov a ich vyťažovania, a v budúcnosti sa to bude len zhoršovať lebo všetky tie nie sú na našej Zemi nekonečné. Napriek takému zlému vývoju dobre vieme, že sa

2 Technologická singularita, … či jednoducho singularity (v angličtine) je hypotetický bod v budúcom čase v ktorom technologický rozvoj sa stane ľuďmi nekontrolovateľným a ireverzibilným čo vyústi do nepredvídateľných následných zmien potenciálne sa uskutočňujúcich v ľudskej civilizácii…. Uvádza sa, že prvým, kto použil
koncepciu a to v podobe "singularity" v technologickom kontexte bol John von Neumann.

medzi nami nájde dosť ľudí, ktorí stále veria na možnosť udržateľného rozvoja a nie je ich málo ani medzi politikmi, ba niektorí z nich nás presviedčajú, že práve oni sú tí, ktorí pre nás zabezpečia udržateľný rozvoj do ďalekej budúcnosti. Pritom ich vôbec neznepokojuje, že už aj bežní ľudia vnímajú s obavami blížiacu sa pohromu. Lebo aj obyčajná ľudská skúsenosť mnohých generácií nás naučila, že „dobre už bolo“ alebo „nič netrvá večne“ . Veď aj v jednej starej pesničke sa spievalo, že „ … všetko sa raz pominie, … všetko dospeje ku svojmu koncu“. Musíme alebo by sme aspoň mali preto prijať aj ten fakt, že rozvoj skôr či neskôr dosiahne svoj limit, narazí na svoje prirodzené hranice. Možno na prekvapenie tých optimistických politikov, ktorí tak horlivo zabezpečujú pre nás udržateľný rozvoj boli vo svete vedci, ktorí exaktne na konkrétnych faktoch už pred desaťročiami dokázali, že rozvoj má svoje limity.

Máme na mysli varovania, ktoré najprv vysielal Rímsky klub, ktorý založil Aurelio Peccei 7. apríla roku 1968 v Ríme. V zápätí sa pustili do práce vysoko erudovaní vedci Dennis Meadows, Donella Meadows, Jørgen Randers, William W. Behrens III z Massachusetts Institute of Technology a vypracovali významný dokument nazvaný ako „The Limits to Growth “, ktorý sa publikoval v roku 1972.
Ešte predtým v roku 1971 publikoval svoju knihu World Dynamics, tiež veľmi významný Massachusettský vedec Jay Wright Forrester. Podotýkame, že v našej vedeckej práci sa opierame o Forresterove vedecké výsledky (Teória systémovej dynamiky) a ním vypracované postupy a metódy už od začiatku sedemdesiatych rokov minulého storočia, a od prvej prezentácie sofwéru STELLA ISEE systems pracujeme aj spoločne s týmito nástrojmi už od začiatku deväťdesiatych rokov 20. Storočia. V danej súvislosti považujeme za korektné uviesť, že v súčasnosti je už vo svete viacero odborníkov a vedcov, ktorí používajú softvér STELLA na podobné simulácie príbehov ako budeme používať v tejto monografii my a niektoré ich výsledky použijeme ako podklad na potvrdenie toho, že je to fakt, že sa tak v rastúcej miere deje, len u nás nie.

O týchto výsledkoch budeme podrobnejšie aj širšie referovať v našej Knihe druhej knihe, ktorú sme nazvali G-Singularity. Registrujeme však v porovnaní so svetovými vedcami fakt, že aj mnohoročné skúsenosti obyčajných ľudí dokladujú, že voľné čerpanie spoločného zdroja vedie k pohrome spočiatku malej ale stále reastúcej skupiny subjektov napokon však nešťastie/pohroma dostihne všetkých vrátane planéty Zem ako celku. Možno to dokázať nielen príbehmi z objektívnej reality, ale aj virtuálnymi príbehmi vygenerovanými v počítačoch s pomocou komputačnej inteligencie (KI).

Keďže procesy vedúce k očakávaným Singularitám nie sú len dynamické ale aj nelineárne a komplexné vo vedeckom zmysle tohto termínu sú veľmi obťažné ich jasne a správne pochopiť. Práve preto sa v monografii snažíme prekonávať úskalia hatiace ich porozumeniu využitím ponuky nových možností ktoré prišli s IKT (Informačné a komunikačné technológie), AI ( Aplikovaná Informatika) a KI (Komputačná, či tzv. Umelá Inteligencia), my z nich však používame len tie, ktoré sú ľahko dostupné a lacné a nekladú príliš veľké predbežné odborné nároky na používateľov, či čitateľov tejto monografie, najmä v zmysle
ovládania počítačového programovania. Konkrétne používame len softvéry STELLA a Excel. V objektívnej realite sú známe tragické príbehy niekedy len relatívne malých navzájom si konkurujúcich komunít ale je nepopierateľný fakt ten, že v súčasnosti nás postihla globálna pohroma v podobe globálnej klimatickej krízy. V predkladanej Monografii s celkovým názvom dvoch samostatných kníh Singularity sme Knihu prvú nazvali L-Singularity a Knihu druhú G-Singularity. Najprv, teda v Knihe prvej sa budeme zaoberať a ukážeme najmä na problematické súvislosti v rámci malej skupiny subjektov, oblastí alebo ostrovov t. j. lokálne príbehy ako je napríklad tragédia spoločnéhoo vlastníctva (neobmedzeného spoločného prístupu k využívaniu zdrojov občiny). Menovite je to z literatúry pomerne známy príbeh spoločného pasienka, kde všetci občania majú voľnosť pásť svoje ovce v počte stáda aké si zvolia.

Je to len malý ilustračný príklad toho, ako voľný prístup k čerpaniu daného zdroja v ľubovoľne zvolenom množstve dobytka, (aj kôz, kráv, ošípaných a podobne), každého zúčastneného vedie napokon ku kolapsu procesu a napokon k sociálno-ekonomickej pohrome, či tragédii. Je to príklad toho, ako v malom, či lokálnom príbehu nastane Singularita, ktorá je vhodnou metaforou-modelom na Singularity vo veľkom alebo globálne. Potom prenesieme pozornosť na súčasnú globálnu klimatickú krízu, s ktorou sa budeme zaoberať v Knihe druhej so spomínaným názvom knihy G-Singularity. Viaceré tieto prípady v Knihe prvej aj druhej budeme pre ľahšiu zrozumiteľnosť modelovať a realizovať simulačné behy zväčša v prostredí ako sme už uviedli skôr softvéru STELLA Americkej spoločnosti ISEEsystems.com.

Je to dôležitá predbežná príprava na hlbšie pochopenie náročnejších procesov v objektívnej realite “vo veľkom”, teda celého planetárneho ekosystému v zmysle komplexnej ekologicko-ekonomicko-sociálno-kultúrnej evolúcie a vplyvov jeho poškodenia na ľudsvo ako celok, dokonca útoku na život všeobecne na planéte Zem ako celok, čo ponúkame čitateľom podrobnejšie a v hlbších simulačných príbehoch zvlášť v Knihe druhej našej Monografie, spolu s oficiálnymi štatistikami o súčasnej objektívnej realite. Považujeme za korektné už v závere tohoto Predslovu, poukázať na to, že v každom modelovom prípade ide len o viac, či menej prijateľné metafory a objektívnej reality sa týkajú len nami prevzaté štatistické dáta pochádzajúce z oficiálnych prameňov, ktoré sme zaradili najmä do Knihy druhej.

Preto by sme sa radi vyhli už vopred prípadnému nedorozumeniu, že naše výsledky dosahované behom simulácií vo virtuálnych laboratóriách (VirtLaboch) sú výsledky priamo a krátkou cestou aplikovateľné na objektívnu realitu. To rozhodne nie! Všetko na čo sa zameriavame, pokrokovými vedeckými postupmi, metódami a použitými simulačnými softvérmi a nástrojmi, chceme používať najmä na to, aby sme čitateľa pripravili na dokonalejšie premýšľanie o objektívne realite tým, že budú opakovanie prechádzať, cez virtuálne komplexné dynamické proces ya tak vznikajúce metafory im pomôžu kvalifikovanejšie, výstižnejšie a najmä tak efektívnejšie uvažovať o záhadách nesmierne komplikovane objektívnej realite dlhodobých procesov na planéte Zem v Slnečnej sústave.

Profesor Ing. Ladislav Andrášik, DrSc.
Emeritný profesor Slovenskej Technickej Univerzity